Zamestnávateľské zväzy upozorňujú na zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní s krajinami EÚ. Vysoké ceny energií, daňovo-odvodové zaťaženie a neistota podľa nich brzdia príchod nových investícií a ohrozujú budúcnosť priemyslu, najmä v automobilovom a dodávateľskom sektore.
Vyššia daň z príjmu pre niektoré firmy, transakčná daň, či vyššie zdravotné odvody. To sú len niektoré opatrenia konsolidácie za ostatné tri roky aktuálnej vlády. Teraz už zamestnávatelia v januári písali premiérovi Robertovi Ficovi, aby ich do procesu konsolidácie na rok 2027 zapojil. Zatiaľ bez výsledku.
„Minister práce nám síce tvrdil, že konsolidácia nepôjde na úkor ľudí a firiem, ale žiadne konkrétne opatrenia s nami nezdieľali. Reálna diskusia zatiaľ neprebieha,“ vraví v rozhovore pre Forbes Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Firmy tvrdia, že Slovensko už dnes je neskutočne drahé. Nikto podľa Lasza neotvorí centrum, ak ho zamestnanec vyjde dvakrát drahšie ako u susedov. „Dokonca k nám už nechcú chodiť ani zahraniční experti na stáže v rámci rotácie koncernov, lebo pre naše odvody by im dramaticky klesol čistý príjem,“ dodáva.
Navyše, na začiatku roka do celého procesu vstúpila iránska kríza, keď ceny ropy i plynu vystúpili na svoje niekoľko mesačné maximá. Začiatkom februára Izrael spolu s USA zaútočil na Irán, čím sa preprava cez Hormuzský prieliv zastavila.
Stretnutia aj s premiérom prebiehajú dlhodobo. Zasadá tripartita, zasadá Rada vlády pre sociálnu súdržnosť. Dlhodobo sa hovorí aj na úrovni premiéra a aj na úrovni ministerstiev, že ekonomická situácia Slovenska nie je dobrá a je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie rastu ekonomiky krajiny.
O akých opatreniach sa rozprávate?
Stali sme sa nekonkurencieschopní nielen voči Číne a USA, čo stále platí, no my nevieme konkurovať ani krajinám v Európskej únii. To je zásadný problém Slovenska a za to môžu viaceré faktory.
Aké?
Jedným z faktorov sú ceny elektriny. Keď ste si v januári kupovali elektrinu ešte pred ropnou krízou cena bola okolo 116 eur za MWh. V Nemecku bola približne o polovicu lacnejšia, vo Francúzsku elektrina bola 41 eur a v Portugalsku či na severe Európy ešte menej. Tieto krajiny využívajú rôzne podporné schémy. Ďalší faktor tvorí vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a iné súvisiace náklady, ktoré zamestnávatelia musia platiť či už priamo alebo nepriamo.
Existujú aj ďalšie faktory?
Sociálno-ekonomická až geopolitická istota, respektíve neistota. Každý investor sleduje spoločenskú klímu, ochranu investícií a to, či sa môže spoľahnúť na právny štát.
Poďme k nákladom. Kým na jednej strane zamestnávatelia hovoria, že Slovensko má drahú pracovnú silu, odborári na druhej strane oponujú a tvrdia, že to tak nie je. Ktoré zo všetkých nákladov na výrobu produktu tvoria najväčší podiel?
Je to mix viacerých faktorov, ktoré treba vnímať v kontexte produktivity a sily našej ekonomiky. Keby sa nám v minulosti darilo viac, mohli sme mať platy ako v Nemecku. Dnes však musíme vychádzať z reality. Ak porovnáme zamestnanca s rovnakou cenou práce u nás a v Česku, český zamestnanec dostane takmer o jednu čistú mzdu ročne viac.
Potrebujeme znížiť cenu za jednotku výroby. Navrhujeme nastaviť systém pre lacnejšiu energiu pre priemysel, napríklad využitím štátnych elektrární.
Čo teda do ceny výrobku vstupuje?
Vstupujú aj rekreačné poukazy, športové poukazy, ktoré sa rozširujú aj na rodinných príslušníkov zamestnancov. Máme vysokú daň z príjmov právnických osôb a transakčnú daň. Firmy to síce zaplatiť vedia, no premietajú to do celkovej ceny výrobku, čím sa voči európskym partnerom stávajú menej konkurencieschopní a s tým aj celá krajina. Podniky tak strácajú zákazky. Toto je pre nás väčší problém ako ceny energií v Číne.
Cítia už stratu zákaziek vaši členovia?
Automobilový priemysel má na rok 2026 rok výrobu zabezpečenú, ale na roky 2027 a 2028 nie sú ohlásené žiadne nové modely. Ak sa nám nepodarí získať výrobu pre roky 2029 a 2030, dôsledok bude obrovský. Automobilky sa zmenšia – možno nezaniknú, ale päť závodov vyrobí toľko, čo kedysi tri. Najhorší vplyv to bude mať na subdodávateľov.
Prečo?
Na jedného pracovníka v automobilovom závode pripadajú štyria zamestnanci u subdodávateľa. Ak by jedna fabrika zrušila jednu zmenu, čo je približne štyritisíc ľudí, o prácu môže prísť ďalších 16- až 17-tisíc ľudí v dodávateľskom reťazci.
Aké náklady by ste teda osekali?
Potrebujeme znížiť cenu za jednotku výroby. Navrhujeme nastaviť systém pre lacnejšiu energiu pre priemysel, napríklad využitím štátnych elektrární. Časť vyrobenej elektriny by mala smerovať domácim podnikom za dotované ceny namiesto vývozu. Ďalej navrhujeme plán postupného znižovania daní pre firmy. Presadzujeme dokonca návrat k rovnej dani a okamžité zrušenie transakčnej dane. Pre investorov je nečitateľná, zle sa kalkuluje do cien a vytláča peniaze do šedej ekonomiky. Jej výber je nižší, než sa čakalo, a spôsobuje výpadky v dani z pridanej hodnoty.
Do akej miery podnikom vstupuje do mysle geopolitická orientácia aktuálnej vlády?
Toto je pre zahraničných investorov kľúčové. Až 99 percent z nich pochádza zo Západu – z Nemecka, Francúzska či USA. Situáciu vnímajú preto citlivo. Podobný prípad sme videli v Turecku, kde sa kvôli politike neumiestnil nový model Škoda. Na Slovensku už vidíme podobný trend. Prieskumy nemeckých a francúzskych komôr ukazujú, že prílev nových investícií je takmer nulový. Má na to vplyv nielen cena, ale aj verejná diskusia a politická orientácia krajiny.
Rozhodnutia sú vždy komplexné. V médiách sme už zachytili informácie o sťahovaní výrob či zániku podnikov v potravinárstve či elektrotechnike. Očakávam, že do konca tohto alebo budúceho roka uvidíme ďalšie zatvárania a presuny výrob do zahraničia. Týka sa to aj slovenských firiem, ktoré zvažujú presídlenie do Čiech alebo Poľska.
FOTO: FORBES / Dorota Holubová
Ktoré sektory sú najviac ohrozené?
Najviac ohrozené sú energeticky náročné podniky – hlinikárne, oceliarne, chemičky či výroba ferozliatin. Veľkú obavu máme o automobilový sektor, keďže na to je naviazaný celý subdodávateľský sektor.
Ekonomika je na tom zle, dlh rastie a deficit zásadne neklesol. Akákoľvek ďalšia vláda bude musieť konsolidovať. Čo by ste navrhli vy, aby sme zároveň zostali konkurencieschopní?
To, čo sa tu doteraz dialo pod názvom konsolidácia, bolo len zavádzanie nových daní a odvodov pre firmy a občanov. Štát v realite šetril len málo, naopak, zavádzal nové výdavky. V prvom rade musíme začať revíziou aktivít štátu. Máme desiatky úradov, organizácií a agend, ktoré by sa dali zjednodušiť alebo zrušiť.
Na druhej strane máme plošné 13. dôchodky, skoro plošnú energopomoc.
Aktuálne si to nemôžeme dovoliť. Sociálna poisťovňa generuje miliardové dlhy, s ktorým nebudeme vedieť dlhodobo prežiť. Plošné opatrenia ako 13. dôchodky, dotácie energií pre bohaté domácnosti, obedy či vlaky zadarmo stoja stovky miliónov eur. Tieto peniaze potom chýbajú a štát ich musí naháňať cez vyššie dane. Sme za pomoc adresnú – deťom z chudobných rodín obedy zaplaťme, ale nerobme to plošne ako predvolebné lákadlo.
Čo teda by sme mali robiť?
Z tejto situácie sa nemôžeme len „prešetriť“, musíme z nej vyrásť. Ak priemyslu vytvoríme podmienky na príchod nových modelov, prinesie to viac práce, viac daní a vyššiu spotrebu.
Nie je model lákania výrobných závodov už prežitý? Odborníci hovoria, že potrebujeme skôr výskum a vývoj, ktorý nám však uteká do iných regiónov.
Nebránime sa sofistikovanejším investíciám, ale čelíme exodu mozgov. Keď sa pozrieme na 10 percent najlepších maturantov z matematiky, až 61 percent z nich podľa dát ministerstva odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia. Ak tu chceme otvoriť vývojové centrum, potrebujeme top odborníkov. Tu opätovne narážame na dane.
Už v januári sme písali premiérovi, aby nás do procesu zapojili. Posledné tri roky sme sa o opatreniach dozvedali až z tlačoviek, keď už bolo neskoro niečo meniť.
Čo to znamená?
Manažér vývojového centra s platom 15-tisíc eur v hrubom dostane v Česku o 21-tisíc eur ročne viac v čistom ako na Slovensku. Zároveň tam za neho firma zaplatí o takmer 25-tisíc eur menej na odvodoch. Sme neskutočne drahí. Nikto tu neotvorí centrum, ak ho zamestnanec vyjde dvakrát drahšie ako u susedov. Dokonca k nám už nechcú chodiť ani zahraniční experti na stáže v rámci rotácie koncernov, lebo pre naše odvody by im dramaticky klesol čistý príjem.
Len na odľahčenie – keď prezident republiky ukázal výplatnú pásku, zarazilo ma, koľko so svojím platom dostane v čistom.
Presne tak. Ak by si z toho zvyšku chcel kúpiť benzín, ďalších 60 percent z ceny sú opäť dane. Reálna kúpyschopnosť je minimálna, štát si berie obrovský kus z každého zarobeného eura.
Európa chce byť sebestačná vo výrobe čipov. Na Slovensku vzniklo nové čipové centrum – SK Chips, ktoré spája akademickú obec a firmy. Výroba čipov je vysoko sofistikovaná – kým vlak plný áut má hodnotu 30 miliónov, rovnakú hodnotu čipov naložíte do jednej dodávky. To je cesta k vyššej kvalifikácii.
Rozprávate sa s vládou o konsolidácii na rok 2027?
Už v januári sme písali premiérovi, aby nás do procesu zapojili. Posledné tri roky sme sa o opatreniach dozvedali až z tlačoviek, keď už bolo neskoro niečo meniť. Minister práce nám síce tvrdil, že konsolidácia nepôjde na úkor ľudí a firiem, ale žiadne konkrétne opatrenia s nami nezdieľali. Reálna diskusia zatiaľ neprebieha.
Ako do toho vstupuje aktuálna iránska ropná kríza?
Je to geopolitický šok, s ktorým naše rozpočty nepočítajú. Cez Hormuzský prieliv preteká 20 miliónov barelov ropy denne, čo je tretina námornej dopravy. Ak by sa tento uzol uzavrel, svetové zásoby vydržia niekoľko dní. Tento výpadok by bol štyrikrát väčší, než spôsobil začiatok vojny na Ukrajine.
Cena ropy už stúpla, rovnako aj plyn.
To prinesie obrovskú infláciu, ktorú pocítia domácnosti aj podniky. Môže to spustiť hlbokú recesiu. Slovensko je na tieto výkyvy náchylnejšie než ktokoľvek iný, lebo naše ceny energií sú už teraz dvojnásobné oproti zvyšku Európy. Ak sa ceny na trhoch pohnú nahor, naša výroba sa stane absolútne neudržateľnou. Susedné štáty pritom čelia rovnakej situácii, ale rastú niekoľkonásobne rýchlejšie.
