Viac ako osem z desiatich slovenských filantropov podporuje vzdelávanie a takmer dve pätiny investujú do boja proti dezinformáciám. Nový prieskum Nadácie Pontis mapuje, ako rozmýšľajú slovenskí darcovia a kam smerujú ich peniaze. Podľa Martiny Kolesárovej, výkonnej riaditeľky nadácie, však filantropia stále vo veľkej miere supluje úlohy štátu.
Tretina žien, väčšina mužov a vek od štyridsať do 49 rokov, dar do päťtisíc eur ročne. Z celej skupiny, ktorá sa do prieskumu Nadácie Pontis o veľkej individuálnej filantropii zapojila, mali tieto kategórie najväčší podiel. Druhou veľkou skupinu boli ľudia z biznisu od päťdesiat do 69 rokov.
Pri celkovom pohľade na individuálnu filantropiu vyzerajú výsledky prieskumu inak. Svoje zarobené peniaze daruje viac ako štvrtina podporovateľov a ide o viac ako 50-tisíc eur ročne. Tri percentá ľudí z biznisu darovali vyše 200-tisíc eur. Najviac peňazí smerovalo do vzdelávania.
„Vzdelávanie bolo dlhodobo podceňovanou oblasťou. Stačí si len zobrať počet ministrov školstva za celé obdobie,“ hovorí v rozhovore pre Forbes výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Nadácia Pontis spolu s agentúrou Focus predstavila prieskum o individuálnej filantropii. Prečo ste sa k tomuto kroku odhodlali?
Na Slovensku máme pomerne veľa dát z malej individuálnej filantropie, teda o rôznych zbierkach a crowdfundingu. Na druhej strane nemáme prehľad o veľkej individuálnej filantropii. Boli sme v tejto oblasti slepí.
Zároveň vidíme, že túto oblasť treba podporovať, keďže na Slovensku chceme viac filantropiek a filantropov. Nedostatok zdrojov je obrovský a je to jeden z dôležitých zdrojov do celého mixu, ktorý občianska spoločnosť môže mať.
Má to dva rozmery. Vzdelávanie bolo dlhodobo podceňovanou oblasťou. Stačí si len zobrať počet ministrov školstva za celé obdobie.
Zároveň to bola oblasť, na ktorú žiadna politická garnitúra nedávala žiaden dôraz. Keď sme sa porovnávali v prieskumoch ako je PISA alebo aj kreatívne myslenie či podnikavosť detí, boli sme na chvoste rebríčkov. Ľudia, ktorí majú zdroje, sa na pomáhanie pozerajú systematickejšie. To nám ukázal aj prieskum, z ktorého vyplynulo, že ľudia idú viac po príčinách problémov.
FOTO: Flourish
Je teda vzdelávanie v podpore najúspešnejšie, pretože máme problém v školskom systéme?
Áno, hĺbka problému bola taká veľká, že k tomu prirodzene inklinovali. Zároveň začali vznikať organizácie, ktoré sa venujú podpore vzdelávania.
Ak máme organizácie, ktoré sú kvalitné a pristupujú k riešeniu problému z dobrej strany, filantropi sú k nim lákaní. Práve tieto kvalitné organizácie lákali, pretože darcovia videli, že nebudú peniaze stratené.
Na druhej strane z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer dve pätiny filantropov podporujú boj proti šíreniu hoaxov. Aj na Slovensku s tým máme pomerne veľký problém. Nie je to číslo nízke?
Je to prirodzená reakcia. V niečom to pokrýva aj vzdelávanie. Je to pozitívne číslo, keď si to porovnávame s inými prieskumami alebo číslami. Ak si ho porovnáme napríklad s dvomi percentami z daní, boj proti dezinformáciám je na chvoste.
Predpokladám, že budete v tomto type prieskumu pokračovať – zrejme s rovnakými otázkami, aby sa čísla dali porovnávať. Myslíte si, že sa to bude vyvíjať?
Radi by sme. Je to začiatok a budeme to mať s čím porovnávať. Je naše želanie, aby sa čísla hýbali, napríklad, aby sa viac investovalo do inovácií a systémových riešení. Myslím, že čísla sa budú hýbať – pozitívnym spôsobom. Dúfam tiež, že individuálna filantropia sa bude profesionalizovať a budú vznikať nové súkromné – rodinné – nadácie.
Z prieskumu sa javí, že je to rozdelené. Polovica filantropov podporuje záchranu a polovica rozvoj. Znamená to, že na Slovensku máme problém?
Na Slovensku máme problém. Filantropické financie sanujú úlohy štátu. Ide sa do sociálnej oblasti, kde sa zachraňujú najzraniteľnejší v spoločnosti. Na druhej strane, keď sa krajine darí lepšie, filantropia sa sústreďuje na zefektívňovanie a nové riešenia. Je to indícia, ak sa príliš venujeme zachraňovaniu.
Čo by bol ideálny stav?
Ideálny stav by bol, ak by sa percento investícií do inovácií zvyšovalo. Nepoznáme podobné prieskumy, čiže nevieme povedať, ako to vyzerá v iných krajinách.
Až 6 z desať individuálnych filantropov sa rozhodlo podporovať projekty, pretože chcú niečo zmeniť. Môžeme to napojiť na podporovanie záchranných projektov?
Nie, nedá sa to takto povedať. Aj pri inováciách chcú filantropi pomáhať. Len pri záchranných projektoch je to skôr dôraz na charitu, keďže tu máme veľa ľudí pod hranicou chudoby. Podpora smeruje skôr do sociálnych služieb.
FOTO: Flourish
Čo je teda ten kritický moment, ktorý vedie k rozhodnutiu?
Pre každého je ten moment rôzny. Pre niekoho je to inšpirácia dôverou, pre iného vyburcovanie preto, že vidí ťažký sociálny prípad.
Čo by pomohlo k ďalšej podpore filantropie?
Hovoriť o nej. Pomohlo by tiež, aby štát zaviedol možnosť odpočtu z dane pri podpore filantropie.
