Vojna na Blízkom východe bude mať na svetovú ekonomiku reťazový vplyv, a to aj v prípade, že krehké prímerie oznámené americkým prezidentom Donaldom Trumpom vydrží. Uviedol to v rozhovore s agentúrou Reuters prezident Svetovej banky (SB) Ajay Banga.
Banga upozornil, že v prípade neúspechu prímeria a ďalšej eskalácie konfliktu by boli dôsledky výrazne hlbšie. Podľa základného scenára, ak sa vojna čoskoro skončí, by globálny rast mohol klesnúť o 0,3 až 0,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo pri pokračovaní vojny až o jeden percentuálny bod. Inflácia by sa mohla zvýšiť o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu, v prípade dlhšieho konfliktu až o 0,9 percentuálneho bodu.
Ropa +50 percent
Konflikt už zvýšil ceny ropy o zhruba päťdesiat percent a narušil dodávky ropy, plynu, hnojív, hélia i ďalších komodít. Narušil aj cestovný ruch a leteckú dopravu. Oznámené dvojtýždňové prímerie je podľa Bangu stále krehké a pokračujú výmeny úderov medzi Izraelom a proiránskym hnutím Hizballáh v Libanone.
Irán zároveň uviedol, že pred rokovaniami so Spojenými štátmi, ktoré sú naplánované na sobotu, musia byť uvoľnené zmrazené iránske aktíva a musí sa dodržiavať prímerie po celom regióne.
Banga tiež upozornil, že Svetová banka už rokuje s niektorými rozvojovými krajinami vrátane malých ostrovných štátov bez vlastných zdrojov energie, o využití prostriedkov z existujúcich krízových programov. Svetová banka zároveň varuje krajiny pred zavádzaním neudržateľných energetických dotácií, ktoré by mohli v budúcnosti prehĺbiť ekonomické problémy.
Vysoké dlhy
Banga uviedol, že je nevyhnutné, aby rozvojové krajiny zvládli súčasnú krízu bez toho, aby ďalej zhoršili svoje verejné financie. Upozornil, že mnoho z nich má vysoké zadlženie a stále vysoké úrokové sadzby, čo obmedzuje ich schopnosť financovať opatrenia na zmiernenie dôsledkov rastu cien energií a ďalších komodít vyvolaného vojnou.
Podľa neho kríza opätovne zdôraznila potrebu diverzifikácie zdrojov energie a posilnenia energetickej sebestačnosti. Svetová banka preto podľa Bangu rozvíja rad energetických projektov a vedie rokovania s niektorými štátmi o predĺžení životnosti ich jadrových elektrární či o rozvoji nových jadrových kapacít. Banka vlani v júni zrušila dlhodobý zákaz financovania jadrovej energetiky.
„Ak sa vo veľkom meradle nerozvinú jadrová energia, vodné a geotermálne zdroje spolu s veternou a solárnou energiou, budú sa štáty nakoniec viac spoliehať na tradičné palivá, a to nikto nechce,“ uviedol Banga.
