Bratislava stojí na prahu veľkých premien. O tom, ako majú vyzerať nové mestské štvrte, prečo je dôležité zastaviť nekontrolovanú suburbanizáciu a ako môže rozvoj zlepšiť kvalitu života v hlavnom meste, hovorí Martina Surmová, riaditeľka pre rozvoj projektov v JTRE.
JTRE dlhodobo patrí medzi najväčších developerov pôsobiacich v Bratislave. Ako by ste vystihli filozofiu rozvoja hlavného mesta, ktorá stojí za vašimi projektmi?
Našou dlhodobou ambíciou je rozvíjať Bratislavu ako kompaktné, polycentrické mesto krátkych vzdialeností, kde kvalitný verejný priestor tvorí základ každodenného života.
Čo považujete za najväčšie výzvy, ktoré má aktuálne Bratislava pred sebou?
Bratislava dnes čelí dvom paralelným výzvam. Prvou je dostupnosť bývania – tlak na ceny je výsledkom pomalých povoľovacích procesov a obmedzenej ponuky nových bytov. Druhou je dopravná transformácia, teda postupný prechod od individuálnej automobilovej dopravy k udržateľnejším formám mobility. Z pohľadu rozvoja mesta je kľúčové, aby sa tieto témy neriešili oddelene, ale ako súčasť integrovaného plánovania územia.
Zohľadňujete pri plánovaní aj demografický vývoj Bratislavy?
Áno, prihliadame aj na prognózy demografického vývoja v hlavnom meste. Rovnako dôležité ako samotné demografické čísla je pochopiť širšiu dynamiku celého regiónu. Bratislava dlhodobo čelí fenoménu nekontrolovanej suburbanizácie – kým mesto dlhé roky stagnovalo v príprave nových rozvojových plôch, okolité obce rástli často bez adekvátnej občianskej vybavenosti, škôl, škôlok alebo dopravnej infraštruktúry.
Výsledkom je, že tisíce ľudí síce bývajú mimo mesta, no denne doň dochádzajú za prácou, vzdelaním, zdravotnou starostlivosťou či službami. To vytvára výraznú dopravnú záťaž, tlak na mestské školy a verejné služby, zvyšuje environmentálne náklady a negatívne ovplyvňuje kvalitu života v meste. Zároveň si uvedomujeme, že dostupné bývanie je jedným z kľúčových nástrojov, ako tento trend zvrátiť. Keď vytvoríme príležitosť na dostupné bývanie priamo v Bratislave, podporíme rast populácie v hlavnom meste – najmä stabilizáciu mladých ľudí a rodín, ktoré by boli nútené odchádzať za hranice mesta.
Ako sa dá tento problém systémovo riešiť?
Z urbanistického hľadiska ide o dôsledok toho, že rozvoj mesta sa dlhodobo neplánoval koordinovane. Kľúčové je, aby Bratislava rástla kompaktne a mestotvorne – s dostatočnou ponukou bývania a vybavenosti priamo v meste. Bývanie v centrálnych častiach mesta však nemusí byť vždy cenovo dostupné, preto je dôležité vytvárať podmienky aj v rozvojových póloch mesta, kde sa dá dosiahnuť prijateľnejšia cena bývania s dobrou dopravnou dostupnosťou. Riadený mestský rozvoj je ekologickejší, ekonomicky efektívnejší a sociálne spravodlivejší než rozptýlená suburbánna výstavba. Ak necháme rásť len satelity, budeme dlhodobo riešiť dôsledky, nie príčiny.
Kvalitu mesta neurčujú len budovy, ale najmä to, čo vzniká medzi nimi.
Nové Lido obohatí hlavné mesto o unikátny nábrežný park, kontinuálnu nábrežnú promenádu či verejné športoviská a vznikne nové centrum s verejnými priestormi európskeho štandardu. Zdroj: JTRE
Projekty ako Majer Vajnory, Nové Lido či Pasienky postupne pretransformujú celé mestské územia. Aké princípy pri tom uplatňujete?
Pri veľkých územiach vychádzame z presvedčenia, že kvalitu štvrte neurčujú len budovy, ale predovšetkým to, čo je medzi nimi. Preto kladieme veľký dôraz na zeleň, parky a kvalitné verejné priestory prístupné širokej verejnosti. Zároveň je pre nás dôležité vytvárať v nových štvrtiach dostupné bývanie vhodné pre rôznorodé skupiny obyvateľov, kde zdravý životný štýl nie je nadštandardom, ale prirodzenou súčasťou života.
Poďme konkrétne k projektu Majer Vajnory. Ako môže takýto projekt prispieť k zlepšeniu kvality života nielen pre nových, ale aj súčasných obyvateľov?
Majer Vajnory nevnímame len ako novú obytnú štvrť, ale aj ako príležitosť riešiť dlhodobo zanedbané územie. Táto časť mesta dnes výrazne pociťuje dôsledky suburbanizácie – Vajnory sa stali tranzitným koridorom pre dopravu z regiónu, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu života miestnych obyvateľov. Našou ambíciou je vytvoriť kvalitné bývanie s centrálnym parkom a občianskou vybavenosťou a zároveň podporiť systémové riešenie dopravy. Električková trať v území by výrazne odľahčila individuálnu automobilovú dopravu a zlepšila napojenie na zvyšok mesta. Projekt môže priniesť dvojitý efekt – zvýšiť kvalitu každodenného života nových aj súčasných obyvateľov a zároveň riešiť problém, ktorý vznikol nekontrolovaným rozvojom za hranicami mesta.
Projekt Majer Vajnory prinesie dostupné bývanie pre rôznorodé skupiny obyvateľov s dôrazom na zeleň a verejné priestory. Zdroj: JTRE
Azda najočakávanejším projektom je Nové Lido. Čo podľa vás prinesie mestu z pohľadu urbanizmu a verejného priestoru?
Z urbanistického pohľadu ide o historickú príležitosť. Bratislava bola vždy mestom na rieke, no v každodennom živote s ňou zatiaľ pracuje pomerne málo. Projekt prinesie kontinuálnu nábrežnú promenádu, nábrežný park, verejné športoviská, nové centrum s verejnými priestormi európskeho štandardu, lepšie prepojenie Starého Mesta a Petržalky a zároveň posilní identitu Bratislavy ako metropoly na Dunaji. Mesto bude lepšie využívať svoj najväčší prírodný kapitál – rieku – pre život, pohyb aj kultúru.
Projekt Pasienky má ambíciu stať sa najzdravšou štvrťou Bratislavy. Ako v JTRE spájate šport, bývanie, zeleň a mestský život?
Našou ambíciou je vrátiť Pasienkom ich pôvodnú identitu a posilniť charakter územia ako prirodzeného centra športu a pohybu. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom je pohyb prirodzenou súčasťou každodenného života – nie výnimkou, ale štandardom. Preto kladieme dôraz na kvalitnú zeleň, parky a športové plochy dostupné širokej verejnosti.
Súčasťou vízie je aj nové bývanie a občianska vybavenosť vrátane školy, aby štvrť fungovala prirodzene počas celého dňa a podporovala zdravý životný štýl pre všetky vekové kategórie. Popri tom pracujeme aj na návrate organizovaného športu, pričom basketbalová hala je už v povoľovacom procese. Cieľom je vytvoriť otvorenú a živú mestskú štvrť, v ktorej sa bývanie, vzdelávanie, zeleň i šport prepájajú do jedného zdravého a funkčného celku.
Rozvojová zóna Záhorská Bystrica predstavuje premenu pôvodne industriálneho územia. Prečo je dôležité vracať život aj do týchto častí mesta?
Nejde primárne o rozšírenie bývania, ale o doplnenie chýbajúcich plôch pre ľahkú výrobu, logistiku a služby, ktoré Bratislava potrebuje, no často ich vytláča za svoje hranice. Ak chceme, aby bolo mesto ekonomicky stabilné a aby ľudia nemuseli za prácou dochádzať desiatky kilometrov, musí mať vyváženú funkčnú štruktúru – nielen bývanie, ale aj pracovné príležitosti. Súčasťou riešenia sú aj dôležité biokoridory, udržateľné vodohospodárske opatrenia a systémy na zadržiavanie vody, ktoré znižujú záplavové riziká a zlepšujú ekologickú stabilitu územia.
Martina Surmová, riaditeľka pre rozvoj projektov, pracuje v JTRE štrnásť rokov. Zdroj: Marek Mucha
Ako možno pri rozvoji mesta dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami developerov a potrebami obyvateľov?
Rovnováha vzniká vtedy, keď sú jasne definované zodpovednosti. Developer nesie zodpovednosť za kvalitu verejného priestoru, udržateľný rozvoj územia a spoluúčasť na budovaní infraštruktúry, ktorú nové projekty vyžadujú. Rovnako dôležitá je úloha samosprávy, ktorá musí dlhodobo rozvíjať a udržiavať mestskú infraštruktúru – od dopravných sietí po verejné priestory. Ak obe strany pristupujú zodpovedne, výsledkom je funkčné a udržateľné mesto.
Čo by ste odkázali obyvateľom Bratislavy, ktorí sledujú rýchle premeny mesta možno s obavami?
Rozumiem obavám, ktoré môže rýchla zmena vyvolávať. Každé mesto sa vyvíja – otázkou je, či sa bude rozvíjať riadene alebo chaoticky. Našou ambíciou nie je Bratislavu zahusťovať za každú cenu, ale vytvárať kvalitné mestské prostredie, v ktorom budú chcieť žiť aj ďalšie generácie. Rozvoj nie je hrozba, ak je založený na odbornosti, dátach a dlhodobej vízii. V konečnom dôsledku trh rozhodne, či ľudia budú mať záujem žiť v našich projektoch. Našou úlohou je čo najlepšie pripraviť tieto územia na rozvoj.
