Konflikt na Blízkom východe vyvolal jednu z najväčších energetických kríz v posledných desaťročiach. Pred útokom na Irán stál barel americkej ropnej zmesi 65 dolárov. Počas krízy sa cena vyšplhala cez sto dolárov za barel.
Ceny ropy vyskočili predovšetkým pre zablokovanie kľúčovej transportnej tepny v Hormuzskom prieplave, cez ktorý sa prepravuje približne 20 percent svetových dodávok ropy. Irán sa totiž rozhodol zamínovať túto námornú trasu, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu prielivu. Kľúčoví dodávatelia ropy, ako Katar, Kuvajt či časť Saudskej Arábie, boli zrazu odrezaní od exportu.
Pre nedostatok ropy na trhu došlo k uvoľneniu niektorých sankcií na ruskú ropu, čo v kombináciu s vysokou cenou komodity prinieslo Moskve neočakávané miliardové zisky.
Zatiaľ čo svet s napätím sleduje konflikt na Blízkom východe a stúpajúce ceny na čerpacích staniciach, ruská štátna pokladnica zažíva nečakaný rozmach. Paradoxne, kým Európa deklaruje ústup od ruských energií, toky peňazí za fosílne palivá smerujú do Moskvy v čoraz väčších objemoch.
Na energetickom trhu sa potichu prepisuje aj mapa najväčších európskych odberateľov ruských fosílnych zdrojov – a Slovensko v nej po dlhých rokoch stráca svoje dominantné postavenie.
Konflikt na Blízkom východe výrazne napomáha ruskej štátnej pokladnici. Sú to práve ruské dodávky fosílnych palív, ktoré tvoria významnú časť ich bohatstva. Ak je na trhu cena palív vysoká, zákonite sa to premietne aj do vyšších príjmov Ruska. To sa presne udialo aj v marci.
Miliardy do pokladnice
V marci 2026 zaznamenalo Rusko masívny nárast príjmov z exportu fosílnych palív, ukazujú najnovšie údaje z analýzy Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA).
Mesačné príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív zaznamenali v marci medzimesačný nárast o 52 percent na 713 miliónov eur denne, čo je najvyššia hodnota za posledné dva roky. Nebolo to spôsobené vyššími objemami, ktoré vzrástli len o 16 percent, ale hlavným dôvodom bola vyššia cena komodít.
Najväčší podiel na tomto náraste majú dodávky ropy. Príjmy Ruska z vývozu ropy vzrástli medzimesačne na 431 miliónov eur za deň, čo je medzimesačný nárast až o 94 percent.
V analýze sa okrem iného píše, že v marci 2026 priemerná cena ruskej uralskej ropy astronomicky vzrástla. Medzimesačne jej cena vzrástla o dve tretiny na 94,5 dolára za barel, čím sa stala viac než dvojnásobná oproti aktualizovanému cenovému stropu EÚ a Spojeného kráľovstva 44,1 dolára za barel, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2026.
Rusko je pri predaji svojej ropy silne závislé od ázijských trhov. Potvrdzujú to aj dáta za marec, v ktorom na Čínu pripadala až vyše polovica ruského vývozu ropy, nasledovaná Indiou (38 percent), Tureckom (6 percent) a EÚ (1,8 percenta). Indii sa dokonca podarilo zdvojnásobiť import ruskej ropy.
Rusko dokáže prepravovať ropu aj napriek tomu, že boli zavedené prísne sankcie. Jednak ich obchádza pomocou takzvanej „tieňovej flotily“, čo sú tankery, ktoré operujú pod falošnou vlajkou a aj napriek zákazu prevážajú ruskú ropu.
Na druhej strane USA na niekoľko týždňov dočasne povolili predaj ruskej ropy, ktorá bola v tom čase aktuálne v tranzite. Povolenie sa vzťahovalo iba na ruskú ropu už naloženú na lodiach a platilo do 11. apríla.
USA sa týmto opatrením zrejme snažili zvrátiť nedostatok dodávok ropy na medzinárodnom trhu. Hrozba extrémneho zdražovania pohonných hmôt po rozpútaní konfliktu v Iráne je aktuálna aj pre amerických spotrebiteľov, čo je politicky citlivá téma.
Príjmy z plynu
V marci nahor zamierili aj ruské príjmy z predaja plynu, uhlia či ropných produktov. Príjmy z vývozu uhlia vzrástli medzimesačne o 22 percent a dosiahli 43 miliónov eur za deň. Príjmy z vývozu ruských ropných produktov vzrástli medzimesačne o pätinu, pričom Rusko zarobilo denne 134 miliónov eur.
A nakoniec rástli aj príjmy z predaja ruského plynu. Príjmy z exportu plynovodného plynu vzrástli len mierne, a to o päť percent na 57 miliónov eur za deň. Podobne sú na tom aj príjmy zo skvapalneného plynu LNG, ktoré vzrástli v marci o päť percent na 47 miliónov eur.
Zaujímavosťou je skutočnosť, že väčšina (65 %) ruského nákladu LNG, ktorý dorazil do cieľa v marci 2026, bola vyložená v členských štátoch EÚ.
Pripomeňme, že na rozdiel od ropy či uhlia, plošné sankcie na skvapalnený plyn (LNG) z Ruska neboli v rámci EÚ dotiahnuté do takého prísneho konca, a preto tento import prebieha aj naďalej.
Zmenila sa aj štruktúra najväčších európskych zákazníkov. Slovensko patrilo dlhodobo k najväčším európskym platcom za ruské fosílne palivá. Už to viac neplatí. V súčasnosti sú najväčší dovozcovia ruských energetických nosičov Španielsko, Maďarsko, Francúzsko, Belgicko a Bulharsko.
Len za marec zaplatili spolu Rusku 1,3 miliardy eur. Španielsko bolo najväčším dovozcom EÚ, keď v marci nakúpilo ruský LNG v hodnote 355 miliónov eur, čo predstavuje medzimesačný nárast o 124 percent, píše sa v analýze.
Nie je to len CREA, kto upozorňuje na silný rast ruských príjmov z fosílnych zdrojov za posledné týždne. Svoje prepočty zverejnila aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Ruské príjmy z predaja ropy a ropných produktov podľa nej v marci výrazne stúpli na 19 miliárd dolárov. Mesiac predtým, teda vo februári, dosiahli 9,75 miliardy. To bolo najmenej od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.
