Takmer tri roky skúmal tím umelcov a vedcov, ako by mohla vyzerať hypotetická nová hra dramatika Molièra. Predstavovali si pritom, že by ju napísal, keby žil aspoň o rok dlhšie. Výsledkom je komédia Astrológ alebo Falošné znamenia, ktorú trojici tvorcov a parížskemu divadlu Molière Sorbonne Theatre pomohla vytvoriť umelá inteligencia. Ich tvorivý proces opísal francúzsky denník Le Monde.
Projekt niesol názov Molière Ex Machina a vyrástol z predstavy hry, ktorá nikdy nevznikla, ale mala na to potenciál, keby dramatik nezomrel tak náhle.
Tvorcovia si najprv položili otázku, o čom by Jean-Baptiste Poquelin, známy ako Molière, písal, keby žil aspoň o rok dlhšie. Podľa niektorých historikov by naďalej rozvíjal svoju kritiku ľudskej dôverčivosti, ktorú už skôr zameral na náboženstvo a medicínu.
Astrológia
Ako vhodná téma sa rýchlo ukázala astrológia, ktorá stojí na pomedzí viery, povier a manipulácie. V Molièrovej hre Veľkolepí milenci (Les Amants magnifiques) z roku 1670 sa navyše objavuje vedľajšia postava astrológa. Knižnica samotného dramatika obsahovala rôzne úvahy o astronómii – odbore, ktorý sa v 17. storočí začal vymedzovať práve proti astrológii.
„Astrológia ukazuje zrkadlo našej spoločnosti, kde je čoraz ťažšie rozlíšiť pravdu od lží a kde sa veda pravidelne ocitá pod útokom,“ povedal denníku Le Monde Pierre-Marie Chauvin, jeden z autorov projektu.
Hra Astrológ alebo Falošné znamenia (L’Astrologue ou les Faux Présage), ktorej názov navrhla umelá inteligencia, má jedno dejstvo s 15 scénami. Rozpráva príbeh naivného mešťana Géronta, ktorého prekabáti šarlatánsky astrológ Pseudoramus. Jeho meno je slovná hračka: spája grécke „pseudo“ (klamný, falošný) s menom humanistu Erasma Rotterdamského, ktorý je symbolom vzdelanosti a rozumu. Už samotné meno tak naznačuje, že ide o falošného učenca, ktorý autoritu len predstiera.
Zápletka stojí na dohodnutom sobáši, milostnej vzbure a reťazci komických nedorozumení. Pripomína tak rad ďalších Molièrových komédií o ľudskej dôverčivosti, rodičovskej zaslepenosti a prešibanosti mladých milencov – ide teda o motívy, z ktorých vychádzala umelá inteligencia pri písaní.
Jeden z tvorcov projektu Hugo Caselles-Dupré upozornil, že popri výsledku je najzaujímavejší samotný postup práce. Najprv vznikla synopsa, potom umelá inteligencia navrhovala jednotlivé scény – ku každej napísala zhruba dvadsať variantov. Ľudia nenapísali jediné slovo, len zadávali pokyny a vyberali z ponúkaných možností.
Kým Molière hry písal počas niekoľkých týždňov, text tejto komédie vznikal rok a pol. Podľa tvorcov išlo o dlhú a náročnú prácu, ktorú priebežne posudzovali odborníci na Molièrovo dielo, jazyk 17. storočia i dejiny astrológie.
AI si poplietla žaby s gombíkmi
Umelá inteligencia navrhla tiež podobu kostýmov, kulís a hudby. Pri výtvarnej stránke vychádzala z dobových náčrtkov scénografov 17. storočia. Niekedy však ponúkla nečakané riešenia, napríklad prvý návrh kostýmu pre Pseudorama pokryla žabami. Pomýlila si totiž francúzsky dobový výraz žaba pre ozdobné zapínanie na odevoch s označením obojživelníka.
Na scénografii spolupracoval výtvarník Antoine Fontaine, známy okrem iného prácou na filme Marie Antoinette režisérky Sofie Coppoly. Kulisy maliari vytvorili tradičnou technikou s použitím pigmentov a lepidla z králičej kože, rovnako ako v Molièrovej dobe.
Hra ako skladačka
Premiéra sa uskutoční 5. a 6. mája v Kráľovskej opere vo Versailles. Autori majú ambície usporiadať turné po Francúzsku a v zahraničí.
Projekt má podľa tvorcov predovšetkým ukázať, že umelá inteligencia nenahrádza autora, ale môže mu slúžiť ako nástroj. Pripomínajú tiež, že už Molièra jeho súčasníci nepovažovali za úplne pôvodného autora, ale skôr za majstra, ktorý dokázal dovedna pracovať s existujúcimi zápletkami antického, talianskeho či španielskeho divadla.
„Vlastne všetci umelci určitým spôsobom skladajú svoje diela z toho, čo už existuje. To isté sme urobili aj my s umelou inteligenciou, len úplne transparentne,“ uviedol Chauvin.
