Číne pripadá až sedemdesiat percent svetovej produkcie dronov. Blake Resnick to chce zmeniť. S podporou Sama Altmana a Petra Thiela sa 25-ročný zakladateľ značky Brinc snaží, aby jeho kvadroptéry tvorili top výbavu amerických policajtov. Potrebuje už len presvedčiť federálnu vládu, aby zakázala jeho hlavného konkurenta.
V mestečku Queen Creek v Arizone juhovýchodne od Phoenixu zavolá zúfalá žena na tiesňovú linku. Vraj ju chce jej priateľ uškrtiť. Po príchode policajtov na miesto činu podozrivý ujde.
Naštartujú dron Responder od spoločnosti Brinc, ktorý hľadaného muža do štyroch minút lokalizuje neďaleko hlavného ťahu. Len čo k nemu policajti prídu, muž kričí, že je ozbrojený a bude strieľať. Detailný záber z dronu ukáže, že klame. Žiadnu zbraň nevidieť. Policajti sa k nemu bezpečne priblížia a zatknú ho. Dron sa vráti do „hniezda“ na streche budovy polície – do nabíjacej stanice s rozmermi 1,5 × 1,5 metra s bielymi kovovými dvierkami, ktoré sa zaklápajú ako papuľka mäsožravej rastliny.
Drony na mapovanie miesta činu sú v americkej policajnej praxi čoraz bežnejším javom. Nie je pritom bežné, aby boli vyrobené v USA. Podľa odhadov analytikov čínska firma DJI, gigant medzi výrobcami dronov, kontroluje sedemdesiat percent svetového trhu s vládnymi a komerčnými dronmi a v roku 2024 dosiahla hodnotu zhruba 18,6 miliardy dolárov. Vyše osemdesiat percent organizácií verejnej bezpečnosti, ktoré disponujú flotilou dronov, používa zariadenia od DJI (a len sedem percent kupuje značku Brinc).
Pre značku Brinc a jej 25-ročného zakladateľa Blakea Resnicka je najhlavnejšie to, že Responder sa vyrába v Seattli, nie v Šen-čene. Resnick stavia na tom, že americká polícia bude čoskoro používať americké drony – či už z vlastnej voľby, alebo z nutnosti. Od 23. decembra platí, že pokiaľ sa za drony DJI nezaručí NSA alebo iná bezpečnostná agentúra, je ich ďalší predaj v USA zakázaný – na veľké sklamanie policajtov a záchranárov, ktorí pre Forbes prezradili, že stroje čínskeho výrobcu sú lacnejšie, spoľahlivejšie a technicky vyspelejšie. Matrice M30T, jeden z najpokročilejších policajných dronov od DJI, stojí asi 15-tisíc dolárov. Porovnateľný model Responder od Brincu začína na sume 20-tisíc. Aj sám Resnick priznáva: „DJI vyrába neuveriteľné produkty za veľmi nízke ceny.“
Ale tam, kde panujú obavy o národnú bezpečnosť, sa otvárajú obchodné príležitosti. Resnickovej firme Brinc sa vďaka vlne pod heslom „Amerika na prvom mieste“ podarilo vyšvihnúť na odhadovanú hodnotu 480 miliónov dolárov. Získala 157 miliónov od Motoroly, londýnskej firmy Index Ventures a od miliardárov, ako sú Sam Altman, Peter Thiel či spoluzakladateľa spoločnosti Figma Dylan Field.
Resnick sa svojím postojom v geopolitickom pretláčaní nijako netají. „Podľa mňa nie je zdravé, aby slobodný svet kontroloval menej než päť percent globálneho trhu s dronmi,“ hovorí v kancelárii sídla firmy Brinc v Seattli, z ktorej má výhľad na zástup inžinierov v modrých plášťoch montujúcich nabíjacie stanice pre Respondery. „Konečným cieľom je stať sa DJI Západu.“
Na stene visí zarámovaná kópia sankcií, ktoré Peking uvalil na spoločnosť aj na jeho osobu. Minulý december dostal Resnick a spoločnosť Brinc (spolu s tuctom ďalších firiem) zákaz podnikať v Číne alebo tam vycestovať. Navyše, Resnick mal prsty v pripravovanom zákaze produktov od DJI. Za posledné tri roky minul 660-tisíc dolárov na lobing, a to aj za kontrolu používania čínskych dronov v USA. Vskutku nesmierna suma na podnik, ktorý je v takej výraznej strate: podľa odhadov Forbesu firma Brinc zaznamenala za minulý rok tržby len päť miliónov dolárov (tento rok je na dobrej ceste dosiahnuť 15 miliónov). Ale potenciálna odmena je obrovská. Ak bude zákaz platiť, „bude po nás obrovský dopyt“, vraví Resnick, ktorého odhadovaný 40-percentný podiel v Brincu má momentálne hodnotu 192 miliónov dolárov.
Zástancovia ráznej protičínskej politiky v Kongrese sa obávajú, že zariadenia DJI by sa mohli zneužiť na posielanie citlivých informácií o Američanoch do Pekingu, hoci výrobca tieto obavy už dávno označil za nepodložené fámy. Adam Welsh, šéf oddelenia globálnej politiky v DJI, povedal: „Vláda Spojených štátov má plné právo posilňovať opatrenia národnej bezpečnosti, ale musí to robiť v súlade s riadnym procesom, spravodlivo a transparentne.“ Podobne ako TikTok, aj DJI teraz americkú vládu žiada o začatie preskúmania jej technológií alebo predĺženie (Federálna komisia pre komunikáciu nereagovala na opakované žiadosti o komentár, pozn. red.).
Responder, ktorý prišiel na trh minulý rok, sa síce nevyrovná špičkovému modelu od DJI, ale nie je to žiadny „črep“. Na miesto v okruhu troch kilometrov od hniezda doletí pod sedemdesiat sekúnd. Dron, ktorý zväčša diaľkovo ovláda príslušník zboru, má s plnou batériou výdrž 42 minút a na dobitie mu stačí len 35 minút. Mestečko Queen Creek má síce menej než 90-tisíc obyvateľov, ale jeho jediný Responder je neustále plne vyťažený. Odkedy si tunajšie policajné oddelenie v júni minulého roka ako jedno z prvých v Amerike tento dron obstaralo, vyslalo ho na viac než 450 misií: k vlámaniam, pokusom o sexuálne napadnutie, samovraždám a prípadom streľby.
Responder bol 131-krát prvý na mieste a vybavil 35 situácií bez prítomnosti policajta, napríklad automatizované (často nie skutočné) hlásenia o dopravnej nehode.
Náčelník Randy Brice tvrdí, že plánuje zakúpiť celú flotilu. Na ich staršie drony – samozrejme, hlavne značky DJI – začína sadať prach. „Chceli sme nájsť produkt vyrobený v Amerike, na ktorý by nebol uvalený žiadny druh zákazu,“ hovorí.
Cody Pickens pre Forbes US
Okrem Respondera, ktorý je určený špeciálne na riešenie núdzových volaní, ponúka firma Brinc aj model Lemur (základná cena 10-tisíc dolárov) pre zásahové jednotky SWAT na použitie v interiéri a komunikačné zariadenie Brinc Ball veľké ako softbalová loptička (cena od 2 500 dolárov), ktoré sa dá hodiť tam, kde je priamy kontakt alebo použitie mobilu príliš náročné – napríklad pri rukojemníckej dráme alebo v prípade prírodnej katastrofy.
Brinc má už viac než sedemsto zákazníkov, prevažne policajné zložky, z ktorých asi stovka kúpila Respondera. Sú medzi nimi malé až stredné zbory, napríklad ten v meste Pueblo v Colorade, ale aj najväčší policajný úrad v USA: policajný zbor mesta New York (NYPD). Na federálnej úrovni je zákazníkom Imigračný a colný úrad (ICE).
Posadnutý dronmi
Počiatky spoločnosti Brinc siahajú do októbra 2017. Len 17-ročný Resnick sedel doma v rodnom Las Vegas, keď sa len dvadsať minút od jeho domu strhol masový strelecký útok. Útočník strieľal z izby na 32. poschodí hotela na hlavnom bulvári na účastníkov country festivalu Route 91 Harvest. Zomrelo 58 ľudí a vyše štyristo bolo zranených. Resnick, ktorý staval drony už ako desaťročný, sa čudoval, prečo policajti v takejto situácii nepoužili dron. Bombardoval policajné oddelenie žiadosťami o stretnutie.
Vypočul ho poručík Will Huddler z Metropolitnej polície Las Vegas. Pri káve v miestnej kaviarni skepticky počúval 190 centimetrov vysokého tínedžera s hniezdom hnedých brčiek na hlave, ako ho presviedča, že zostrojí dron, ktorý bude celkom iný než bežne dostupné zariadenia a bude špecificky vybavený pre potreby jednotiek SWAT. Huddler si povedal, že dá chlapcovi šancu: mal deväťdesiat dní na zostavenie prototypu.
Resnick sa pustil do práce a doma na jedálenskom stole skladal komponenty zväčša vyrobené v Číne. Na 86. deň dron predviedol štyridsiatim členom SWAT-u. Pohorel. Jeden policajt dron uzemnil rýchlym švihom uteráka, čo stačilo ako dôkaz, že v reálnom svete by neobstál.
Resnick sa však nevzdal. Bol dronmi posadnutý – bola to jeho najnovšia mánia. Ako malý rozoberal hračky, neskôr prešiel na fény a mikrovlnky. Vďaka včasnej diagnóze dyslexie ho zapísali na doučovanie, čo mu veľmi pomohlo: preskočil šiesty ročník, rok a pol strávil na strednej škole a potom ako 14-ročný nastúpil na univerzitu v Las Vegas. Nasledovali stáže v McLarene a Tesle, potom prestup na Northwesternskú univerzitu, kde študoval strojné inžinierstvo. Štúdium na pár mesiacov prerušil pre stáž v DJI v Palo Alte v Kalifornii. Tam na vlastné oči uvidel, ako lietajúce stroje vyrába globálny líder. Do školy sa už nevrátil: začiatkom roka 2017 odišiel, aby začal s výrobou dronov na vlastnú päsť.
Tri mesiace po fiasku pred lasvegaskými policajtmi im Resnick opäť zavolal. Tentoraz mal dron, ktorý sa vedel sám znova narovnať. Ohromený Huddler ho prizval na niekoľko výjazdov tímu SWAT-u. Vraj nezabudne, ako Resnickovi „nasadzovali taktickú prilbu na jeho kučeravú hrivu“. Resnick spoločne s lasvegaským tímom SWAT-u vyvinuli dron Lemur, ktorý sa stal jeho vlajkovou loďou. Spoločnosť Brinc – skratka pre Blake Resnick Inc. – bola oficiálne zapísaná do registra v roku 2018 a jej prvým zákazníkom bola práve Metropolitná polícia Las Vegas.
Dva roky bola spoločnosť Brinc jednoosobovka. Potom Resnick dostal 100-tisíc dolárov z grantového programu Thiel Fellowship, ktorý poskytuje financie podnikavým mladým ľuďom, aby mohli preskočiť vysokú školu. Brinc dosiahla ročné príjmy 100-tisíc dolárov, ale ak mala expandovať, potrebovala viac kapitálu. Záchrana prišla od Sama Altmana, CEO spoločnosti OpenAI, ktorý v tých časoch bažil po investovaní do technológií. V roku 2020 mal Resnick telefonický rozhovor so známym jedného známeho, ktorý hľadal investičné príležitosti. Chlapík, ktorý s ním hovoril cez Zoom – bez trička a v posteli –, Resnicka hneď prerušil s tým, že nechce investovať, ale posunie mu nejaké kontakty, okrem iného na Altmanovho expriateľa. Zakrátko prišiel Resnickovi e-mail priamo od Altmana. Pýtal sa na tržby, zákazníkov, príklady použitia, tempo rastu a koľko chce peňazí. Resnick bleskovo odpísal.
„Dobre, rád by som investoval,“ prišla asi o 36 hodín odpoveď. Po nej prišiel šek na dva milióny dolárov. Altman mu ešte dohodil miliardára Alexandra Wanga, zakladateľa firmy Scale AI, ktorý dal ďalších 150-tisíc. „Bol to ozajstný obrat,“ hovorí Resnick. „Získal som veľmi potrebný kapitál a dôveryhodnosť. Peniaze som využil na zriadenie prvého sídla a prijatie prvých zamestnancov.“
Zároveň sa mu otvorili dvere k ďalším, oveľa väčším kolám financovania, lebo Wang Resnicka predstavil poprednej spoločnosti Index Ventures, z čoho firme kvaplo 25 miliónov v investičnom kole Series A v roku 2021 a ďalších 75 miliónov v najnovšom kole v apríli. V roku 2022, keď sa Resnick zároveň dostal do rebríčka Forbes 30 pod 30, investoval menšiu sumu aj Thiel. „Je ako špongia,“ hovorí partner v spoločnosti Index Vlad Loktev. „Je veľmi dôležité, aby človek vedel, že sa ešte má čo učiť, najmä keď firmu zakladal taký mladý.“
V podnikových priestoroch v Seattli s rozlohou dvetisíc štvorcových metrov, do ktorých sa firma Brinc presťahovala v roku 2021, Resnick silno udrie do letiaceho dronu Lemur a zrazí ho na zem podobne, ako kedysi predvádzal policajtom v Las Vegas. Dron hlučne bzučí ako obrovská mechanická včela, ale hneď sa vyrovná a vznesie sa opäť do výšky očí. Na ručnom ovládači sa dá sledovať živý prenos z kamery dronu. Vďaka partnerstvu so spoločnosťami AT&T, T-Mobile a Verizon sa dá so zariadením priamo spojiť vytočením čísla v mobile. Potom Resnick predvádza ďalší trik: ako Lemur rýchlo vybije okno pomocou hrotu z mimoriadne tvrdej zmesi volfrámu a uhlíka. Na vonkajšom parkovisku len tak rinčia črepy skla.
Obavy zo zahraničných aktérov
V USA je zvykom zakazovať čínske a ruské technologické spoločnosti v mene národnej bezpečnosti. Firmy, ktorých sa to dotkne, obvinenia jednoznačne popierajú, ale americkým podnikom to nebráni vyťažiť pre seba finančné výhody.
Kaspersky Lab: V roku 2018 prišiel zákaz používať produkty tejto ruskej antivírusovej firmy vo federálnej sfére a od roku 2024 je úplne zakázaný celý komerčný predaj. Dôvodom obozretnosti Kongresu sú obavy z toho, že tieto nástroje používajú ruské bezpečnostné služby a mohli by byť zneužité na získavanie údajov od Američanov. Tržby Kaspersky sa po zákaze na dva roky zastavili na úrovni okolo sedemsto miliónov dolárov, ale vďaka globálnemu predaju opäť rastú. Na americkom trhu s antivírusmi teraz dominuje McAfee (San Jose, Kalifornia) a Gen Digital (Tempe, Arizona).
Hikvision a Dahua: V roku 2019 dostali tieto firmy vyrábajúce bezpečnostné kamery zákaz predaja do vládnych sietí. O tri roky neskôr Federálna komisia pre komunikáciu zakázala všetok dovoz čínskych kamier do USA. Obe spoločnosti mali dovedna 49-percentný podiel na trhu, takže vznikla veľká príležitosť napríklad pre Motorolu z Chicaga.
Huawei: Americká vláda od roku 2017 postupne zakazuje predaj routerov, prepínačov a iných telekomunikačných zariadení tohto čínskeho technologického giganta do amerických sietí z obavy pred tajnými „zadnými vrátkami“, ktoré by mohli obísť bezpečnostné opatrenia. Tržby Huaweiu klesli o 32 percent zo 136,7 miliardy dolárov v roku 2020, a to na 92,4 miliardy v roku 2022 (minulý rok priniesol zotavenie: 118 miliárd). Zrejmý prospech z toho plynie kalifornským spoločnostiam Cisco a Hewlett-Packard.
Hoshine Silicon Industry: USA v roku 2021 zakázali dovoz polykryštalického kremíka do solárnych panelov a počítačových čipov od tohto čínskeho výrobcu pre podozrenie, že v jeho závodoch v provincii Sin-ťiang sa využíva nútená práca. Hoshine a ďalšie firmy zo Sin-ťiangu vtedy ovládali asi štyridsať percent svetovej výroby týchto kremíkových doštičiek pre solárne panely. Po uvalení zákazu Bidenova administratíva poskytla 325 miliónov dolárov spoločnosti Hemlock Semiconductor z Michiganu. Čínski výrobcovia však naďalej dominujú. Spoločnosť Hoshine mala minulý rok tržby 3,8 miliardy dolárov.
Resnick momentálne trávi v centrále len málo času. Tri dni v týždni cestuje a predvádza Responder policajným náčelníkom a starostom. Občas ho sprevádza aj Huddler: z lasvegaskej polície už je na dôchodku a teraz je Resnickovým viceprezidentom pre úspech zákazníka – školí policajtov, ako používať drony Brinc. Model Lemur je zďaleka ich najúspešnejší produkt. Resnick odhaduje, že ho používa približne 15 percent tímov SWAT v USA.
Sú však aj takí, podľa ktorých sa drony od Brincu nemôžu tým od DJI vôbec rovnať, najmä v extrémnejších podmienkach. Kyle Nordfors z horskej záchrannej služby v Utahu lieta s dronmi na misiách SWAT-u a po Skalnatých vrchoch, keď sa horolezci dostanú do ťažkostí. Vraví, že drony Brinc nie sú dosť spoľahlivé, rýchle ani obratné, aby pomohli ľuďom v ohrození života: „Zariadenia DJI sú skrátka lepšie vo všetkých ohľadoch.“
Policajti majú podobné výhrady. „Problémom je rozhodne dosah,“ hovorí Luis Figueiredo, policajný dronový pilot z New Jersey, ktorý lieta s Lemurom. Dodáva, že nástroj na rozbitie skla „nefunguje vždy tak, ako má“.
Boj s konkurentmi alebo obrana?
Aj keby dostala DJI úplný zákaz, Brinc stojí pred silným domácim konkurentom: kalifornskou firmou Skydio, ktorá získala vyše 730 miliónov dolárov od investorov ako Andreessen Horowitz a má viac než tisíc zákazníkov v oblasti verejnej bezpečnosti. Imigračný a colný úrad minul od roku 2021 na drony Skydio 1,4 milióna dolárov, kým na stroje Brinc len 80-tisíc. NYPD má vo flotile 41 dronov od Skydio, štyridsať od DJI a len šesť od Brinc.
Pre Brinc existuje na trhu ďalšia jasná príležitosť: obrana. Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, spoločnosť poslala do Kyjeva šesťdesiat Lemurov ako pomoc pri pátracích a záchranných misiách. Okrem zopár informatívnych stretnutí s ľuďmi z ministerstva obrany Resnick nepracoval na žiadnych zmluvách s Pentagónom. Napriek tomu skúsenosti z Ukrajiny firme pomohli pochopiť, ako vyrábať stroje, ktoré sú funkčné aj pri neustálom rušení rádiových frekvencií a GPS.
Možno raz dozrie čas, keď sa Brinc zapojí do vojnového úsilia. „Záleží mi na existencii demokracie,“ hovorí Resnick. A keby USA niekedy vstúpili do vojny s Čínou, bolo by to ako vtedy pri streľbe na country festivale: Resnick by nedokázal len nečinne sedieť.
Autori: Zoya Hasan a Thomas Brewstr. Článok vyšiel na forbes.com.
