Maďarsko čakajú v nedeľu parlamentné voľby, v ktorých by mohla skončiť dlhá éra vládnutia Viktora Orbána a jeho populistickej strany Fidesz. Na to, prečo by ich mali sledovať aj susedia, odpovedá v rozhovore pre Forbes analytička z Asociácie pre medzinárodné otázky Pavlína Janebová.
Vedenia krajiny sa Viktor Orbán ujal v roku 2010, po tom, čo bol po svojom prvom funkčnom období osem rokov v opozícii. Na čele vlády je tak už dokopy dvadsať rokov. Teraz je podľa predvolebných prieskumov prvýkrát reálna šanca, že by vo voľbách mohol zvíťaziť niekto iný.
Favoritom je strana Tisza Pétera Magyara, ktorý pred dvoma rokmi vystúpil z Orbánovho Fideszu a za ten čas dokázal vytvoriť silné politické hnutie.
„V roku 2022 to vyzeralo, že spojená opozícia by mohla mať šancu, ale nakoniec Fidesz znova výrazne zvíťazil. Teraz je podľa predvolebných prieskumov rozdiel medzi Fideszom a stranou Tizsa tak výrazný, že šanca, že by vo voľbách mohol zvíťaziť niekto iný, vyzerá naozaj reálne,“ hovorí Pavlína Janebová. Magyarovi podľa nej nahráva fakt, že keď sa Maďari pozrú do peňaženiek, uvidia, že za Orbána sa ich životná úroveň napriek jeho sľubom znížila.
Maďarská ekonomika sa v európskom porovnaní prepadla a napríklad v pohľade na HDP na osobu v parite kúpnej sily je na tom podobne ako tá slovenská. Horšie je na tom len Lotyšsko, Bulharsko a Grécko.
„Hoci Orbán nechal polepiť svoju krajinu plagátmi, ktoré sa snažia vzbudiť strach z Ukrajiny, vo voľbách bude tentoraz rozhodovať skôr strach z ďalšieho hospodárskeho prepadu krajiny,“ myslí si expertka.
Maďarské voľby sú zásadné aj z európskeho pohľadu. Ak zvíťazí Orbán, bude ďalej pokračovať oslabovanie Európskej únie. V opačnom prípade sa dá očakávať, že by mohol formát vyšehradskej štvorky, do ktorej patrí aj Slovensko, Pétera Magyara opäť ožiť.
Prečo sa blížiace sa voľby v Maďarsku označujú za najdôležitejšie od roku 1989?
Maďarsko strávilo veľmi dlhú časť svojej demokratickej éry pod vládou Viktora Orbána a Fideszu. Počas tých 16 rokov sa systém posunul od demokracie smerom k hybridnému režimu.
Zásadné teraz je, že zatiaľ čo v predchádzajúcich voľbách fakticky nebola šanca, aby Orbána niekto porazil, teraz to vyzerá inak. Posledné prieskumy naznačujú, že by mohol vyhrať niekto iný. Muselo by sa stať niečo zásadné, aby strana Tisza Petera Magyara prehrala.
Prečo by nás výsledok maďarských volieb mal zaujímať?
Maďarsko je nám blízke geograficky, historicky aj ekonomicky. Obchodná výmena je tam výrazná. A potom je tu vyšehradská skupina, zoskupenie, ktoré v českom kontexte býva možno až preceňované, ale stále platí, že prepája naše regióny.
Visegrád teraz prakticky spí, pretože vzťahy medzi aktuálnou poľskou vládou a Orbánom sú zlé. Péter Magyar však deklaruje, že na napravení vzťahov s Poľskom chce pracovať. Keby sme sa dočkali rozmrazenia Visegrádu, mohlo by to mať priamy vplyv aj na Českú republiku.
Má to aj ďalšiu rovinu?
Áno, možno ešte dôležitejšia je európska úroveň. Maďarsko sa stalo výrazným problémovým hráčom v Európskej únii, nielen pre dlhodobé problémy s právnym štátom, ale aj preto, že v naliehavých zahranično-politických a bezpečnostných otázkach jednoducho blokuje európske rozhodnutia.
A ako sa teraz ukazuje, spojenectvo Maďarska s Ruskom je veľmi blízke. Maďarskí činitelia v tom, ako s Ruskom jednajú, fakticky idú proti záujmom Európskej únie.
Budú nedeľné voľby skutočne slobodné a férové?
Slobodné asi áno, minimálne v tom zmysle, že nemôžeme očakávať žiadne veľké volebné podvody. Ale férové? To nie. Volebný systém bol navrhnutý Fideszom v roku 2011 tak, aby mu vyhovoval. Spôsob, akým sú nakreslené jednomandátové obvody, ho zvýhodňuje.
Spôsob prepočtu hlasov na mandáty zase zvýhodňuje najväčšiu stranu. Fidesz počítal s tým, že bude tou najväčšou stranou. Zaujímavé je, že ak teraz vyhrá Tisza, môže ten istý systém začať fungovať v ich prospech.
Nie je Péter Magyar len taký mladší Orbán, ktorý sa voči nemu vymedzuje čisto preto, že musí?
Magyar je zjavne veľmi politicky talentovaný, to preukázal za necelé dva roky na scéne, ale ľudia sa zhodujú, že nemá žiadnu vyhranenú ideológiu. Rozhodne to nie je liberál, ako by si možno niekto na Západe prial.
Hovorí sa o ňom, že je skôr konzervatívec, aj keď nie taký vyhranený ako Orbán, alebo aspoň nie taký, ako Orbán sám seba prezentuje. Magyar však dokáže hrať aj na nacionalistickú strunu. Takže áno, miera podobnosti medzi oboma je väčšia, než si mnohí uvedomujú.
Kľúčový rozdiel je v tom, že Magyar hovorí: „Maďarsko nefunguje a treba to zmeniť“. Veľa jeho voličov ho nebude voliť s veľkým nadšením, nestotožňujú sa s ním ideologicky, ale jednoducho vidia, že dlhá vláda Fideszu krajine neprospela, že sa jej ekonomicky darí zle.
Ako je vôbec možné, že je Orbán po toľkých rokoch pri moci stále relevantný, hoci ekonomické dáta sú jednoznačné?
Myslím, že časť voličov si stále pamätá, že Orbán prevzal krajinu v naozaj zlom stave a podarilo sa mu najskôr ekonomiku zdvihnúť. Navyše, je extrémne politicky schopný.
Veľa tiež hrá na nacionalizmus, ktorý u Maďarov silne rezonuje, majú za sebou historickú pamäť na Trianon (Trianonská mierová zmluva z roku 1920, ktorá právne potvrdila rozpad Uhorska a výrazné zmenšenie maďarského územia, pozn. red.) a pocit, že vývoj pre Maďarsko bol po prvej svetovej vojne nespravedlivý.
Dôležité je tiež povedať, že doterajšia opozícia bola slabá. Ľavicové strany mali splývajúce programy, chýbala im jasná vízia a maďarská socialistická strana, ktorá historicky tvorila protipól Fideszu, sa zásadne zdiskreditovala v roku 2006 a odvtedy strácala voličov. Kým prišla Tisza, opozícia v Maďarsku nefungovala.
Aké sú hlavné témy kampane? Je to Orbánovo strašenie Ukrajinou, alebo sa rieši domáca ekonomika?
Tisza hovorí hlavne o korupcii, Orbán o Ukrajine a Európskej únii. Ľudia však nakoniec budú voliť podľa toho, čo vidia vo vlastnej peňaženke. A v tom je situácia jasná, Maďarsku sa ekonomicky nedarí. Magyarovi sa pritom podarilo túto správu dobre odovzdať, že zlý ekonomický stav priamo súvisí s korupciou Orbánovho režimu.
Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad korupcie?
Je to celá sieť prepojených aktérov. Úlohu hrá napríklad Orbánov zať István Tiborcz, u ktorého firiem je dokázané, že získavali štátne zákazky a európske peniaze. Orbán a jeho otec si potom nechali postaviť rozsiahle sídlo, zjavne za peniaze pochádzajúce prinajmenšom zo štátnych zdrojov.
Na prvý pohľad to pôsobí neintuitívne, ale myslím si, že je potrebné sa pozrieť na to, čo majú prezidenti USA a Ruska Donald Trump a Vladimir Putin spoločné. Obaja premýšľajú v pojmoch moci, zdieľajú podobný modus operandi.
Trump má záujem o spojencov v Európe, ktorí s ním ideologicky sympatizujú a zároveň trochu komplikujú fungovanie Európskej únie, ktorej jednotu nepodporuje. Orbán to potom prezentuje ako diverzifikáciu zahranično-politických väzieb, keď bude konať na všetky strany, Maďarsko z toho vyjde posilnené a stabilné. V dnešnom geopolitickom prostredí to však pre Európsku úniu predstavuje skutočné riziko.
Ako vnímajú silnú náklonnosť k Rusom Maďari?
Toto nie je postoj, ktorý by Maďari ako národ nejako zvlášť zdieľali. Nemajú k Rusom žiadnu zvláštnu náklonnosť, naopak, dobre si pamätajú rok 1956 (keď došlo k celonárodnému povstaniu proti sovietskej diktatúre a následnej okupácii krajiny sovietskou armádou, pozn. red.).
Pragmatický vzťah k Moskve je teda skôr voľba vlády ako odraz nálady v spoločnosti, ale nemôžeme preceňovať význam zahraničnej politiky pre voličov. Napríklad aj Vanceho návšteva Budapešti tesne pred voľbami podľa mňa nerozhodnutých voličov k Fideszu nepritiahne.
Ostatne sám J. D. Vance tam povedal zaujímavú vec, že americká administratíva je „pripravená spolupracovať s kýmkoľvek, kto vyhrá voľby“.
Aký teda čakáte výsledok volieb a vývoj po nich?
Výsledok odhadovať nebudem, no ak Tisza vyhrá výrazne, prieskumy tomu nasvedčujú, výsledky budeme poznať rýchlo a Fidesz nebude mať dosť síl ich spochybňovať.
Pokiaľ by to bolo tesné, dočkáme sa odvolania, prepočítavania a celý proces sa natiahne, ale muselo by sa stať niečo zásadné, aby Fidesz vyhral, podľa prieskumov na to teraz nemajú.
Autorka článku je Pavla Francová, Forbes.cz
