Pi vodu, priateľ drahý. Pi vodu. Voda je dôležitá. Voda je základ. A pozeraj sa na ňu. Najmä ráno a večer. Je to zázrak.
Zastaviť sa človek, pravda, môže prakticky kdekoľvek. Len na niektorých miestach si však dokáže zastavenie vychutnať tak plnohodnotne ako na Seychelách. Tu, na súostroví uprostred Indického oceánu, plynie čas pomalšie a tempo pohybu udáva kreslo zavesené na palme – optikou Európy spomalený záber, optikou USA statická fotografia.
A to je veľmi dobre. Už starí Rimania vedeli, že aby sa človek mohol zastaviť, musí byť najprv v pohybe. My teda v tom leteckom. V dnešnom, eufemisticky povedané, dynamickom svete sa na Seychely dostanete inak než ešte pred rokom – vaším dopravným uzlom optimálne nebude, z úplne pochopiteľných dôvodov, Dubaj ani Katar, ale Istanbul.
Večná škoda, možno si pomyslíte. Práve naopak, Konštantínopol vás prekvapí. A nehovorím to preto, že som to videl na bilborde, ale preto, že som to zažil. Pokiaľ ide o nakupovanie, na hlavnom istanbulskom letisku oproti spomínaným blízkovýchodným destináciám o nič zásadné neprídete. Čo sa však týka jedla, naopak, získate.
A to dramaticky. Verte, že autor tohto textu precestoval kus sveta a musí konštatovať, že medzinárodný lounge Turkish Airlines v Istanbule patrí k absolútnej špičke toho, čo môžete na letisku zažiť. A to nie v porovnaní s unavenými alternatívami pražského letiska, ale v konfrontácii s čímkoľvek na svete.
Tureckému národnému dopravcovi sa jednoducho podaril absolútne lounge veľdielo s takou vysokou kvalitou gastronómie, že zabudnete, že by ste na dlhé lety možno preferovali blízkovýchodnú konkurenciu kvôli servisu na palube. Práve toto je podľa českého Forbesu najlepší letiskový lounge na svete. O triedu lepší.
Seychely sú farebné ako ich vlajka a pri prvej návšteve vás prekvapí, aké sú zelené. Vlhkosť a zeleň vás budú sprevádzať, nech sa na tomto súostroví vydáte kamkoľvek.
A ak nesúhlasíte, budem na adrese zdravko.krstanov@forbes.cz napäto čakať, na ktorom letisku sa najem lepšie. Ale dosť o jedle. Respektíve len na chvíľu, lebo ako ste asi pochopili, keď už výnimočne cestujem niekam ďaleko, kde nemám naplánovanú prácu, nepreháňam to. To znamená, že nechodím na túry, nikam neleziem, nebehám, nepotápam sa, nelietam na ničom, nejazdím, neskáčem, nekotúľam sa.
Počas bežného dňa v Prahe prejdem v priemere 10 411 krokov – a na začiatku sme sa bavili o čom? O vode a zastavení sa. Takže vyhľadávam vodu a zastavenie. Pozerám sa na more alebo oceán a dokážem hodiny nehybne premýšľať nad tým, či sa mi viac páči východ alebo západ slnka.
V tých slnečných vlnách, v tejto scenérii, ktorá pri privretí očí pripomína impresionistický obraz, sa potom veľmi rád kúpem. Rozhodne nie v bazéne, preboha. Tí, ktorí si v podobných destináciách plnia krúžky na Apple hodinkách a celé dni plávajú v chlórovanej vode, zostávajú zdrojom mojej nehynúcej fascinácie.
Farebné ostrovy
Seychely sú farebné ako ich vlajka a pri prvej návšteve vás prekvapí, aké sú zelené. Vlhkosť a zeleň vás budú sprevádzať, nech sa na tomto súostroví vydáte kamkoľvek. Vašou prvou zastávkou bude s najväčšou pravdepodobnosťou Mahé. Najväčší ostrov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto s prekrásnym názvom Victoria.
Objektívne však možno konštatovať, že Victoria nebude vašou primárnou sférou záujmu. Je príjemné prejsť sa rozpáleným mestom, o to viac, ak ho – ako autor tohto textu – navštívite počas Vianoc (hot Christmas vibe alert).
Stojí za to vidieť Victoria Clock Tower, ktorá odkazuje na hodinovú vežu Little Ben v londýnskom Westminsteri, je skutočne pozoruhodné uvidieť hinduistický chrám Arul Mihu Navasakthi Vinayagar a pomerne poučné je aj zájsť si na miestne trhy (z takej kvalitnej vanilky a za takú cenu jej milovníci odpadnú).
Constance Hotels & Resorts
Tým by som však, ak si môžem dovoliť poradiť, v centre 30-tisícového mesta skončil a vydal sa ďalej. Je totiž na mieste vidieť Eden. Nie nevyhnutne rajskú záhradu, ale umelý ostrov, kde majú tí bonitnejší svoj ďalší domov. Je to tak trochu osobitý svet, v anglosaskom prostredí sa tomu hovorí „gated community“.
Tí pozornejší z vás naň už vo Victorii narazili – upozornilo vás logo tropickej farebnej rybky, ktoré sa opakuje na mnohých pevných kovových odpadkových košoch. Ide o logo Eden Island a jednu z „kontribúcií“ elitného ostrova bežnému obyvateľstvu.
Ak na Edene nemáte známych, aj tak vás vyzývam na jeho návštevu, pretože priamo pred jeho bránami sa nachádza reštaurácia Bravo. Nenechajte sa odradiť dizajnom, ktorý pripomína sen roku 2009, a pokojne vojdite dnu. Kuchyňa je famózna – dajte si Crazy Tuna Roll (znie to zvláštne, ale trust me on that one!), miestne pivo Seybrew a pokojne si zakričte hurá.
Zostať na Mahé alebo sa presunúť na iný zo seychelských ostrovov? Záleží na tom, čo hľadáte, no ak hovoríme o skutočnom spomalení, odporúčam sa ešte jemne pohnúť na ostrov Praslin. Od úplného spomalenia vás delí už len hodina a pol plavby.
Možností, kde presne sa na približne osemtisícovom ostrove usadiť, je vzhľadom na jeho veľkosť stále pomerne dosť, no vašou voľbou bude Constance Lemuria. Tento rezort zo siete Constance Hotels & Resorts, ktorú poznáte, ak obľubujete destinácie najmä v Indickom oceáne, je na spomalenie a rozhovor s vodou úplne dokonalý.
Bolo by veľmi nepatričné domnievať sa, že malý ostrov ponúka len kuchyňu zodpovedajúcu jeho veľkosti.
Apartmány aj vily sú len pár krokov od pláží, ktoré tu nájdete hneď dve. Jedna je určená na surové spojenie s prírodou, skôr na tie spomínané rozhovory – nie je ideálna na kúpanie, no je fantastická na pozorovanie ostrovného ekosystému fauny a flóry, najmä extrémne rýchlych a takmer priesvitných tvorov nazývaných ghost crabs.
Zároveň je to práve tá pláž, na ktorú budete hľadieť z francúzskych okien svojho apartmánu a kde budete mať pred očami opäť impresionizmus, najmä pri západe slnka.
Hneď vedľa sa nachádza pláž presne taká, akú si predstavíte v luxusnom ostrovnom rezorte – dokonale udržiavaná, s perfektnou infraštruktúrou a plážovým nábytkom, z ktorého sa ani nemusíte zdvihnúť, a už vám vysokoprofesionálna obsluha s primeranou dávkou žoviálnosti nesie čerstvý kokos.
„And we’ll live together on that dreamland and have so much fun,“ spieva vo svojej legendárnej, oddych navodzujúcej piesni Bunny Wailer. A má pravdu. Tu by to šlo.
Dovolenkové športy
Jediný šport, ktorý je pri putovaní tohto typu dovolený, je golf. A aké máte šťastie, že práve Constance Lemuria disponuje jediným 18-jamkovým ihriskom na Seychelách.
Toto ihrisko musíte zažiť. Najmä jeho 15. jamku – to je, priatelia, niečo neuveriteľné. Panoráma, ktorá sa vám otvorí na odpalisku trojparovej pätnástky, je zážitok, o ktorom budete chcieť volať domov. A je úplne jedno, či skončíte na greene alebo v oceáne – vyhrali ste už vďaka tomu, kde práve ste.
Bolo by veľmi nepatričné domnievať sa, že malý ostrov ponúka len kuchyňu zodpovedajúcu jeho veľkosti. V rezorte sa totiž nachádza reštaurácia Diva, ktorá úrovňou, platingom, servisom a explóziou chutí nesúperí s konkurenciou v rámci Indického oceánu, ale s top reštauráciami v Európe.
Toto je zážitok na dve michelinské hviezdy. A hovorím to úplne vážne. Pochopíte to hneď na začiatku, keď vám prinesú variáciu masiel a briošku v takej kvalite, že vás vystrelí z topánok. Homárový bisque a čokoľvek ďalšie, čo si vyberiete, bude váš zážitok len stupňovať, stupňovať a stupňovať.
To isté možno povedať aj o celom pobyte. Útek na Seychely (teraz nemyslím v štýle Radovana Krejčíře) je jednoducho skvelý nápad. Je to miesto, kde si dokážete vydýchnuť, odbúrať notifikácie, nánosy zbytočných e-mailov aj porád, ktoré mohli byť jednou SMS.
Je to oáza s pohlcujúcou vlhkosťou, prekvapivo inteligentnými ľuďmi a atmosférou hudby bossa nova. O to viac, ak si vyberiete miesto, akým je Constance Lemuria. Água de beber, água de beber, camará. Štěpán Borovec z Elite Voyage o Seychelách hovorí: „Seychely sú pre tých, ktorí vedia, čo chcú.“
„Ak niekto hľadá čisto oddych, pekné more a vysoký štandard služieb, zvyčajne smeruje na Maldivy, ktoré majú v regióne celkovo väčší objem. Seychely však dokážu ponúknuť viac z hľadiska cestovania a spoznávania. Je to destinácia pre rodiny aj páry, pričom vďaka logistike rodiny väčšinou mieria na Mahé, maximálne Praslin, páry zas cestujú medzi viacerými ostrovmi, čo je zároveň trend posledných dvoch rokov – island hopping.“
Text pôvodne vyšiel v českom vydaní magazínu Forbes, autorom je Zdravko Krstanov.
