Nálada medzi zahraničnými investormi na Slovensku je na historickom minime od pandémie. Štyria z desiatich zahraničných investorov by už na Slovensko neprišli.
Nálada medzi európskymi investormi na Slovensku je najhoršia za posledné roky. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý v marci uskutočnila Slovensko-nemecká obchodná komora (AHK Slowakei). Mimoriadne znepokojujúci je podľa autorov prieskumu aj fakt, že až štyridsať percent oslovených podnikov by sa dnes už nerozhodlo investovať na Slovensku.
Slovensko-nemecká obchodná komora robí prieskum každoročne. Tento rok sa opäť zapojili aj firmy, ktoré zastupujú obchodné komory zo Švédska, Rakúska, Holandska, Rakúska a Talianska. Na otázky o aktuálnej ekonomickej situácii na Slovensku, nábore či prepúšťaní zamestnancov, ako aj stave podnikateľského prostredia odpovedali manažéri 112 firiem z priemyslu, služieb aj obchodu.
Hodnotenie aktuálnej hospodárskej situácie na Slovensku je výrazne negatívne. Len štyri percentá oslovených podnikov ju hodnotia ako dobrú, 35 percent ako uspokojivú a 61 percent ako zlú. Za ostatných 15 rokov prieskumu bolo hodnotenie horšie len v jedinom roku. „Očakávania vývoja ekonomiky dosiahli úroveň, ktorú sme zaznamenali naposledy pri vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19,“ hovorí prezident AHK Slowakei Pavel Lakatos.
AHK
Ešte pesimistickejšie sú očakávania budúceho vývoja ekonomiky. Zlepšenie predpokladajú len tri percentá podnikov, zatiaľ čo 77 percent očakáva jej zhoršenie.
Podnikatelia sa obávajú predovšetkým hospodárskej a politickej situácie na Slovensku. „Podniky sú pod obrovským tlakom, pokiaľ ide o náklady. Firmy vnímajú, že konsolidačné opatrenia mali veľký podiel na tom, že sa ich situácia zhoršila,“ hovorí Markus Halt z AHK Slowakei.
Obávajú sa rastu nákladov
Medzi ďalšie hlavné riziká, ktoré ovplyvňujú podnikateľské správanie firiem, patria najmä obavy z rastúcich mzdových nákladov, negatívneho vývoja dopytu po tovare a službách, ktoré firmy produkujú a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce.
AHK
Prieskum zároveň ukazuje, že rastie vplyv geopolitických faktorov. Až 63 percent podnikov zaznamenalo rast nákladov v dôsledku zvýšených ciel, náročnejšej logistiky alebo sprísnenia regulačných požiadaviek. „Súbežne tu máme konflikt na Blízkom východe, ktorý znižuje dopyt a zvyšuje ceny. Neistota vo firmách je vysoká, a preto potrebujú od vlády jasné signály, aby vedeli ako ďalej,“ dodal výkonný šéf komory Marco Trisciuzzi.
Dôsledkom zhoršenej nálady firiem je aj neochota investovať do budúcnosti podniku či zmrazený nábor nových zamestnancov. Kým v roku 2023 ešte plánovali prijímať nových kolegov štyri z desiatich firiem, v ostatných troch rokoch je to menej ako štvrtina. Rovnako už tretí rok po sebe plánuje najmenej štvrtina oslovených podnikov ľudí prepúšťať.
AHK
Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – len od začiatku tohto roka došlo k hromadnému prepúšťaniu v galantskom Samsungu a Jasplastiku, martinskom DS Smith Turpaku či trnavskom Figare a Antoline.
Výdavky na hrane
O čosi lepšia situácia je v oblasti budúcich výdavkov firiem. „Jedna z mála pozitívnych informácií v rámci prieskumu je tá, že 28 percent respondentov plánuje zvýšenie investičných nákladov, teda viac ako minulý rok, aj keď vlani bolo toto číslo veľmi nízke,“ hovorí rakúska obchodná radkyňa na Slovensku Bettina Trojer.
Zvýšené výdavky pôjdu aj smerom k zamestnancom. Podniky plánujú zvýšiť mzdy zamestnancov v budúcom roku v priemere o 7,2 percenta.
Negatívny pohľad na ekonomickú situáciu na Slovensku bez nádeje na jeho zmenu sa podpisuje aj pod atraktivitu krajiny z pohľadu vstupu zahraničných investícií. Počet firiem, ktoré by už na Slovensko neumiestnili svoju fabriku alebo podnik, je najvyšší v histórii prieskumov. „Miera nespokojnosti sa z roka na rok zvyšuje a štyri z desiatich firiem uviedli, že by si už Slovensko nezvolili za cieľovú destináciu svojej investície,“ upozorňuje Bettina Trojer z Austria Advantage, ktorá zastupuje rakúske firmy v prieskume.
Už vlani bol pritom tento podiel alarmujúci.
AHK
