Keď minulý rok vyšla analýza SEO firmy Graphite, že 57 percent všetkého obsahu na internete je balast vygenerovaný umelou inteligenciou, vybuchli diskusné fóra na Reddite. A oprávnene.
Už prvotná analýza, ktorú firma vykonala na konci roka 2022, teda asi mesiac po spustení ChatGPT, ukazovala postupnú adopciu veľkých jazykových modelov. Jej autori vtedy skonštatovali, že asi 10 percent všetkého obsahu na internete je balast vygenerovaný pomocou AI.
V roku 2024 už hovorili o 40 percentách. Koncom minulého roka bol každý druhý post na LinkedIne napísaný umelou inteligenciou.
Čo je horšie, obsah, ktorý tvorí umelá inteligencia, je čoraz náročnejšie odlíšiť od toho vytvoreného ľuďmi.
Podľa štúdie, ktorej zistenia koncom minulého roka publikovali tvorcovia nástroja Originality AI, zameraného na detekciu obsahu vygenerovaného umelou inteligenciou, nemajú v obdobnej úlohe ľudia šancu.
Aj skúsení učitelia dokázali odhaliť prácu veľkých jazykových modelov len v 37 percentách prípadov. Do tohto kokteilu teraz pridajme fakt, že na sociálnych sieťach sa rozmáha trend AI influencerov.
Podľa viacerých marketérskych odhadov dosahoval v roku 2024 trh s týmito ambasádormi štyri až šesť miliárd dolárov. Do roku 2030 má rásť tempom 40 percent ročne a podľa niektorých odhadov dosiahne do štyroch rokov až 46 miliárd dolárov.
Jedna z najväčších brazílskych retailových spoločností Magazine Luiza vytvorila AI influencerku Lu do Magalu, ktorú len na Instagrame sleduje 8,7 milióna ľudí a ďalších 7,4 milióna na TikToku.
Spoločnosti začínajú objavovať výhody AI influencerov, pretože náklady na ich zapojenie do kampane sú násobne nižšie ako pri živých ambasádoroch značky, pričom zaznamenávajú až trikrát vyššiu mieru interakcie s daným obsahom.
Ďalšiu AI influencerku Lil Miquelu už použili vo svojich kampaniach značky ako BMW, Calvin Klein, Dior či Prada.
Zarážajúce je, že keď minulý rok vykonali výskumníci Stanford Media Futures Lab prieskum medzi študentmi, prišli na to, že dve tretiny z nich nedokážu rozlíšiť, či sledujú skutočného človeka alebo avatara.
A tu prichádzame k podstate veci. Žijeme v časoch, keď si možno čoskoro budeme na sociálnych sieťach pridávať k svojim menám značky, že sme „overení ľudia“.
Toto sú skutočné ženy
Práve nad tým som uvažovala, keď sme v redakcii dokončovali aprílové číslo magazínu, ktoré držíte v rukách. Prinášame v ňom vôbec prvý slovenský rebríček 50 nad 50 po vzore amerického Forbesu, v ktorom vychádza od roku 2021.
V ňom oceňujeme ženy, ktoré formujú slovenskú vedu, kultúru, spoločnosť či posúvajú vpred biznis. A áno, ich kariéra naberá po päťdesiatke momentum. Keď sme sa stretli so štyrmi dámami, ktoré na vás hľadia z obálky magazínu, počas fotenia v kaštieli Voderady, vytvorilo sa medzi nimi dojímavé puto.
Bolo to pár dní po tom, čo Silvii Pastorekovej, mimochodom jednej z našich najlepších vedkýň, zomrel milovaný manžel Jaroslav a spoločník v bádaniach.
V obzvlášť otvorenom rozhovore s kolegyňou Martinou Jurinovou porozprávala nielen o tom, ako jej veda pomáha znášať bolestivú stratu, ale aj ako sa postavila s tímom Slovenskej akadémie vied čelom výzve preskúmať, či mRNA vakcíny na covid neobsahovali nepovolené množstvo DNA. Dnes už poznáme výsledok.
Iveta Radičová, známa svojou britkosťou, sa vo veľkom rozhovore zamýšľa nad tým, ako spojiť polarizovanú spoločnosť. Odhaľuje navyše, ako sa dokázala vyrovnať s nárokmi vrátiť sa do politiky či obvineniami, že „za všetko môže Radičovej vláda“, ktoré prichádzajú aj po vyše 15 rokoch.
Herečka Kamila Magálová rozpráva o tom, ako je kultúra lakmusovým papierom spoločnosti a ako plač na javisku môže byť katarzný, najmä ak sú slzy skutočné, ako to bolo pár dní po tragickom úmrtí jej syna.
Toto sú skutočné ženy. Naozajstné ľudské príbehy. Nie vyumelkované AI obrázky, ktoré bez ohľadu na ich množstvo splývajú a nezanechajú žiadnu pamäťovú stopu. Na stretnutie týchto štyroch žien sa však nedá zabudnúť.
Surová skutočnosť
Počas marca som strávila pár dní v Düsseldorfe, kde sa predstavitelia najväčších biznisových a ekonomických médií v Európe okrem iného rozprávali o tom, ako získať a udržať si dôveru čitateľov v ére AI.
Mimochodom, všetci z nich uvažujú o tom, ako umelá inteligencia zásadne zmení rolu žurnalistiky a ako by sme mali namiesto toho, aby sme proti nej bojovali, čo najrozumnejšie využiť výhody, ktoré nám ponúka. Možno práve na pritiahnutie čitateľov z generácie Z.
Áno, je to obrovská príležitosť. Nespochybňujem to. No keď sa ohliadam za touto konferenciou, najviac vo mne aj po pár týždňoch rezonuje prejav Yulie Bankovej, šéfredaktorky ukrajinského portálu LIGA.
V záplave štatistík, ktoré sme si navzájom v ten deň ukázali, zanechalo vo mne emóciu číslo, ktoré vyšlo z jej úst. Šestnásť. Toľko členov jej redakcie aktuálne bojuje na fronte.
Toľkým kolegom posielajú na diaľku správy o tom, čo je nové vo firme, a toľko rodín podporujú vyplácaním mzdy ich manželov či partnerov, hoci namiesto sedenia za počítačom bojujú o budúcnosť svojej krajiny kdesi v zákopoch. O jedného z nich už prišli. Jeho rodine pomáhajú aj naďalej.
Práve to bol moment, keď sála stíchla, a minimálne za seba môžem povedať, že som nepociťovala v sebe nič viac než neskonalý obdiv a úctu.
Dokázal by takúto emóciu vo mne vyvolať AI avatar? Dokázala by sa AI rozhodnúť a podržať svojich ľudí a ich rodiny aj vo chvíli, keď to nedáva ekonomický zmysel, no má to absolútny ľudský rozmer?
Blížime sa k časom, keď spoločnosť už nebude riešiť, ako dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu za čo najnižšie náklady, ale ako v tom celom nestratiť svoju ľudskosť.
Práve tá začína byť našou najväčšou hodnotou.
Poďme ju oslavovať.
