Ak si objednáte vyprážané jedlo v niektorej z klasických krčiem alebo jedální, je veľmi pravdepodobné, že bolo pripravené na oleji zo Bzenca. Vyrába ho rodinná firma Avena, ktorá za posledný rok vyrástla o pol miliardy korún (zhruba 20,4 milióna eur) a nechystá sa zastaviť. Naopak, naskakuje na posledný olejový trend.
Vyzerá to ako plastová skúmavka, ktorú poznáte od lekára. Stačí však okamih a špeciálny stroj z nej vyfúkne litrovú fľašu. Tá potom spolu s ďalšími smeruje po páse na cestu, kde ju čaká naplnenie zlatou tekutinou, etiketa, viečko, uloženie do krabice a potom na paletu. Všetko je to otázka asi minúty.
O niekoľko metrov podobne pracujú ďalšie stroje, ibaže s desaťlitrovými kanistrami. Všetko sa berie z obrovských tankov, ktoré sú označené ceduľkou: toto je repka, toto slnečnica, niekedy mix oboch. Sme v ríši, kde olej tečie potokom.
„Vlani sme spracovali zhruba 46-tisíc ton zabaleného oleja, čo je asi 1 900 cisterien,“ hovorí Rostislav Hrbáček junior. So svojím otcom vedie spoločnosť Avena, ktorá je súčasťou rebríčka Forbesu rodinných firiem. Práve mladší z rodinného dua má na starosti hlavnú devízu firmy: oleje.
Do bzeneckej továrne sa vozí rafinovaný olej v cisternách a stáča sa do fliaš a kanistrov. Necelú polovicu produkcie ešte predtým čaká vylepšenie. Miešajú sa tu dokopy aj rôzne druhy olejov – napríklad slnečnicový s repkovým, pridávajú sa do nich vitamíny či aróma.
Keď je všetko hotové, oleje rýchlo smerujú ďalej do sveta. Žiadne vytváranie veľkých zásob do budúcnosti. „To, čo tu teraz vidíte, dnes alebo zajtra odtiaľto odchádza,“ opisuje Rostislav Hrbáček. Na sklade majú asi šesťsto druhov etikiet, pretože väčšina produkcie pokračuje ďalej v množstve privátnych značiek.
Polovica oleja pripadá na český trh, druhá sa vyváža na Slovensko, do Poľska, Nemecka, Rakúska, Holandska a Slovinska. Popri „privátkach“ vyrába moravský podnik aj vlastné značky, ktoré od minulého roka začal ponúkať aj bežným zákazníkom. Predovšetkým však tunajšie oleje smerujú do gastra.
Kým ešte pred piatimi rokmi vyrábali len v jednej hale, dnes ich majú päť. Pribudli linky, proces sa postupne automatizuje a vďaka tomu sa všetko zrýchlilo. „Čo sa kedysi vyrobilo za rok, teraz trvá šesť dní,“ opisuje Hrbáček.
Nebolo to však zadarmo. A to nielen po finančnej stránke. Celá modernizácia a výstavba vyšli na viac než dvesto miliónov korún, ale ako hovorí Hrbáček, bolo to päť rokov pekla.
„Za ten čas som veľa dní ani nešiel domov a spal som tu na stole. Od šiestej do druhej popoludní som organizoval stavebné firmy, potom som riešil obchod a v noci ešte dokončoval prácu, ktorú som za svetla nestihol.“
Nálož práce si drží aj po tom, čo peklo pominulo. Chod výroby, nákupy aj predaje – všetko rieši Rostislav Hrbáček sám. Zároveň si uvedomuje, že vo vysokom tempe, keď firma stojí na ňom, nie je zdravé pracovať dlhodobo.
„Mám cieľ, že to vydržím do 45. narodenín, takže mi ostáva ešte päť rokov,“ hovorí. „Mne to funguje, som na také tempo zvyknutý. Vďaka tomu sme vlastne mohli firmu v posledných rokoch rozvíjať,“ vysvetľuje Hrbáček. Tým, že zastupuje obchodné oddelenie, ušetril milióny, ktoré mohol využiť na zvýšenie kapacít a zrýchlenie výroby. Navyše, stále premýšľa, kde chod ešte zefektívniť.
Keď sa rozprávame pri prechode výrobnými halami, je na ňom vidieť, že firmou žije, zanietene hovorí o ich mastnom biznise. Že by to bola jeho zásluha, kam sa firma dostala, však odmieta. „Ja som len mozog, ale bez ľudí tu by to nešlo. Je to tímová práca.“
Pôvodne sa spoločnosť založená koncom deväťdesiatych rokov venovala úplne niečomu inému. Vyrábala cestoviny a predávala cukor. V roku 2006 prevzala podnik vyrábajúci oleje a tohto segmentu sa o dva roky neskôr ujal práve syn zakladateľa Aveny.
„Išiel som vlakom domov s tým, že nastúpim do najväčšej firmy v Česku, ktorá spravuje platobné terminály. Keď som vystupoval, zavolal mi otec a povedal: Nechceš ísť do Bzenca? Predával by si tam olej. A ja som súhlasil.“
Bol v treťom ročníku na vysokej škole, ale učenie ho príliš nebavilo. Chcel skôr drieť a pracovať s otcom mu neprekážalo. Odmalička s ním jazdil po tovar a na obchodné rokovania, takže mal k biznisu blízko.
Napokon si to rozdelili tak, že starší z Hrbáčkov sa ďalej venuje pôvodnému zameraniu firmy, mladší z dvojice šéfuje a rozvíja olejovú časť. Tá sa navyše počas apríla opäť trochu rozrastie. „Dočkáme sa linky na výrobu olejov v spreji. Je to trend posledného obdobia, ktorý si obľúbili mileniáli aj staršia generácia.“
Okrem foriem na pečenie sa olej strieka aj na panvicu alebo na jedlo pripravované v teplovzdušnej fritéze a človek ho tak použije menej, než keď ho leje z fľaše.
„Je to trh, ktorý rastie, do budúcna je možné, že to bude jedna z našich nosných vecí. Samozrejme, neprevýši to dodávky pre gastro, kde budú stále fungovať ako teraz, ale spreje sú určitý prevrat v maloobchode a nemôžeme to ignorovať.“
Kým do fliaš smeruje rafinovaný olej, do sprejov chce dávať Hrbáček ten za studena lisovaný, ktorý má výraznejšiu chuť a je kvalitnejší. Pohráva sa aj s nápadom na jednu špeciálnu edíciu. „Chcem urobiť olej na grilovanie, taký vyslovene pre chlapov. Keď robíte steak na panvici, aby sa nepripálil a mäso sa na ňom pekne zatiahlo.“
Všetko smeruje k tomu, aby firma ďalej rástla. Napokon, vlani zaznamenala výrazný skok v tržbách, keď medziročne vyrástla približne o päťsto miliónov na 1,8 miliardy korún. „Priznám sa, že obrat nesledujem, oveľa dôležitejší ukazovateľ je pre mňa výtoč,“ hovorí Rostislav Hrbáček.
Zároveň upozorňuje, že v ich odbore je navyše veľmi malá marža. To je vidieť na EBITDA, teda zisku pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou, ktorý vlani dosiahol 23,5 milióna korún.
Napriek tomu od roku 2022 vo firme zaviedol, že na konci roka medzi pracovníkov, ktorých má Avena 82, rozdeľuje desať percent z čistého zisku. „Vlani sme medzi nich rozdeľovali asi milión a pol. Bohužiaľ, nie sme takí silní, aby sme mohli dávať ako niektoré strojárske firmy 13. platy. Takto to s odvodmi vyšlo približne na 13-tisíc čistého.“
V budúcnosti by však chcel medzi zamestnancov rozdeliť aj viac percent. „Aby to nevyznelo zle, ale pre mňa je lepšie dať tie peniaze ľuďom než štátu na daniach.“
Keďže si zakladá na tom, že sú rodinná firma, organizujú pre zamestnancov aj večierky, zabíjačky či grilovačky. Pri grile je teraz zasadených niekoľko stromov, každý za jedného z členov rodiny. A ktovie, možno dnes malí Hrbáčkovci jedného dňa prevezmú štafetu v rodinnom biznise. Medzitým sa môže Bzenec v Česku stať známym nielen vďaka octu či vínu, ale aj olejom.
Článok vyšiel na forbes.cz.
