Mozog podlieha klamom aj vo finančnej sfére. Behaviorálne pasce dokážu ľudí pripraviť o celý majetok.
Svet investovania býva plný oslavovaných hrdinov, vizionárov a miliardárov, ktorých príbehy plnia titulky finančných magazínov. Čo ak je však väčšina ich úspechov len dielom čistej náhody?
Realizované analýzy odhaľujú o finančných trhoch nepríjemnú pravdu. Prostredníctvom fascinujúcich myšlienkových experimentov odhalili skutočnosti, na základe ktorých sa ilúzia investičnej kompetencie otriasa v základoch.
Jej obeťou sa pravdepodobne stal každý z nás. Absolútne najväčšie riziko pre portfólio totiž predstavuje ľudský mozog, ktorý sa často snaží neustále hľadať vzorce tam, kde reálne neexistujú.
Výskum jasne ukazuje na nepripravenosť ľudskej mysle na dlhodobé investovanie. Hlavným problémom zostáva jej neschopnosť odlíšiť skutočnú zručnosť od obyčajného šťastia. Dá sa s tým však niečo robiť?
Svoj postoj k tejto téme zverejnila aj kvantitatívna investičná firma Quantor Capital na platforme Substack. Podľa jej odborníkov sa mnohí investori niekedy cítia zahltení protichodnými radami, boja sa, že prichádzajú o „horúce“ tipy alebo majú pretrvávajúce podozrenie, že všetci ostatní vedia niečo, čo oni nie.
Realita však vraj ukazuje oveľa prozaickejší obraz. Prílišná snaha o bystrosť obvykle prináša investičnému portfóliu podstatne horšie výsledky.
Ruská ruleta
Teoretické situácie veľmi dobre ilustrujú správanie ľudí v riziku. Svojím výskumom na to poukazuje napríklad Nassim Nicholas Taleb, známy filozof, štatistik a bývalý burzový obchodník, ktorý sa preslávil najmä štúdiom náhodnosti, neistoty a nepredvídateľných trhových udalostí.
Vo svojej knihe Fooled by Randomness často využíva myšlienkové experimenty na demonštráciu toho, ako ľudia opakovane zlyhávajú pri správnom posudzovaní rizika. Jeho metafora o ruskej rulete slúži na vysvetlenie rozdielu medzi výsledkom a rizikom. Kým prvý bol viditeľný, druhé zostalo skryté.
Kniha vyšla aj v českom vydaní pod názvom Zrádná nahodilost.
V Talebovom pokuse človek dostane ponuku 10 miliónov dolárov za to, že si priloží k hlave revolver so šiestimi komorami, v ktorých je len jeden náboj. Ak spúšť cvakne naprázdno, stane sa boháčom. Jeho okolie ho môže vnímať ako úspešného, odvážneho a geniálneho podnikateľa.
Z hľadiska vonkajšieho pozorovania vyzerá zbohatnutie prostredníctvom ruskej rulety úplne rovnako ako pri tvrdej práci. Vidno len zámožného človeka, nie alternatívu, pri ktorej by ležal mŕtvy.
Taleb týmto príbehom kritizuje takzvané „skreslenie toho, ktorý prežil“ – survivorship bias. Upozorňuje, že ak niekto uspel vďaka obrovskému riziku, ktoré ho mohlo zničiť, jeho úspech nie je výsledkom jeho schopností, ale čistej náhody.
V investovaní to znamená, že mnohí manažéri fondov, ktorých oslavujeme ako vizionárov, môžu v skutočnosti byť len víťazmi obrovskej celospoločenskej ruskej rulety.
Zásadný rozdiel podľa neho predstavuje len realita v dlhodobom horizonte. Pri opakovanej hre ruskej rulety sa pravdepodobnosť smrti blíži k istote. Preto Taleb tvrdí, že skutočne racionálny človek by takúto hru nikdy nehral bez ohľadu na výšku odmeny.
Jedna zlá realizácia, či už ide o smrť pri ruskej rulete alebo o finančný bankrot, znamená koniec hry. Pri investovaní ide o vymazanie všetkých predchádzajúcich ziskov. Tento koncept súvisí s teóriou ergodicity.
V bežnom živote a financiách sa totiž riziká sčítavajú v čase. Ak existuje riziko totálneho krachu, nezáleží na tom, aké vysoké sú priebežné výnosy, pretože investor skôr či neskôr narazí na „komoru s nábojom“.
Podľa Taleba netreba hodnotiť úspech podľa výsledku, ale podľa procesu a miery rizika, ktorému bol človek vystavený v tých alternatívach, ktoré sa nakoniec neudiali.
Opice a cintoríny
Podľa špecialistov z Quantor Capital využíva Taleb tento myšlienkový experiment na vyvrátenie jednej z najzvodnejších investičných ilúzií, že investori dokážu spoľahlivo rozlíšiť medzi dobrým úsudkom a šťastím.
Ukazuje, ako klamstvo náhody formuje väčšinu toho, čo vidno na trhoch a čo možno čítať o investovaní. A čo je najnebezpečnejšie, aj väčšinu toho, čomu investori veria ohľadom svojich vlastných schopností.
Analytici teda poukazujú na ilúziu kompetencie. Investori vraj „bývajú na cintoríne, len nevidia konkrétne náhrobné kamene“. Na ilustráciu klamu používajú príklad o nekonečnej opici, ktorý spopularizoval Émile Borel.
Fascinujúci myšlienkový experiment z oblasti teórie pravdepodobnosti hovorí o tom, že ak by sme posadili opicu za písací stroj a nechali ju náhodne udierať do klávesov po nekonečne dlhý čas, takmer určite nakoniec vyprodukuje akýkoľvek zadaný text, napríklad kompletné dielo Williama Shakespeara.
Tento koncept slúži na ilustráciu povahy nekonečna. Hoci je pravdepodobnosť, že opica napíše zmysluplnú vetu pri jednom pokuse, astronomicky nízka, pri nekonečnom úsilí sa mení na istotu.
Prepojenie tohto konceptu s investovaním nahrádza opice manažérmi investičných fondov, ktorí robia náhodné rozhodnutia. Jeden z nich bude mať nevyhnutne sériu desiatich úspešných rokov po sebe. Následne bude oslavovaný ako geniálny investor, hoci jeho výsledok bol len štatistickou nevyhnutnosťou v rámci veľkej vzorky.
Problém teda nastáva v momente, keď sa snažíme z tohto náhodného úspechu predpovedať budúcnosť. Opica, ktorá práve dopísala Hamleta, pravdepodobne v ďalšej vete vyprodukuje len nezmyselnú spleť znakov. Rovnako tak aj úspešný investor, ktorého výsledok spočíval v šťastí, skôr či neskôr narazí na realitu náhodnosti.
Tento príklad učí investorov skepticizmu voči historickým dátam, ktoré nie sú podložené robustným procesom. Ukazuje, že samotný výsledok bez znalosti počtu pokusov a miery rizika nehovorí nič o skutočných schopnostiach aktéra.
Pri štúdiu úspešných investorov robia analytici podľa príspevku Quantoru zásadnú chybu. Realizujú rozhovory s miliardármi z hedgeových fondov, čítajú ich knihy, pýtajú sa na ich stratégie a trhové výhľady.
Nikdy však neurobia rozhovory s tisícami ďalšími manažérmi, ktorí dodržiavali identické princípy a napriek tomu zbankrotovali. Tí zostávajú úplne neviditeľní. Nachádzajú sa na pomyselných investičných cintorínoch.
Výskumníci pri štúdiu milionárov nachádzajú spoločné črty. Patria medzi ne agresívne podstupovanie rizík, pevné presvedčenie o vlastných tézach či ochota koncentrovať stávky.
Aký je však nakoniec rozdiel medzi milionárom a mŕtvolou? Pár percentuálnych bodov v smere trhov, ktoré nikto nemôže ovplyvniť. Pochopenie súvislostí zmení všetko, čo si investori myslia, že vedia o tom, ako uspieť. Víťazi prežili a porozprávali svoj príbeh. Porazení zmizli a vzali si ten svoj do hrobu.
Stroj na rozprávky
Finančné trhy sa neustále hýbu. Ceny aktív stúpajú a klesajú o desiatky percent, úrokové sadzby sa menia. Geopolitické udalosti sa prelievajú do cien aktív.
Dátové body síce existujú, ich interpretácia je však vymyslená. Stačí si pozrieť finančné spravodajstvo deň po veľkých trhových pohyboch. Moderátori majú okamžite pripravené príbehy.
Tieto naratívy pôsobia absolútne dôveryhodne a všetko dokonale vysvetľujú. Logicky prechádzajú od príčin k následkom. Pokiaľ však ďalšie dni prinesú opačný vývoj, tí istí moderátori zrazu ponúknu iné príbehy a využijú na to iné dátové body.
Rovnaké údaje následne vedú k opačným záverom. Obe verzie znejú presvedčivo, nikto však nedostáva skutočné informácie o dôvodoch trhových pohybov. Tie totiž nemajú príčiny v zmysle bežných ľudských udalostí.
Investori prijímajú iba spätne vymyslené príbehy, ktoré sa snažia prispôsobiť výsledkom. Kým príbehy v ich pamätiach zostávajú, dáta, naopak, rýchlo miznú.
Ľudský mozog sa vyvinul na to, aby si pamätal naratívy, nie štatistické údaje. Investori preto následne vychádzajú z falošných príčinných reťazcov. Veria v schopnosti zručných investorov predvídať trhové pohyby. V skutočnosti však mali títo ľudia iba šťastie. Vďaka príbehom vyzerá šťastie ako predvídavosť.
Frekvenčná pasca
Taleb si podľa expertov Quantoru všimol aj ďalšiu záležitosť. To, ako často si investor kontroluje svoje portfólio, zásadne mení jeho povahu. Demonštrovať to možno aj na príklade.
Stačí si predstaviť rozumné akciové portfólio, ktoré prináša 15-percentný ročný výnos a 10-percentnú ročnú volatilitu. Pravdepodobnosť, že toto portfólio bude v danom roku ziskové matematicky vychádza na zhruba 93 percent. To znie upokojujúco.
Iný prístup však ukazuje odlišné výsledky. Stačí kontrolovať svoje portfólio každý deň. Kým parametre výnosov a volatility zostávajú nezmenené, pravdepodobnosť, že bude v zisku, klesne na necelých 54 percent. Ide teda o výsledok podobný hodu mincou.
Kým pri ročnom horizonte mal človek teoretickú 93-percentnú šancu na úspech, pri dennom sledovaní sa prepadla takmer na úroveň náhody. Zmenil sa pritom iba časový horizont. Pri denných intervaloch sa z investorov stávajú hráči lotérií. Taleb preto časté kontrolovanie portfólia považuje za formu sebapoškodzovania.
Každodenný pohľad na stav účtu vnáša do rozhodovania zbytočný šum. Investori začínajú vnímať náhodné fluktuácie ako dôležité signály. Mýlia si vnútrodenné rozptyly so zlyhaniami.
Okrádajú tak samých seba o psychologické výhody dlhodobého myslenia. Toxicita tohto prístupu im postupne otravuje myseľ. Vlastníci nájomných nehnuteľností nekontrolujú ich hodnotu každý deň. Držia ich dlhé roky, poberajú nájomné a ostatné záležitosti ignorujú. Denné sledovanie akciových portfólií spúšťa negatívne psychologické procesy a mení dlhodobé investovanie na krátkodobé špekulatívne obchodovanie.
Zručnosti skryté v nude
Prezentované zistenia však automaticky neznamenajú absenciu investičnej zručnosti. Tá reálne existuje. Skrýva sa však v konzistentnosti a získaných vedomostiach.
Kým mimoriadne úspechy sú väčšinou dielom náhody, skromné a predvídateľné výnosy spravidla poukazujú na zručnosť. Toto zistenie ide priamo proti ľudskej prirodzenosti, keďže mozog miluje pôsobivé príbehy. Treba ho však vziať do úvahy.
Doterajšiu snahu o neustále zlepšovanie výsledkov by preto mala nahradiť zmena prístupu. Odborníci z Quantor Capital predovšetkým radia prestať sledovať verejné aktivity úspešných investorov. Dostupné informácie podľa nich totiž podliehajú klamom. Rozumní investori sa vraj majú zameriavať na záležitosti, ktoré majú pod vlastnou kontrolou.
Medzi ne radia napríklad výšku úspor, alokáciu aktív, disciplínu či zameranie sa na nízke poplatky. Svoje ovocie údajne prináša stabilné investovanie, dlhodobé držanie aktív a ignorovanie trhových šumov. Takáto stratégia zabezpečuje zachovanie majetku.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
