František Hodorovský bol v slovenských médiách dlho označovaný za „muža bez tváre“. Vyhýbal sa medializácii a napriek účasti na veľkých biznisoch dbal na to, aby nebol spájaný so žiadnymi záujmovými kruhmi a politikmi. V ústraní sa snaží stáť naďalej, no firemné databázy ukazujú veľkosť jeho podnikateľského impéria.
Jeho meno figuruje pri 62 subjektoch, pričom ako konečný užívateľ výhod je vedený v ôsmich firmách. Mohlo by sa zdať, že tu nejde o rozsiahle priame vlastníctvo aktív. Týchto osem firiem však operuje so sumárnymi aktívami 450 miliónov eur, pričom v piatich firmách s aktívami približne štyristo miliónov eur drží Hodorovský viac ako dvojtretinový podiel.
Obchodné registre, účtovné závierky a väzbové mapy ukazujú, že Hodorovský nie je mužom minulosti spojeným s privatizáciou, ale že je stále prítomný v lukratívnych firmách, tatranskom turizme, hoteloch, realitách či energetike. Príbeh jeho začiatkov však predsa len pripomína obligátne slovenské oligarchické klišé o manažérovi z čias Vladimíra Mečiara.
František Hodorovský vyštudoval obchodný manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 1993 pôsobil ako ekonomický riaditeľ Západoslovenských nábytkárskych závodov a o rok neskôr ho vláda Jozefa Moravčíka vymenovala za šéfa Správy štátnych hmotných rezerv. Tam zotrval až do nástupu tretej vlády Vladimíra Mečiara, keď sa presunul do štruktúr Slovenskej kreditnej banky.
V Slovenskej kreditnej banke mal František Hodorovský výrazný vplyv. Pôsobil ako predseda dozornej rady, vo vedení banky sedel aj jeho brat Igor Hodorovský a s bankou sa spájali aj jeho neskorší biznis partneri.
Práve pôsobenie v Slovenskej kreditnej banke je doteraz najzáhadnejšou časťou príbehu Františka Hodorovského, ktorá naznačuje pôvod kapitálu, neskôr presmerovaného do dnes známych lukratívnych aktivít tohto podnikateľa. Slovenská kreditná banka v rokoch 1996 až 2000, keď bol František Hodorovský v jej dozornej rade, poskytovala vysokorizikové úvery aj firmám s nejasným pozadím a bez uveriteľného biznis modelu.
Odhad škody 2 miliardy
Pre nesplácanie klientskych úverov sa banka postupne dostala pod nútenú správu Národnej banky Slovenska. Polícia neskôr odhadla celkovú škodu na vyše dve miliardy slovenských korún. Pre podozrenia z tunelovania banky vyšetrovala päť ľudí vrátane brata Františka Hodorovského Igora. Tento prípad však v časti, ktorá sa týkala Igora Hodorovského a podnikateľa Branislava Gábriša, zastavil vtedajší špeciálny prokurátor, dnes dvakrát odsúdený za korupčné prípady Dušan Kováčik. Špeciálny prokurátor argumentoval, že boli „hrubým spôsobom“ porušené základné práva týchto podozrivých – že trestné konanie trvalo dlho.
Súd napokon nevyriekol rozsudky ani v prípade ďalších podozrivých postáv v kauzách súvisiacich s potenciálnym vyvádzaním majetku Slovenskej kreditnej banky formou podvodných úverov. Po dlhých prieťahoch na súdoch bolo mnoho skutkov premlčaných.
Ako veriteľ
Ľudia spájaní s Hodorovským sa napríklad objavili pri nákupe akcií zadlženej firmy Park Real a pri následnom reťazení transakcií so stratou desiatok miliónov korún. Firmy spojené formou obchodného partnerstva s osobami blízkymi Františkovi Hodorovskému, alebo priamo s Hodorovským sa objavovali aj pri skrachovaných priemyselných podnikoch Chirana Prema, Slovenské lodenice Komárno či OFZ Istebné. Hodorovský v neskoršom rozhovore pre Pravdu odmietal, že by šlo o vedomý biznis model. Tvrdil, že v mnohých prípadoch do firiem vstupoval ako veriteľ, nie ako ten, kto ich ruinoval.
František Hodorovský sa po období káuz, súdnych sporov a medializovaných podozrení stiahol do úzadia a v médiách sa dlhý čas takmer neobjavoval. Zo získaného kapitálu skupoval tatranské hotely či aktíva v sektore cestovného ruchu. Často v nich nevystupoval ako majiteľ, ale ako investor, ktorý poskytol finančnú injekciu v čase, keď sa prevádzkovateľovi nedarilo.
Jeho meno bolo priamo spojené až s prípadom štátnej dotácie pre spoločnosť Orava Skipark. V rozpore s pravidlami ministerstva hospodárstva vtedy Ľubomír Jahnátek poskytol firme štedrú dotáciu vo výške 3,32 milióna (v eurách) na rozvoj lyžiarskeho strediska Kubínska Hoľa. Celý proces schvaľovania štátnej pomoci prebehol nezvyčajne rýchlo a nebol pripustený k pripomienkovaniu.
Tatranský turizmus
Do tatranského turizmu Hodorovský najvýraznejšie vstúpil v roku 2005 po tom, ako získal aquapark Tatralandia z konkurzu. Po neskoršom pripojení Tatralandie k Tatry Mountain Resorts (TMR) sedí v dozornej rade skupiny TMR. Oficiálny profil uvádza, že je jej členom od roku 2011.
TMR začiatkom marca 2026 zverejnila výročnú správu za hospodársky rok 2024/25. Skupina v nej uviedla konsolidované výnosy 208,9 milióna eur, EBITDA 57,4 milióna eur a čistú stratu 11,5 milióna eur. Zároveň pripomenula, že do rozvoja a modernizácie svojich stredísk preinvestovala kumulatívne za 19 rokov zhruba 507 miliónov eur. Už v roku 2024 valné zhromaždenie schválilo možnosť navýšiť kapitál predajom nových akcií až do výšky 120 miliónov eur.
Pri dcérskych firmách skupiny TMR sa v obchodných dátach objavuje približne štvrtinový konečný podiel Františka Hodorovského a jeho väzby na firmy ako TMR Ještěd, Tatry mountain resorts CR, TMR Parks, TMR Štrbské Pleso či Národné lyžiarske centrum. V podnikateľskom profile Hodorovského je táto oblasť dnes najhodnotnejší segment jeho podnikania.
Bratislavské aktíva
Popri horách drží Hodorovský aj zaujímavé aktíva v Bratislave. Cez spoločnosti Slovkarpatia a Forest Hill Company vlastní bývalý hotel Holiday Inn, Hotel Bratislava a viacero developerských projektov v hlavnom meste. V účtovných číslach Slovkarpatia v roku 2024 držala aktíva 45,8 milióna eur, Forest Hill Company 77,77 milióna eur.
Bývalý Holiday Inn na bratislavskej Bajkalskej ulici sa po štvrťstoročí prevádzky počas covidu zatvoril a neskôr sa zmenil na dlhodobé ubytovanie. Hneď vedľa však roky leží rozvojový pozemok Slovkarpatie. Projekt Business Center Bajkal 2 sa prvýkrát objavil už v roku 2011 a dnes má stavebné povolenie, pričom počíta s realizáciou v rokoch 2026 až 2028. V novej podobe má priniesť 74 bytov, 270 apartmánov a investíciu odhadovanú na takmer 98 miliónov eur.
Bývalý Holiday Inn Bratislava. Profimedia
Ďalšie firmy
Popri veľkých hotelových a turistických značkách má Hodorovský aj menej nápadné vetvy podnikania. Obchodné dáta ho priamo spájajú s firmou TLD, kde je stopercentným spoločníkom, so Slovkarpatia Danube, v ktorej drží 85,29 percenta, a s firmami ENNEL, DITERGO či E-is-W. Pri nich sa opakovane objavujú aj mená Tatiana Hodorovská a Igor Hodorovský.
V spoločnosti DITERGO má František Hodorovský 25 percent, Tatiana Hodorovská 75 percent. V E-is-W drží Hodorovský sedemdesiat percent a Igor Hodorovský tridsať percent. Spoločnosť ENNEL je stopercentne vlastnená Tatianou Hodorovskou, pričom firma MINERVASIS má ako spoločníkov vedených Tatianu Hodorovskú a ENNEL je zasa ovládaná cez Tatianu Hodorovskú a firmu MINERVASIS.
Spoločnosť TLD podnikajúca v realitách mala v roku 2024 aktíva 53,3 milióna eur. Poradenská firma ENNEL držala aktíva 46,5 milióna a DITERGO podnikajúca vo výrobe elektriny držala zhruba 6-miliónové aktíva. Ďalšie firmy ako E-is-W sú v porovnaní s TLD, ENNEL či DITERGO menšie a v obchodných dátach nepôsobia ako ťažiskové firmy Hodorovského portfólia.
Stavebný sektor
Hodorovský sa v minulosti pokúšal preniknúť aj do stavebného sektora. Média ho spájali so stavebnou firmou TSS Grade, ktorú údajne ovládla jeho skupina, hoci on sám vlastnícky vplyv popieral.
Firma sa v roku 2012 dostala do reštrukturalizácie, v ktorej niektoré banky dostali vyplatené pohľadávky v plnej výške, zatiaľ čo časť drobných subdodávateľov získala len 15 percent dlžnej sumy. Napriek tomu TSS Grade ďalej fungovala a získavala veľké zákazky na železničných projektoch vrátane kontraktov od ŽSR.
Hodorovský sa v roku 2013 objavil aj pri pokuse o vstup do Doprastavu, ktorý bol v tom čase vo vážnych finančných problémoch. Hospodárske noviny v máji 2013 písali, že do firmy vstupuje ako nový investor, no už o pár mesiacov neskôr uviedli, že po jeho vstupe financujúce banky Doprastavu zablokovali účty a do firmy sa vrátili pôvodní majitelia Dušan Mráz a Ivan Šesták.
Hodorovský bol dlhé roky označovaný za „muža bez tváre”. V médiách chýbali jeho fotografie či rozhovory. Mnoho kontroverzií a podozrení z minulosti slovenské orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, prípadne boli premlčané. Podobne je na tom aj jeho údajný sponzoring politickej strany Smer, ktorý nikdy žiadna zo strán nepotvrdila. Aj preto môže v súčasnosti naďalej v tichosti rozvíjať mohutné podnikateľské impérium, do ktorého zapája rodinu aj dlhoročných obchodných partnerov.
