Tomáš Baťa, zakladateľ svetového obuvníckeho impéria, je stále považovaný za jedného z najväčších podnikateľov nielen českej histórie. V týchto dňoch si pripomíname 150 rokov od jeho narodenia. A aj napriek takému dlhému času sa ukazuje, že aj dnes má kráľ československej obuvi stále čo povedať, ako dokazuje aj projekt Baťa 150.
Jeho povestné plátenné topánky – baťovky, červené domčeky v Zlíne alebo legendárne cenovky končiace deviatkou, ktorými priniesol doslova revolúciu do prvorepublikového Československa, pozná väčšina ľudí. Odkaz muža, ktorý vytvoril nielen na svoju dobu ojedinelý podnikateľský komplex a ktorý mapuje Nadácia Tomáša Baťu, je však omnoho širší.
Vo svojich podnikoch napríklad zaviedol osemhodinový pracovný čas (bežne sa vtedy pracovalo 10 hodín), ktorý striktne dodržiaval pre svojich zamestnancov – avšak s tým, že týchto osem hodín sa naozaj tvrdo a bez prestávok pracovalo.
Úplne inovatívne bolo aj to, keď na začiatku 30. rokov zaviedol voľné soboty. Inde v Československu sa v soboty chodilo do práce až do konca 60. rokov. Pozrime sa na ďalšie menej známe piliere baťovských dejín.
1. Ťažké začiatky
Dnes sa o Tomášovi Baťovi často hovorí až s posvätnou úctou. Jeho začiatky však vôbec neboli jednoduché ani priamočiare. Prvý pokus o vlastnú živnosť vo Viedni rýchlo skrachoval a druhý začiatok podnikania so súrodencami sa dostal na pokraj bankrotu. Čoskoro sa ukázalo, že aj keď mal len niekoľko tried základnej školy, chcel sa učiť. Tvrdú lekciu neskôr opisoval ako krst ohňom, ktorý ho naučil nielen šetriť a tvrdo pracovať, ale aj hľadať maximálnu efektivitu.
2. Firemný psychológ
Baťa si uvedomoval, že ak ľudia nebudú spokojní, nebudú ani podávať dobrý výkon v práci. A že emócie ľudí budú ovplyvňovať aj firmu ako takú. Aby sa to darilo, zaviedol pre svojich zamestnancov podnikového psychológa. Ten mal zabrániť „znechuteniu z práce“, ako by sa dal pomenovať dnešný syndróm vyhorenia.
Nešlo len o starostlivosť o duševné zdravie. Personálne oddelenie si zaznamenávalo karty zamestnancov, kde sledovali napríklad to, ako sa človek správa aj mimo práce alebo, ako by sa dal formovať.
Psychotechnické testy absolvovali ľudia aj na začiatku, keď do firmy nastupovali, aby sa dalo určiť, akú pozíciu majú najlepšie obsadiť. Neskôr mali zamestnanci absolvovať aj kurz komunikácie a psychológie, aby sa znížilo riziko nedorozumení.
3. Transparentnosť
Kľúčovým prvkom riadenia rastúcej firmy bolo vytvorenie samosprávnych oddelení v továrňach, ktoré fungovali ako samostatné podniky. Jednotlivé oddelenia medzi sebou obchodovali ako nezávislé firmy, zároveň každá dielňa neustále sledovala, ako sa jej darí po ekonomickej stránke.
Pravidelne tak všetci mohli transparentne sledovať vyúčtovanie. Každá dielňa vedela, ako sa jej darí v porovnaní s ostatnými, a zamestnanci zároveň vedeli, že ak porastie zisk ich oddelenia, môžu si tiež zarobiť viac peňazí. Fungovalo to aj opačne – ak bolo oddelenie v strate, mzdy sa znižovali. Ľudia tak mali väčšiu snahu o to, aby ich oddelenie fungovalo čo najlepšie. Otvorenosť sa týkala aj miezd – ľudia vedeli, koľko zarábajú ostatní aj ako hospodári ich oddelenie.
4. Autoškola a ženy
Na konci 20. rokov otvoril vlastnú autoškolu, v ktorej absolvovanie podporoval aj u žien. Tradovalo sa, že v Zlíne bol v tom čase najväčší podiel žien vodičiek v Československu. Pre mladé ženy ponúkal Baťa aj internáty a školy, kde sa okrem vlastného remesla a práce pre obuvnícky podnik učili napríklad tomu, ako zostaviť rodinný rozpočet alebo investovať. Ekonomická samostatnosť žien bola pre Baťu dôležitá aj z opačného pohľadu: vytváral sa tak silný trh zákazníkov.
Nadace Tomáše Bati, Státní okresní archiv Zlín
5. Cesta do USA
Tomáš Baťa sa v roku 1904 vydal na „služobku“ do USA. Táto cesta bola pre jeho ďalšie podnikateľské pôsobenie úplne kľúčová – inšpirovali ho systémy efektívnej organizácie práce aj prístup k riadeniu firmy. Keď sa vrátil, tlačil na efektivitu tak tvrdo, že si poštval zamestnancov – strhol im veľké časti mzdy a tí vyhlásili štrajk.
Tomáš Baťa to vyriešil rozsiahlym prepúšťaním. Rovnako bol úplne proti vzniku odborov. Postupne aj táto udalosť viedla k zmene jeho myslenia o zamestnancoch a starostlivosti o nich, ktorá neskôr vyústila do slávneho systému sociálnej starostlivosti.
6. Vlastná „banka“
Popri samotných továrňach, bývaní alebo napríklad vlastnej nemocnici, ktorá patrila medzi najmodernejšie v Česko-Slovensku, založil po prvej svetovej vojne podnikovú banku, v ktorej si mohli jeho ľudia s relatívne vysokým úrokom sporiť.
Pre Baťu to zároveň znamenalo prístup k finančným prostriedkom, ktorými mohol financovať expanziu svojej firmy bez závislosti od bankových úverov. Snaha o čo najväčšiu nezávislosť a samostatnosť bola pre Baťovu podnikateľskú stratégiu typická.
7. Baťova pedikúra
Tomáš Baťa sa preslávil tým, že hľadal a nachádzal príležitosti aj tam, kde by ich iní ani netušili. Jedným z takých príkladov je fakt, že vo svojich obchodoch ponúkal aj pedikérske služby, vďaka ktorým si firma mohla zmapovať ortopedické údaje o tvaroch a problémoch ľudských chodidiel. Tie potom mohla využiť pri vývoji nových topánok.
8. Zníženie miezd pre všetkých
V reakcii na hospodársku krízu znížil Baťa v roku 1922 mzdy o 40 percent. Aby to svojim zamestnancom kompenzoval, ponúkol potraviny za polovičnú cenu a zároveň znížil ceny obuvi o 50 percent.
Tento krok sa spätne prezentuje ako geniálny krízový manažment, čo je z pohľadu podniku oprávnené. Menej sa hovorí o tom, že zamestnanci boli v baťovskom systéme v podstate „uzavretí“: bývali vo firemných domčekoch, mali úspory vo firemnej banke a deti vo firemnej škole.
9. Odmena za odpor
Skôr legendou než doloženým faktom je príbeh, podľa ktorého raz v podniku vypukol požiar a Baťa začal rozdávať rozkazy. V tej chvíli ho veliteľ závodných hasičov chytil za golier a okríkol ho, že veliteľom hasičov je on a Baťa sa má starať o svoje topánky a ísť bokom.
Baťa ho poslúchol, požiar sa podarilo uhasiť a Tomáš Baťa neskôr veliteľovi hasičov vyplatil mimoriadnu odmenu, pretože sa nebál postaviť šéfovi.
Hoci tento príbeh nie je doložený, má ilustrovať fakt, ktorý sa baťovským riadením prelína: dôraz na odbornosť, ktorá je dôležitejšia než hierarchia.
10. Posadnutosť časom
Čas sú peniaze – to Tomáš Baťa dobre vedel. Toto presvedčenie sa prejavovalo v jeho tlaku na čo najvyššiu efektivitu. V praxi to viedlo aj k tomu, že Tomáš Baťa patril medzi prvých podnikateľov na svete, ktorí využívali lietadlá ako dopravný prostriedok nielen pre seba, ale aj pre svojich zamestnancov.
Ak sa napríklad objavil technický problém v niektorej zo zahraničných tovární, nechal tam lietadlom poslať mechanikov zo Zlína. Čo najrýchlejšie obnovenie výroby bolo kľúčové a lietadlo bolo jednoducho nástrojom, ktorý mohol pomôcť.
Napokon mu však práve nadšenie pre lietanie a snaha splniť plánované termíny boli osudné. Zahynul po páde lietadla, ktorým sa aj napriek hustej hmle snažil odletieť na služobnú cestu do Švajčiarska.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Pavla Francová.
