Parížsky startup Mistral chcel vyvinúť špičkový model umelej inteligencie, ktorý by konkuroval OpenAI a Anthropicu. To nevyšlo. Ukázalo sa však, že mnohým ľuďom je jedno, či je ich AI absolútnou svetovou špičkou. Hlavné je, aby nebola vyrobená v Amerike alebo v Číne.
Na vystúpenie Arthura Menscha, spoluzakladateľa a CEO poprednej francúzskej AI spoločnosti Mistral, sa vo februári na samite AI Action v centre indického Naí Dillí prišlo pozrieť len skromné publikum. Všetci chceli radšej počúvať Sama Altmana z OpenAI alebo Daria Amodeia z Anthropicu, ktorí s obľubou hlásajú o prísľuboch a rizikách superinteligentnej AI.
Malá skupina manažérov a výskumníkov v Menschovom publiku však zachytila celkom iný odkaz: ovládať svoj vlastný osud v AI by mal aj zvyšok sveta, nielen Silicon Valley. A Mensch im s tým vie pomôcť. „AI by mala byť nástrojom posilnenia, nie dominancie,“ vyhlasuje.
Menschov odkaz rezonuje. Niektorých manažérov desí rétorika OpenAI a Anthropicu o ovládnutí sveta aj vznikajúca hrozba čínskych AI firiem. Menschove reči o kontrole a suverenite ich dokážu upokojiť. Rovnako na nich pôsobí aj jeho ponuka, že Mistral k nim pošle inžinierov, aby im technológiu priamo nastavili a spravovali. Vaše dáta nemusia opustiť kanceláriu, nieto ešte krajinu.
„Sme skutočne jedinou spoločnosťou, ktorá umožňuje budovať kľúčovú firemnú automatizáciu a produkty na otvorenom stacku. To je hodnota, ktorá platí všade,“ hovorí 33-ročný Mensch v kanceláriách Mistralu v trendovom desiatom parížskom obvode, zatiaľ čo deti na dvore za ním hrajú futbal.
Európske firmy majú o Mistral mimoriadny záujem. V čase, keď nemecká vláda ruší Microsoft Office v štátnej správe a Francúzsko zavádza vlastnú alternatívu k Zoomu, má Mensch príležitosť zasiahnuť s prísľubom bezpečnej a hrdej európskej AI.
Ďalším motorom jeho biznisu je Donald Trump. Prezidentova obchodná vojna, hrozby anektovania Grónska a sľuby chrániť americké technologické firmy pred reguláciou vyvolali obavy zo závislosti na čomkoľvek americkom – od softvéru cez dátové centrá až po AI. „Nezávislosť, ktorú poskytujeme našim zákazníkom, je pre náš produkt kľúčová,“ hovorí Mensch.
Súboj o výkonnosť
Mistral potrebuje získať konkurenčnú výhodu všade, kde sa dá. Mensch a spoluzakladatelia Guillaume Lample a Timothée Lacroix patria k najlepším technickým talentom Francúzska. Všetci vzišli z parížskych pobočiek špičkových amerických AI laboratórií. Mistral však v rebríčkoch výkonnosti AI klesá čoraz nižšie. Podľa jedného populárneho benchmarku by najlepší model Mistralu prehral v súboji s verziou modelu Claude od Anthropicu. Tá pritom vyšla o deväť mesiacov skôr. Čo je horšie, poráža ho aj nová vlna „open-weight“ modelov od čínskeho startupu DeepSeek a giganta Alibaba.
To nie je vôbec prekvapujúce. Americkí rivali Mistralu majú k dispozícii oveľa viac peňazí. Ročne sú ochotní minúť viac než 3,1 miliardy dolárov, ktoré Mistral doteraz vyzbieral (vrátane investícií od francúzskych inštitúcií ako BNP Paribas a Bpifrance). Čínski konkurenti zase tvrdia, že dokážu školiť modely lacnejšie, hoci sa všeobecne predpokladá, že „destilujú“ tajomstvá amerických gigantov tým, že miliónkrát dopytujú Claude a ChatGPT, aby tak vytrénovali vlastné modely.
V prostredí posadnutom výkonom by tak mal byť Mistral logicky outsiderom. Mensch však stavil na to, že menší a lacnejší model vyrobený v Európe je pre vlády a globálne korporácie vhodnejší než americký uzavretý model s väčším výkonom.
Navyše, pre seriózne západné spoločnosti je príliš riskantné spoliehať sa na čínske modely, hovorí investorka Mistralu Jeannette zu Fürstenberg z fondu General Catalyst. Stratégia bola úspešná. V roku 2025 priniesla tržby vo výške dvesto miliónov dolárov. Mensch tvrdí, že Mistral je na ceste dosiahnuť do decembra mesačné tržby okolo osemdesiat miliónov dolárov. Pre vysoké náklady na výpočtovú techniku a dáta však spoločnosť stále nie je zisková.
„Otázka znie: ‚Je Mistral na vrchole rebríčka nezávislosti?‘“ hovorí Anjney Midha, ktorý v roku 2023 viedol investíciu Andreessen Horowitz do Mistralu. Dnes riadi vlastnú investičnú firmu AMP.
Banky aj Tesco
Mistral už uzavrel zmluvy s londýnskou bankou HSBC (druhou najväčšou bankou v Európe s aktívami presahujúcimi tri bilióny dolárov), britským maloobchodným gigantom Tesco (jeho tržby v roku 2025 dosiahli sedemdesiat miliárd dolárov) a spoločnosťou CMA, treťou najväčšou lodnou dopravnou spoločnosťou na svete z hľadiska kapacity (jej tržby v roku 2025 dosiahli 54 miliárd dolárov).
Prezident Emmanuel Macron, ktorý nazval spoločnosť Mistral príkladom „francúzskeho génia“, zabezpečil zmluvy na integráciu jej umelej inteligencie do vládnych agentúr, od armády až po úrad pre uchádzačov o zamestnanie. Spoločnosť Mistral spolupracuje aj so singapurskou armádou a vládami Grécka a Luxemburska. Ak sa spoločnosť Mistral „nestane spoločnosťou s hodnotou sto miliárd dolárov, bude to len preto, že to pokazili,“ hovorí zu Fürstenberg.
Ľudia zo Silicon Valley by mohli povedať, že tento startup je teraz len o niečo viac ako „systémový integrátor“. Veľká časť jeho príjmov pochádza skôr z konzultačných zmlúv v štýle Palantiru než z najmodernejšej AI.
Ale čo je na tom? Stratégia je úspešná. Mistral má teraz podporu spoločnosti ASML, najcennejšej technologickej spoločnosti v Európe (trhová kapitalizácia 560 miliárd dolárov). Tá vyrába zariadenia, na ktoré sa pri leptaní obvodov do kremíkových čipov pomocou ultrafialového svetla spolieha takmer celý technologický svet.
Táto holandská spoločnosť viedla v septembri kolo financovania spoločnosti Mistral v hodnote dve miliardy dolárov a podpísala dohodu o využívaní umelej inteligencie spoločnosti Mistral vo svojich produktoch a výskume. Toto kolo ocenilo startup na 14 miliárd dolárov. Jeho traja spoluzakladatelia sa tak stali novými miliardármi. Každý z nich vlastní 13-percentný podiel v hodnote 1,8 miliardy dolárov.
Mistral ako bezpečný prístav
Aby Mistral rástol aj naďalej, musí naplno využiť svoju konkurenčnú výhodu „bezpečného prístavu“ pred AI superveľmocami z USA a Číny. Samozrejme, nemôže úplne rezignovať na zlepšovanie modelov. V určitom bode by sa modely OpenAI a Anthropicu mohli stať natoľko dobrými, že niektorí veľkí zákazníci obetujú bezpečnosť a suverenitu výmenou za čistý výkon.
Mensch sa narodil na predmestí Paríža. Jeho matka je učiteľka fyziky a otec vedie malú firmu so servermi. Ako počítačový expert tretej generácie sa stretol s Lamplom (35-ročným) na elitnej univerzite École Polytechnique. V roku 2016, počas doktorandského štúdia, získal Lample prácu v AI divízii spoločnosti Meta, kde pracoval s Lacroixom (34). Mensch po doktoráte pracoval dva roky v postdoktorandskom výskume, až kým v roku 2020 neskončil v parížskej pobočke Googlu v tíme DeepMind.
Tam Mensch pracoval na prelomovej štúdii, ktorá ukázala, že veľké jazykové modely sa dajú postaviť oveľa lacnejšie, než sa predpokladalo. Lacroix a Lample tieto myšlienky využili pri budovaní nízkonákladových open-weight modelov v laboratóriu Meta. Keď tento projekt s názvom Llama vo februári 2023 zverejnili, stal sa okamžitým hitom. Ich model bol malý, lacný a výkonný. Bol tak ideálny pre akademikov a startupy s obmedzeným rozpočtom.
Krátko nato podali všetci traja výpovede. „Už vtedy sme začali premýšľať o tom, čo by sme mohli robiť vo Francúzsku,“ spomína Mensch.
Európa zaostáva už dlho
Počas celých desaťročí (cez dot-com rozmach, explóziu sociálnych sietí až po éru cloudu) Európa v technológiách zaostávala. Zakladatelia Mistralu boli presvedčení, že kontinent potrebuje vlastné AI modely a že socialisticky ladené vlády a priemyselné giganty za ne zaplatia. Spoločnosť pomenovali po silnom vetre, ktorý v zime bičuje Stredomorie. Venture capital firma Lightspeed zo Silicon Valley v roku 2023 viedla seed kolo vo výške 115 miliónov dolárov, čo bolo v tom čase najväčšie v Európe.
Prvé modely Mistralu vyvolali rozruch. Mensch splnil sľub, že špičková AI sa dá postaviť a prevádzkovať za zlomok ceny ChatGPT. Spoločnosť neskôr spustila vlastnú aplikáciu v štýle ChatGPT, nazvanú Le Chat. Za prvých sedem týždňov zaznamenala milión stiahnutí, väčšinu z nich vo Francúzsku.
Mistral však čoskoro narazil na obrovskú finančnú a technologickú prevahu. OpenAI a Anthropic vyzbierali za posledné dva roky viac ako dvesto miliárd dolárov. Ich hodnota dosahuje 840, respektíve 380 miliárd dolárov. Minulý rok priniesla OpenAI tržby okolo 13 miliárd dolárov, zatiaľ čo Anthropic približne 4,5 miliardy. Podľa prieskumu Menlo Ventures medzi päťsto americkými manažérmi má Anthropic štyridsaťpercentný trhový podiel, OpenAI 27-percentný a Mistral dvojpercentný. (Treba však poznamenať, že Menlo Ventures je jedným z najväčších podporovateľov Anthropicu.)
V roku 2024 sa zdalo, že Mistral stráca dych. Kritici tvrdili, že zaostáva, že jeho tržby boli údajne hlboko pod sumou päťdesiat miliónov dolárov. Mensch pripúšťa, že tím sa „učil za pochodu“ po rokoch strávených v laboratóriách bez zamerania sa na biznis. Tržby však začali stabilne rásť, keď sa konečne podarilo uzavrieť veľké kontrakty, o ktorých sa vyjednávalo dlhé mesiace.
„Ak budeme úspešní my, bude úspešná aj Európa.“ Arthur Mensch, CEO Mistralu
Aby získali prémiových zákazníkov, Mistral si vypožičal nápad od Palantiru – svojich inžinierov nasadzovali priamo u klientov. Mensch nepredáva len AI model. Jeho pridaná hodnota spočíva v tom, že posiela vysoko kvalifikovaných zamestnancov, aby riešili konkrétne biznis problémy. Inžinieri Mistralu sú ochotní pracovať s ktorýmkoľvek open-weight modelom, nielen s tými vlastnými, hoci Mensch dodáva, že zákazníci často preferujú Mistral, pretože „majú väčšiu dôveru v to, na čom funguje a aké potenciálne chyby môžu očakávať“.
Mistral garantuje bezpečnosť dát
Banka HSBC má v súčasnosti v Londýne tím Mistralu, ktorý vytvára AI nástroje na automatizáciu úloh pre 200-tisíc zamestnancov. CIO banky Stuart Riley hovorí, že HSBC pracuje s viacerými modelmi, ale Mistral vypĺňa dôležitú medzeru pri citlivých dátach: „Potrebujeme mať istotu, že modely aj dáta zostávajú v presne určenej geografickej lokalite.“
Medzi sedemsto zamestnancami Mistralu zjavne koluje vtip, že budúcnosť firmy stojí na tom, či dokáže konkurovať Palantiru. Hodnota Palantiru aktuálne vystrelila na 330 miliárd dolárov. Plagáty v kanceláriách zamestnancov Mistralu zdobia slovné hračky s názvom Palantir a francúzskym slovom poulet (kurča). Jeden z nich zobrazuje miliardára Alexa Karpa, CEO Palantiru, s hlavou kohúta. Iný zas vtipkuje o tom, že na burzu vstúpil „Poulantir“.
Mensch priznáva, že Mistral a Palantir majú čiastočný stret v cieľových zákazníkoch, ale verí si. Palantir sa v Európe stal kontroverznejším po tom, čo Karp začal preberať trumpovskú rétoriku a získal sériu federálnych kontraktov na sledovacie technológie pre americkú vládu. Mensch však bude musieť čeliť aj OpenAI a Anthropicu, ktoré si budujú vlastné tímy inžinierov pre priame nasadenie u klientov.
Jednou z výhod, ktorú OpenAI ani Anthropic nemôžu skopírovať, je to, čo Mensch nazýva „komunitnou solidaritou“ s Macronom a ďalšími európskymi lídrami. Vie, že osud Mistralu je nerozlučne spätý s Európou. „Ak budeme úspešní my, bude úspešná aj Európa,“ hovorí.
SITA/AP
Vlastné dátové centrá a budúcnosť
A nejde len o starý kontinent. Podľa Menscha približne štyridsať percent tržieb Mistralu pochádza z USA a od mimoeurópskych klientov. Tam nie je predajným argumentom patriotizmus, ale kontrola a náklady. Aj americké správne rady majú dôvod obávať sa ambícií obrovských AI firiem. „Nemyslím si, že prizma Európa verzus Amerika je tá správna,“ hovorí Mensch. „Správna je open-source verzus uzavreté modely.“
V parížskej kancelárii Mensch nadšene hovorí o novom projekte – AI, ktorá dokáže ovládať robotické ramená. Je to súčasť snahy Mistralu pomôcť európskym priemyselným gigantom získať späť svoje miesto na trhu v čase, keď Čína a USA dominujú v robotike. Spoločnosť tiež pokračuje v uvádzaní malých špecializovaných modelov vrátane jedného februárového určeného na superrýchly hlasový prepis.
Doteraz hral mladý CEO Mistralu so zlými kartami prekvapivo dobre. Pri budovaní AI zlyhali zoči-voči hrozbe od OpenAI a Anthropicu aj firmy s oveľa väčšími zdrojmi – Microsoft, Amazon, Apple či dokonca Muskova xAI. Meta minula minulý rok na AI sedemdesiat miliárd dolárov. Napokon, uvedenie nového modelu aj tak odložila. xAI „páli“ miliardy, ale jej chatbot Grok za konkurenciou zaostáva.
Nateraz má Mistral v podstate monopol na európske open-weight modely. Meta podľa dát z knižnice Hugging Face v budovaní otvorených nástupcov Llamy zaváhala. Otvorený model od OpenAI z roku 2025 sa zas nestretol s príliš vrúcnym prijatím. Tento voľný priestor však nemusí vydržať dlho. Jeden z investorov Mistralu, spoločnosť Nvidia, začala presadzovať vlastné modely a investuje miliardy do ich vývoja.
Najväčším rizikom pre Mistral aj staršie americké technologické firmy je, že náskok OpenAI, Anthropicu a Googlu v kódovaní pomocou AI im umožní vytvoriť modely, ktoré sa budú autonómne zlepšovať. „Veľká trojka“ má už dnes AI, ktorá kóduje rýchlejšie ako ľudia a s minimom chýb. Ďalšia generácia by mohla nahradiť celé zástupy ďalších duševne pracujúcich profesionálov.
Dátové centrá budú aj v Európe
Mensch na to reaguje ďalším posilnením nezávislosti. „Mnohí zákazníci nám hovoria: ‚Môžete nám poskytnúť AI, ktorá nefunguje na ničom [čo vlastnia giganty ako Microsoft, Google a Amazon]?‘“
Preto Mistral buduje vlastné dátové centrá vrátane jedného pri Paríži. Mensch predpokladá, že do konca roka 2027 bude mať kapacitu dvesto megawattov. Energia z francúzskych štátnych jadrových elektrární pomôže, no výstavba môže stáť odhadom päť miliárd dolárov. Mensch už oslovil ropné Abu Zabí a údajne hľadal dlhové financovanie.
Pozícia lokálneho šampióna má však aj svoje obmedzenia. Je nepravdepodobné, že by francúzske alebo európske protimonopolné úrady schválili predaj Mistralu zahraničnej firme, a to aj napriek minuloročným špekuláciám, že Apple plánuje podať ponuku.
„Dostali sme nejaké ponuky, ale ukázali sme, že Mistral má na to, aby bol veľkou a nezávislou spoločnosťou,“ hovorí Mensch a zdôrazňuje, že jeho zákazníci hľadajú „odpútanie sa od svojich historických dodávateľov“.
V konečnom dôsledku je to hlavná stávka Mistralu. Nesnaží sa poraziť svojich rivalov v San Franciscu, ale s tým, ako rastie ich moc, môžu rásť aj Menschove príležitosti.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Iain Martin.
