Konflikt na Blízkom východe sa predlžuje do ďalšieho mesiaca a pod povrchom začína mať čoraz citeľnejší vplyv na globálne komoditné trhy. Nad možnými dôsledkami pre svetovú ekonomiku sa v komentári pre Forbes zamýšľa portfóliový manažér spoločnosti J&T Ján Hladký.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide predovšetkým o rast cien ropy a plynu, v skutočnosti však sledujeme hlbší problém. Nejde len o cenové výkyvy, ale o narušenie fyzických dodávok surovín, ktoré sa postupne prenáša do celej svetovej ekonomiky.
Nedostatok surovín
Kľúčovým bodom celej situácie je Hormuzský prieliv, jedna z najdôležitejších dopravných tepien svetového obchodu. Týmto úzkym námorným koridorom bežne preteká približne dvadsať percent svetovej spotreby ropy a významná časť globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
V súčasnosti je však doprava v tejto oblasti výrazne obmedzená, okrem iného aj preto, že poisťovne prestali poskytovať krytie pre komerčné lode. Situácia sa tak posúva od cenového šoku k reálnemu nedostatku surovín.
Odhaduje sa, že približne dvadsať miliónov barelov ropy denne – z toho 16 miliónov barelov surovej ropy a štyri milióny barelov produktov – sa v súčasnosti nedostáva na svetové trhy. To predstavuje približne pätinu globálnej spotreby.
Zásobníky sa rýchlo plnia
Dôsledky sú najviac viditeľné v Ázii a v Európe. Rafinérie strácajú prístup k vstupnej surovine, klesá výroba palív a zároveň sa obmedzuje aj export hotových produktov. Ceny nafty, benzínu či leteckého paliva tak rastú rýchlejšie ako ceny ropy. Problém sa presúva z ceny k samotnej dostupnosti.
Ešte väčšie riziko predstavuje možnosť úplného zastavenia časti produkcie. Viac ako 12 miliónov barelov dennej kapacity nemá inú exportnú trasu ako cez Hormuzský prieliv. Producenti preto ukladajú ropu do zásobníkov, ktoré sa rýchlo napĺňajú.
K polovici marca 2026 bolo už približne deväť miliónov barelov dennej produkcie mimo prevádzky, a to najmä v Iraku, Katare a Kuvajte. Keď sa zásobníky naplnia, môže dôjsť k nútenému uzavretiu polí. Obnovenie ťažby môže trvať mesiace, čo predlžuje dôsledky krízy aj do budúcnosti.
Podobná situácia sa odohráva aj na trhu so zemným plynom. Približne pätina globálneho vývozu LNG, najmä z Kataru, čelí výrazným logistickým problémom, čo vytvára tlak najmä v Ázii, napríklad v Japonsku a Južnej Kórei, a následne aj v Európe, kde rastie konkurencia o obmedzené dodávky.
Rast cien plodín
Dôsledky krízy sa však rýchlo prenášajú aj do poľnohospodárstva.
Zemný plyn je kľúčovou surovinou pre výrobu až osemdesiatich percent svetovej produkcie dusíkatých hnojív a Blízky východ sa podieľa približne 15 percentami na ich globálnej ponuke.
Obmedzenie vývozu prichádza v kritickom období jarného hnojenia. Dusík sa musí aplikovať v správnom čase – jeho nedostatok vedie k okamžitému a nezvratnému poklesu výnosov.
Poľnohospodári tak stoja pred rozhodnutím: akceptovať vysoké ceny hnojív a nižšie marže, alebo znížiť ich použitie a riskovať nižšiu úrodu. V oboch prípadoch to znamená tlak na rast cien plodín, najmä pšenice a kukurice.
Hliník, síra, zinok
Pod tlakom sú aj priemyselné kovy. Približne deväť percent svetovej produkcie primárneho hliníka pochádza z Blízkeho východu a Európa z tejto oblasti dováža asi tridsať percent svojej spotreby.
Výroba hliníka a zinku je extrémne energeticky náročná a rastúce ceny elektriny a plynu tlačia huty na hranicu rentability. Niektoré prevádzky už obmedzujú výrobu, pričom návrat k plnej kapacite môže trvať viac ako šesť mesiacov.
Ďalšou komplikáciou je nedostatok síry a kyseliny sírovej, kľúčových vstupov pre výrobu medi, niklu a kobaltu. V niektorých regiónoch ceny kyseliny sírovej vzrástli o viac ako štyridsať percent. V Indonézii tvorí síra približne polovicu prevádzkových nákladov pri niektorých technológiách spracovania niklu.
V Konžskej demokratickej republike môže kyselina sírová predstavovať až pätinu nákladov na produkciu medi, pričom tamojšie projekty tvoria približne šesť až osem percent celosvetovej ponuky.
Štrukturálne vyššie náklady
V neposlednom rade je tu hélium, kľúčový prvok vo výrobnom procese polovodičov. Toto odvetvie ostatne spotrebuje až pätinu jeho celosvetovej ponuky. Hélium sa tiež získava frakčnou destiláciou zemného plynu a až tridsať percent svetovej produkcie je „uzamknutých“ za Hormuzským prielivom.
Súčasná situácia je výnimočná tým, že dochádza k súčasnému šoku na strane ponuky v energetike, poľnohospodárstve aj v oblasti priemyselných kovov. Nejde o izolovaný problém, ale o systémový tlak na rast nákladov v celej ekonomike.
Ak by obmedzenia v Hormuzskom prielive trvali dlhšie, svet by čelil nielen drahšej energii, ale aj potravinám a priemyselným výrobkom. A práve táto kombinácia je kľúčová – pretože neznamená len vyššie ceny, ale štrukturálne vyššie náklady v celej globálnej ekonomike.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz, jeho autorom je Ján Hladký.
