Kto je tajomný Satoshi Nakamoto, ideový tvorca bitcoinu? Táto otázka pre fungovanie bitcoinovej siete nie je nijako podstatná. Dokonca by bolo lepšie, keby zostala raz a navždy nezodpovedaná. Ale aj napriek tomu nedá spať mnohým ľuďom ani po sedemnástich rokoch od vyťaženia prvého bitcoinového bloku, analyzuje Karel Wolf.
Naposledy sa pokúsil tvorcu najstaršej kryptomeny minulý týždeň odhaliť dvoma Pulitzermi ovenčený investigatívny novinár amerického denníka The New York Times John Carreyrou. Ten po osemnástich mesiacoch dlhom vyšetrovaní dospel k záveru, že autorom bitcoinového protokolu je dlhoročný bitcoiner a pôvodom britský kryptograf Adam Back.
Práve Back je jedným z priznaných zdrojov spomínaných v zásadnom bitcoinovom whitepaperi Peer-to-Peer systém elektronických peňazí, pod ktorým je podpísaný tajomný Nakamoto.
Novinár Carreyrou, ktorý si v minulosti pripísal zárez v podobe rozkrytia multimiliardovej podvodnej schémy, ktorou bola americká firma na „revolučné“ testovanie krvi Theranos, k záveru dospel kombináciou gramatickej analýzy textov, vlastného výskumu (mal údajne až 620 podozrivých) a osobných rozhovorov.
Back pochopiteľne obvinenia poprel. Nestalo sa tak prvýkrát, tiež to nie je po prvýkrát, čo ho za Satoshiho niekto tipuje. Carreyrouovmu pokusu o prepojenie Backa so Satoshim predchádzalo iné „zaručené“ odhalenie Nakamotovej identity, ku ktorému došlo v októbri 2024.
Vtedy sa streamovacej platforme HBO podarilo rozpútať celkom slušný rozruch tvrdením, že vie, kto Satoshi Nakamoto je. Nakoniec sa z toho vykľul nie príliš podarený „investigatívny dokument“ HBO Money Electric: The Bitcoin Mystery, ktorého autor po sérii spovedí rôznych ľudí označil pre zmenu za najpravdepodobnejšieho autora bitcoinu kanadského vývojára samouka Petera Todda.
Todd bol v čase vzniku bitcoinu mimoriadne mladý, to by ho ale samo osebe ako Satoshiho nevylučovalo. Problém bol inde. Je pomerne dobre známe, že sa do vývoja bitcoinu aktívne zapojil až v roku 2014 a jeho nekonvenčné myslenie a povaha, ktorá sa rozhodne nebojí popularity ani kontroverzie, sa rozhodne vymyká opatrnému Nakamotovmu prístupu. Ak navyše v našich dvoch rozhovoroch neklamal, prvé bitcoiny vlastní až od roku 2011.
Cypherpunkový matador
Medzi spovedanými v dokumente bol aj o niečo väčší cypherpunkový matador, už spomínaný kryptograf a riaditeľ/spoluzakladateľ bitcoinovej spoločnosti Blockstream Adam Back, ktorý dnes žije v El Salvadore.
S tým ste ešte pred „bublinou všetkého“ počas covidovej pandémie, keď investori vytlačili Blockstream medzi dolárových jednorožcov, každý rok bez problémov mohli podebatovať na chodbách pražskej La Fabriky počas Hackers Congressov Paralelnej Polis. Dnes sa k nemu, žiaľ, najskôr ako bežný smrteľník bližšie ako na desať metrov nepriblížite, aj keď na vybrané bitcoinové konferencie chodí prednášať stále.
Náhoda chcela, že bol pri spovedaní v dokumente trochu nervóznejší a Carreyrou to vyhodnotil ako podozrivý signál, okolo ktorého postupne vystaval celú vlastnú teóriu, podľa ktorej je Nakamotom práve Back.
Vzorce písania
Novinár pri svojich zisteniach vychádza okrem iného z toho, že Back aj Nakamoto boli aktívni v cypherpunkovom hnutí a že Back prišiel s návrhom vlastnej formy privátnej elektronickej hotovosti. Otázkou by ale skôr bolo, kto sa z cypherpunkovej komunity o niečo také neusiloval.
Ďalšie argumenty a napokon aj metóda sú o niečo presvedčivejšie, ale rozhodne nie nederavé. Vyšetrovanie napríklad tvrdí, že vychádza z textovej analýzy starých e-mailov a príspevkov na fórach. Metodológia sa zameriava na vzorce písania vrátane používania dvojitých pomlčiek a britských pravopisných konvencií.
Článok NYT tiež poznamenáva, že prví výskumníci skúmali koncepty, ako sú peer-to-peer systémy, proof-of-work (systém, kde dôvera nevzniká z autority, ale z draho uskutočniteľného výpočtu) a modely smerovania, ktoré vyzerali ako prototypy bitcoinu, a že Backove archivované texty s nimi obsahovali vysokú hustotu prekrývania.
No, bodaj by nie, Adam Back v roku 1997 vyvinul Hashcash – systém proof-of-work, ktorý mal pomôcť vyriešiť problém so spamom. Satoshi si ho vo svojom bitcoinvom whitepaperi priznane vypožičal a postavil na ňom doposiaľ najpresvedčivejšiu formu distribuovaného konsenzu v blockchainových sieťach.
Náhoda a podobnosti
Sám Back proti téze NYT ponúkol presvedčivý štrukturálny protiargument – pretože od roku 1992 veľmi aktívne písal do legendárneho cypherpunkového mailinglistu o elektronických peniazoch a digitálnom súkromí, vytvoril tým veľkú referenčnú vzorku, ktorá sa vďaka tomu ľahšie porovnáva so Satoshiho textami ako riedke príspevky. „Zvyšok je kombináciou náhod a podobných fráz od ľudí s podobnými skúsenosťami a záujmami,“ dodal Back v stredu na X.
Sám autor tohto textu by mohol dodať hneď dva ďalšie protiargumenty. Prvý sa týka obdobia takzvaných block size wars, ktoré vyvrcholili 1. augusta 2017 odštiepením Bitcoin Cash z pôvodného bitcoinového blockchainu. Adam Back v nich vystupoval ako silný zástanca malej kapacity bitcoinových blokov, pretože v takomto prístupe videl (a najskôr stále vidí) kľúčový nástroj ochrany decentralizácie bitcoinového blockchainu.
Náznaky a problémy
Malé bloky totiž znamenajú pomalšie napučanie blockchainu, vďaka čomu si môže viac ľudí dovoliť prevádzkovať bitcoinové nódy. Back je všeobecne v otázkach zmien v bitcoinového protokole veľmi konzervatívny, čo si možno ľahko overiť na jeho X účte.
Oproti tomu Satoshi Nakamoto od začiatku volil skôr pragmatický a dlhodobo flexibilný prístup. Veľkostný limit jedného megabajtu, ktorý do bitcoinu zaviedol v roku 2010 hlavne ako ochranu proti spamu, považoval skôr za provizórium, nie dogmu, na ktorom sa má neskôr stavať. Opakovane naznačil, že nie je problém v budúcnosti limit zvýšiť. Spoliehal sa pritom hlavne na rastúci výkon a kapacitu hardvéru.
Sú tu ale aj ďalšie nezrovnalosti. Nakamoto z počiatočnej konverzácie aj zo samotného bitcoinového návrhu, ktorému na začiatku neverili ani samotní účastníci citovaného cypherpunkového mailing listu, pôsobí skôr ako akademický outsider, čo sa veľmi nezlučuje s Backovou vlastnou akademickou kariérou a doktorátom z distribuovaných systémov.
Ešte dlhšie Nakamotovu prácu ale vydržala ignorovať samotná akademická sféra. V prvých rokoch fungovania bitcoinu niektorí vedci tvrdili, že „nemôže fungovať“, a tiež si možno pomerne ľahko overiť, že pôvodná vetva akademickej literatúry venovaná proof-of-work existenciu bitcoinu úplne vytesnila.
Protiargumenty na všetko
Zhrnuté, podčiarknuté, prakticky na každý Carreyrov argument možno vytiahnuť podobne presvedčivý protiargument a žiadne tvrdé dôkazy nepredkladá.
To ale asi ani nie je také dôležité. Osobne som presvedčený, že pátrať po totožnosti Satoshiho Nakamota nie je dobrý nápad, aspoň nie v čase, keď je ešte veľká šanca, že je pôvodný autor alebo autori bitcoinu nažive.
Platí to ako s ohľadom na bezpečnosť autora samotného, tak aj jeho okolia. Stačí napokon spomenúť na január 2025, keď únoscovia vo Francúzsku uniesli a mučili riaditeľa Ledgeru (výrobcu hardvérovej peňaženky) a jeho ženu v nádeji na výkupné „iba“ desať miliónov dolárov. Satoshiho bitcoiny majú na približné porovnanie dnes hodnotu asi 73 miliárd dolárov.
Osobne som presvedčený, že pátrať po totožnosti Satoshiho Nakamota nie je dobrý nápad.
Nie je to navyše úplne ideálne ani pre samotnú sieť, aj keď dôsledky by už neboli také dramatické ako v prvých rokoch bitcoinovej existencie. Hoci dnes Nakamoto nemá nad bitcoinovým protokolom žiadnu faktickú moc, má naň stále obrovský symbolický vplyv a bolo by ho možné ľahko zneužiť na manipuláciu ďalšieho smerovania.
Aj keď je tiež postoj demokratických vlád k bitcoinu dnes relatívne pozitívny a najmä v USA ešte nikdy nebol prívetivejší, nemožno vylúčiť, že by si ho niektorý zo štátnych aktérov prinajmenšom poriadne nevyspovedal, keby na to dostal príležitosť. A nakoniec: je to neúcta k autorovmu vlastnému prianiu zostať v anonymite.
Autor článku je Karel Wolf, Forbes.cz
