Globálny líder na výrobu gramoplatní GZ Media si drží dominanciu na trhu aj po tragickej autonehode, ktorej súčasťou bol zakladateľ firmy, milionár Zdeněk Pelc. A možno sa naplní aj jeho dávny sen: CEO firmy Michal Štěrba prezrádza, že po expanzii do Ameriky zvažujú aj prienik do Ázie.
Čo je stratené, nemusí byť stratené definitívne. Prípadne to môže byť stratené iba zdanlivo. V miestnosti, kde šéf GZ Media práve sedí, hľadí na unikátny box, v ktorom je sedem platní s doposiaľ nevydanými piesňami Brucea Springsteena z rokov 1983 až 2018.
Duchovným otcom diela, oceneného Grammy Awards, je americká legenda, výrobcom česká spoločnosť so sídlom v Loděnici pri Beroune.
Fakt, že GZ Media vedie už od roku 2013 človek, ktorý vlastne prekonal „otca zakladateľa“, sa po udalostiach z minuloročného 4. júna zrejme dostal do popredia viac ako kedykoľvek predtým. Pripomeňme, že pri tragickej autonehode zomrel človek, s ktorého autom sa Pelc stretol – kriminalisti následne uviedli, že podnikateľ šoféroval pod vplyvom alkoholu, za čo čelil žalobe.
V druhej polovici marca okresný súd jeho stíhanie zastavil, podľa všetkého pre vážny zdravotný stav. K fatálnej udalosti Michal Štěrba hovorí, že je mu jej veľmi ľúto. Zároveň dodáva, že je to osobná záležitosť Zdeňka Pelca, a preto sa k celej veci nemôže vyjadrovať.
GZ Media stále z 81 percent vlastní akciová spoločnosť GZ Holding, za ktorou stojí rodina Pelcovcov. Ja mám v GZ okolo ôsmich percent.
Je veľmi dobrá. Historicky vykazujeme skvelé čísla, sme nezadlžení, máme dostatočnú hotovosť, sme pripravení expandovať, investovať. Minulý rok sme zakončili miernym rastom, ale boli sme o dosť lepší ako plán, pretože trh sa po pandémii zmenil.
Možno dobrých 15 rokov sme rástli dvojciferným číslom, o platne bol záujem a my sme to evidentne robili lepšie ako konkurencia, takže sme získavali stále väčší trhový podiel a zároveň sa viezli na pozitívnej vlne, ktorá v čase pandémie zaznamenala exponenciálny priebeh. Ľudia boli zatvorení doma, umelci nekoncertovali, tak za čo míňať peniaze? Za vybavenie kuchyne a nejakú zábavu. A keď nemôžete ísť na koncert, kúpite si ho.
Neviem, či to môžeme takto povedať. Covid extrémne narušil dodávateľský reťazec. My sme za dva roky vyrástli možno o štyridsať percent, to bol nebývalý rast, ktorý nebolo úplne jednoduché zvládnuť. Zrazu sa ekonomika začala otvárať, rozvoľňovať, umelci boli späť na koncertoch, bolo množstvo zle vydaných dosiek, to znamená plné sklady. Vydavatelia začali byť ostražití, čo s tým budú robiť.
Roky 2023 a 2024 priniesli vytriezvenie, dopyt významne klesol, naši zákazníci oveľa viac premýšľali, čo vydať a v akom náklade. Veľa sa vypredávali sklady, odpisovali sa staré zásoby, celý náš priemysel klesol. Popravde, keby človek urobil lineárny graf, priemysel stále rastie, covid však pohľad naň extrémne skreslil, každý bol nervózny, čo sa bude diať.
My ani tak veľmi nie. Zdeněk často a veľmi správne hovoril, že len blázon a ekonóm si myslí, že niečo rastie donekonečna. Takže sme vedeli, že príde okamih, keď extrémny rast skončí. Netušili sme však, či ide o trvalý zvrat. Rok 2025 našťastie ukázal, že išlo skôr iba o urovnanie do normálu – priniesol malý rast a tento rok je dopyt pomerne silný, takže sme optimistickí.
Hovorili ste o dostatočnej hotovosti, ktorou firma disponuje – takže pre investície nepotrebujete žiadne úvery?
Je to tak, žiadne úvery nemáme.
Chápem ten komfort, ale nie sú úvery pre dynamiku firmy v určitom zmysle prínosné?
Toto je pre mňa zložitá otázka, pretože som v dvoch rolách: manažérskej a akcionárskej. Áno, chcel by som mať páku na manažment a zaobstarať si vec na úver je z vlastníckeho pohľadu jednoduchšie, pretože manažment je pod tlakom, že musí úver splatiť a na to musí zarobiť. Lenže ja sa na to nikdy nepozerám ako manažér.
Vždy sa pozerám, aké rozhodnutie je pre podnik správne z pohľadu vlastníka. Ak nemám lepšiu investičnú príležitosť – alebo keď nie je lepšia príležitosť na zhodnotenie peňazí ako v GZ –, potom je správne investovať do GZ. Ide o lepšie zhodnotené peniaze, ako sú tie z banky.
Vašu spoločnosť však musí nutne ovplyvňovať geopolitická situácia a terajší turbulentný svet, však?
Ovplyvňuje nás to, nepochybne. Sme česká firma a hrdo sa k tomu hlásime, je radosť vidieť, že česká šikovnosť dokáže globálne uspieť. Zároveň je však pre nás Česká republika dôležitá hlavne z pohľadu zamestnávateľa. My tu v podstate nepredávame, takmer všetku výrobu smerujeme do zahraničia a súčasne je aj čím ďalej, tým väčší podiel toho, čo urobíme, vyrobený v zahraničí, máme pobočky v Severnej Amerike a vo Francúzsku.
Michal Štěrba. Foto: David Turecký
Takže čokoľvek sa vo svete zomelie, sa nás skôr či neskôr dotkne. Niečo sa odohrá na Blízkom východe a okamžite sú narušené obchodné trasy, prichádzajú rastúce dopravné náklady na kontajnery, problémy v leteckej doprave, zdražujúca sa ropa, nedostupné chemikálie, ktoré potrebujeme. Do toho sa premietajú výkyvy kurzu koruny voči doláru a tak ďalej.
Sme firma extrémne závislá na exporte a vlastne aj na importe zo zahraničia. A čím menej predvídateľný svet je, tým sa pre nás zásadne zvyšuje miera neistoty. Uvediem konkrétny príklad: pomerne dosť teraz investujeme do nášho amerického závodu vo Wisconsine na výrobu polygrafických produktov a jednu z kľúčových technológií nakupujeme a vyvíjame v Číne. V čase, keď sme projekt začali, žiadne extra clá a dovozné tarify neexistovali. Keď sme však dokončili v Amerike prvú veľkú linku, z nejakej základnej sadzby 25 percent sa stalo 150 percent!
Ten stroj z Číny bol v tej chvíli niekde v colnom sklade, však?
A my sme čakali, čo bude nasledovať. Predstavte si, potom nastal úplný paradox: posielali sme ďalšiu linku a dostavil sa úplný opak, pretože najvyšší súd v Amerike zrušil clá a linka doplávala v čase, keď sa nevedelo, či vôbec nejaké sú.
Ako je možné firmu pripraviť, aby bola robustná a týmto bláznivým časom odolávala?
Hoci som vyštudovaný ekonóm, myslím si, že je dôležité zachovať si v každom momente istý sedliacky rozum a nepodliehať panike či, naopak, eufórii. Správať sa celý čas skromne a racionálne, či už je hostina, alebo pôst. Máme veľké šťastie, že je firma zdravá a vie sa rýchlo prispôsobovať. Podnik GZ, predtým Gramofónové závody, existuje od roku 1951 až dodnes vďaka tomu, že sa vedel prispôsobiť.
Bez ohľadu na to, či prišiel pád komunizmu, zmena vlastníka, úpadok záujmu o CD, alebo obrovský záujem o ne. Vždy dokážeme rýchlo reagovať a prispôsobovať sa. K tomu by som teraz dodal ešte jednu veľkú výhodu: sme relatívne veľmi rozkročení. Došli sme k záveru, že čím bližšie ste spotrebiteľovi, tým viac ste chránený. Tento záver považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, čo sme kedy urobili, navyše má pozitívny vplyv z hľadiska ekológie a udržateľnosti.
Prečo to bolo jedno z najlepších rozhodnutí?
Keď vyrábate pre Američana v Amerike, kurzový vplyv sa vás dotýka menej, nie je tam veľa colných bariér, zamestnávate Američanov, a tak sa na vás pozerajú ako na domácu firmu. Ak do toho ešte veľkej nadnárodnej organizácii dokážete povedať: „Nestaraj sa, my váš globálny titul, vašu globálnu hviezdu, vyrobíme v Amerike pre Američanov a v Európe pre Európanov“, je to veľká konkurenčná výhoda.
Samozrejme, žijeme v neistote. Kurz dolára nás za posledných 12 mesiacov extrémne nemilo prekvapil, ale nejako sa s tým musíme popasovať a prispôsobiť sa tomu.
Vyhráva ten najprispôsobivejší?
Toto máme so Zdeňkom Pelcom zakorenené hlboko v našich DNA. Neviem, či to má firma od nás, alebo sme to my načerpali z firmy.
Poďme k tej rozkročenosti: sedíme v Loděnici pri Beroune, kde je vaša celosvetová centrála – hovorím to správne?
Áno, zároveň je to náš najväčší výrobný závod. V Loděnici máme kompletný výrobný proces, od výroby hmoty cez mastering, výrobu lisovacích nástrojov až po lisovňu, kde sa vyrábajú samotné platne. Je tu tiež skutočne veľká tlačiareň a rozsiahla výroba tlačovín a obalov. Nás dnes polygrafia živí rovnako dobre ako výroba dosiek. Približne polovicu hodnoty platne robí polygrafia, polovicu nahrávka samotná.
Michal Štěrba. Foto: David Turecký
Plus mínus polovicu produkcie vyrábate za Atlantikom…
Lisovňu máme kúsok pod Torontom a od nej sa odvíjajú dve dcéry v Spojených štátoch, v Memphise a Nashville. Ide o najväčšie lisovne v Amerike. A medzi Memphisom a Nashvillom, teda aj v Tennessee, máme závod na výrobu hmoty určenej na platne. Za tieto závody som veľmi rád, každý, kto v USA platne vyrába, dováža hmotu buď z Ázie, alebo z Európy.
Stovky ton musia preplávať celý svet a my sme vďaka Loděnici zistili, aká obrovská výhoda je mať túto hmotu pod jednou strechou. Takže sme na najlepšom možnom mieste, medzi dvoma lisovňami na americkom vidieku v mestečku Hohenwald, kúpili sme tam malinkú rodinnú firmu a prerobili ju pre našu potrebu. Amerika je pre nás najvýznamnejší trh.
A ten podiel produkcie Európa verzus Amerika?
Tento rok chceme vyrobiť zhruba 75 miliónov platní. Približne 55 percent z toho v Európe, zvyšok v Amerike.
Tento pomer mienite zachovať?
Neočakávam, že by sa proporcie mali zásadne zmeniť, ak sa nebudú významne meniť trendy na trhoch. Ak by rástla Európa rýchlejšie ako Amerika, môže rásť rýchlejšie aj materský závod. Platí to aj opačne.
Aký je rozdiel medzi podnikaním v Európe a Amerike?
Na konci vlastne menší, než by si človek myslel. Keď sme išli do Ameriky, cítili sme obrovskú neistotu, nízku sebadôveru, či a ako to zvládneme, či to dáme. Neskôr zistíte, že obchodné princípy, základné ekonomické zákony sú rovnaké. Musíte mať okolo seba ľudí, ktorým veríte, ktorí potrebujú pracovať s istou mierou dôvery a na niečom, čo dáva zmysel. A keď ich podporíte z hľadiska know-how, uvedomíte si, že výroba tam aj tu sa odvíja pomerne identicky.
A rozdiely?
Najväčší rozdiel, s ktorým sa denne stretávame, je úplne odlišný pracovný trh. Prísnosť európskeho pracovného trhu a až flexibilita toho amerického, to sú neporovnateľné veci. Naopak, v Európe alebo minimálne v Českej republike môžeme byť vďační za štruktúru a kvalifikovanosť pracovnej sily.
Ak chce Amerika, slovami Trumpa, navrátiť výrobu do Ameriky, potom ak nemáte technicky vzdelaných a výrobne orientovaných zamestnancov, s kým chcete vyrábať? Tým viac, že ak súčasne hovoríte, že nepovolíte príchod nových imigrantov. Vo všetkých našich závodoch máme výrobu postavenú na pracovníkoch zo zahraničia. Na ľuďoch, ktorí odniekiaľ prišli a ktorým neprekáža pracovať v prevádzke vo výrobnom závode.
Vo vypočítavaní fabrík sme vynechali tú na packaging vo Wisconsine…
To je naše najmenšie dieťa a zatiaľ rastie. Výrobu sme tam spúšťali v minulom roku. Náš zámer je, aby sme neboli závislí iba na hudbe, čo sa nám osvedčilo v Európe: robíme obaly pre veľkých svetových výrobcov mobilných telefónov, pre rôzne luxusné kozmetické značky alebo výrobcov drahších alkoholických nápojov. Obchodné zastúpenie pre Európu máme v Česku a vo Francúzsku, výrobu v dvoch menších závodoch v Česku.
Vo výrobe LP ste silní, ale nebolo zložité preniknúť do iného sektora? Neľutovali ste to niekedy?
Na začiatku každého takého rozhodnutia je otázka: Je správne? Je daná miera rizika ešte akceptovateľná? A čím väčšia neistota, tým väčšie riziko. Určite sa v inej oblasti veľa vecí odohráva inak, než sme si predstavovali. Je to veľké dobrodružstvo a človek je často prekvapený, obvykle negatívne, čo sa mu pri ňom zase vyrojilo. Ale nikdy som to neoľutoval. Pevne verím, že projekt vo Wisconsine bude úspešný.
Ako vám napadlo takéto neznáme dobrodružstvo?
Vo firme som začínal v roku 2003, keď pre nás bolo úplne dominantným výrobným produktom cédečko. Zároveň však nastupoval streaming, digitálne a mnohokrát pirátske sťahovanie hudby. Hovorili sme si: „Keď budeme ďalej vyrábať CD, čoskoro nám vyschne prameň, rybník sa vypustí.“ A hneď nato sme si povedali: „Keď vieme urobiť obal na platňu alebo pre CD, čo tak sa skúsiť orientovať aj na iných zákazníkov?“
Vybudovali sme v Loděnici za veľmi krátky čas veľkú a významnú tlačiareň. Okolo roku 2010 sme boli síce tretinová firma oproti dnešku, ale polovica toho, čo sme robili, bol packaging. Hoci sa to o nás málo vie, pre nás je packaging už tradičná vec.
Mohla by byť, naopak, novou vecou expanzia do Ázie? Zdeněk Pelc o nej sníval, chcel byť rozkročený po celom svete.
Asi v roku 2016 sme boli so Zdeňkom v Japonsku a mali záujem vybudovať alebo kúpiť v tejto krajine fabriku. Nakoniec však bola príležitosť v Amerike taká veľká, že sme trošku na Japonsko, na Áziu, úmyselne zabudli. Zo strategických dôvodov teraz nechcem príliš nechávať nakuknúť do našej kuchyne, ale keď to zjednoduším, ázijský trh je pre nás stále veľmi atraktívny. Chceme sa v ňom lepšie zorientovať a robíme na to kroky. Ešte neviem povedať, či tam niečo vybudujeme, ale tamojší trh pomerne blízko sledujeme.
Michal Štěrba. Foto: David Turecký
Prípadnú centrálu plánujete v Japonsku?
Skôr nie.
Čím je pre vás ázijský trh atraktívny?
Tým, koľko tam je ľudí. Keby miliardy ľudí, ktorí sú v Ázii – nech je to Japonsko, Kórea, India, Čína –, začali mať len trošku rady platne, stane sa z Ázie najväčší svetový trh. A my skúmame, či je pravdepodobnosť, že sa tak stane, väčšia ako malá.
Už ste niečo vyskúmali?
Poviem to inak. Je pre mňa obrovským a pozitívnym prekvapením, že v poslednej dobe sa na vinyle objavujú nové žánre, čo je pre nás prísľub do budúcnosti. Momentálne je takým žánrom K-pop, ktorý vznikol v Južnej Kórei. Vo svete je K-pop skutočne významný a dôležitý, vinylom však nedotknutý. A zrazu mladá fanúšikovská základňa, navyše najviac ázijská, plus ázijskí umelci, objavuje kúzlo gramofónovej platne. Ako by to pre nás mohlo byť nezaujímavé?
Autor článku je Filip Saiver, Forbes.cz
