Na jedno voľné miesto recepčnej reaguje v priemere viac ako sto uchádzačov. Na IT architekta zlomok, pritom rozdiel v plate je priepastný. Kde sa dá teda skutočne zarobiť na Slovensku? Kde je ten pomyselný strop, o ktorom sa až tak nehovorí?
Začnime paradoxom. Podľa dát portálu Platy.sk je tento rok najvyhľadávanejšou pozíciou na slovenskom trhu práce recepčná a sekretárka. Na jeden inzerát reaguje priemerne viac ako sto ľudí. Vizualisti, baristi, baliči, rovnaká situácia. Deväťdesiat reakcií na jedno miesto.
A teraz je tu druhá strana mince. Medzi najlepšie platené pozície na Slovensku už dlhodobo patria IT architekt, lead developer, generálny riaditeľ, trader v banke, no tie obsadzujú firmy s oveľa nižšou konkurenciou uchádzačov.
Áno, aktuálne porovnávame neporovnateľné. Recepčná a IT architekt nie sú zameniteľné kariérne voľby. Oddeľujú ich roky štúdia, špecializácia, iný typ talentu. Tento kontrast spomíname skôr preto, lebo poukazuje na niečo zaujímavé. Na to, ako funguje dopyt na slovenskom pracovnom trhu. Ľudia sa tisnú tam, kde je menej peňazí, vyhýbajú sa miestam, kde je viac. Pretože jednoducho nemajú špecializáciu.
To by bol bežný článok o pracovnom trhu, ale je tu ešte tretí príbeh, ktorý sa vo väčšine analýz slovenských miezd nevyskytuje vôbec. A práve ten je dnes pre tisíce ľudí s technickými zručnosťami najrelevantnejší.
Slovensko verzus Európa
Priemerná ročná mzda na Slovensku je podľa posledných dát Eurostatu (2024) na úrovni 20 287 eur. Znie to akceptovateľne, kým si človek neuvedomí, čo je európsky priemer: 39 808 eur ročne. Slováci teda zarobia o polovicu menej ako Európania.
V rebríčku 26 krajín EÚ sme na 23. mieste. Za nami je len Maďarsko, Grécko a Bulharsko. Pred nami sú Rakúsko (58 600 eur ročne), Nemecko (53 791 eur) alebo Fínsko (49 428 eur). Priemer hrubej mesačnej mzdy bežného Slováka je 1 403 eur. Priemer EÚ27 je 3 417 eur.
Odpoveď na otázku, prečo to tak je, sa väčšinou zvaľuje na paritu kúpnej sily, teda že naše ceny sú nižšie, takže reálne na tom nie sme až tak zle. Čiastočne to môže byť aj pravda. Naše HDP na obyvateľa prepočítané cez štandardy kúpnej sily však stále zaostáva za úniovým priemerom o tridsať percent. Kúpna sila nám nepomôže, ak chceme dovolenkovať v Taliansku, mať auto zo zahraničia, alebo keď sa porovnávame s kolegom v Mníchove, s ktorým pracujeme na tom istom projekte.
Kde sa na Slovensku naozaj zarába
V rámci slovenského trhu existuje výrazná mzdová polarizácia. Na jednom póle sú pozície s najväčšou konkurenciou a najnižšími platmi. Na druhom póle sú vrcholový manažment a IT.
Podľa dát portálu Platy.sk sú najlepšie platené pozície na Slovensku generálny riaditeľ, development director, riaditeľ IT, country manager, riaditeľ závodu, pilot a IT architekt. V IT sektore je priemerný základný mesačný plat IT architekta 4 210 eur, podobne je na tom aj hlavný IT developer. Špecialista na IT bezpečnosť si príde mesačne na tritisíc eur.
V bankovníctve majú najvyšší priemerný zárobok traderi, 3 200 eur mesačne, privátni bankári 2 600 eur. Marketing zasa obsadil digital marketing manažér s 2 510 eurami a produktový manažér s 2 380 eurami. V administratíve prekvapí manažér diverzity a inklúzie, ktorý zarába 2 440 eur, viac než väčšina klasických manažérskych pozícií.
Čo majú tieto pozície spoločné? Využívajú kombináciu technickej znalosti alebo špecializácie s biznis myslením a zodpovednosťou za systémy, za produkt, za ľudí. Nejde o kariéry, ktoré sa dajú vybudovať zo dňa na deň. A práve preto ich aj menej ľudí obsadzuje.
Koniec rozmachu alebo iba reset?
V roku 2022 zverejnili zamestnávatelia na portáli Profesia rekordných 45 800 pracovných ponúk v IT. Vlani ich bolo 20 800. Pokles o 55 percent za tri roky. To sú čísla, ktoré znejú desivo a občas sa aj tak prezentovali.
Realita je komplexnejšia. Medziročné porovnanie prvého kvartálu tohto roka ukazuje takmer rovnaké množstvo IT inzerátov ako vlani, čo naznačuje stabilizáciu. IT trh sa neprehrieva, ale ani nepadá. Skôr sa triedi.
Potvrdzuje to aj Róbert Dusík zo spoločnosti Titans Freelancers, lídra v outsourcingu IT špecialistov pre firemných klientov. Zmena za posledné dva roky podľa neho nespočíva v úpadku dôvery v remote spoluprácu, ale v jej selekcii. „Klienti sú opatrnejší, viac riešia produktivitu, špecializáciu a biznis fit. Menej nakupujú generický development,“ hovorí. Trh sa presunul od modelu “zamestnaj hocikoho kdekoľvek” k “zamestnaj toho najlepšieho, ideálne v podobnom časovom pásme”.
Na snímke spolumajiteľ a zakladateľ spoločnosti Titans freelancers Róbert Dusík. Foto: Archív Róberta Dusíka
A tu nastáva zaujímavý jav: priemerný developer je pod tlakom. AI preberá časti jeho práce, firmy sú opatrnejšie pri nábore, ale IT architekt, lead developer, senior špecialista na kybernetickú bezpečnosť – tí zostávajú v kurze. Vyššie platy, menší tlak, väčší dopyt. Polarizácia IT trhu nie je zánik IT kariér. Je to koniec éry, keď stačilo vedieť programovať.
Keď platí niekto iný
A teraz ten príbeh, ktorý sa v prehľadoch slovenského pracovného trhu takmer nevyskytuje.
Ročný plat softvérového inžiniera na Slovensku je podľa dostupných dát okolo 40-tisíc eur ročne, teda približne 3 400 eur mesačne (všetko však závisí od firmy a skúseností). V USA je to po prepočítaní na eurá približne od 103-tisíc eur. Takže v niektorých prípadoch môže ísť pokojne aj o trojnásobok. Ak sa pozrieme len kúsok za hranice, v Rakúsku je to cez 70-tisíc eur ročne, v Nemecku podobne.
Remote práca tento rozdiel zmenila na príležitosť. Pri seniornych profiloch zo strednej a východnej Európy sa dnes reálne hodinové sadzby typicky štyridsať až sedemdesiat eur za hodinu, pri špecializovaných rolách v cloude, kybernetickej bezpečnosti a AI aj viac. Pri plnom úväzku to znamená mesačný príjem medzi 6 400 a 11 200 eurami, bez toho, aby sa človek musel presunúť do Berlina či Viedne.
Klienti sú opatrnejší, viac riešia produktivitu, špecializáciu a biznis fit.
Firmy zo Západnej Európy to robia vedome. Ako uvádzajú zdroje portálov zameraných na IT, kombinujú senior architektov za osemdesiat až sto eur na hodinu s implementačnými tímami zo CEE regiónu za 32 až 45 eur a šetria desiatky percent nákladov na vývoj. Z pohľadu slovenského developera je to však šanca: byť ten senior, ktorého sa oplatí mať, nie junior, ktorý je lacná alternatíva.
Priestor na konkurencieschopnosť
Objavujú sa obavy, že lacnejšie trhy ako India, Pakistan, juhovýchodná Ázia postupne preberajú prácu, ktorú dnes robí CEE región. Dusík tento názor čiastočne potvrdzuje, ale relativizuje. „Posúvajú sa tam cenovo citlivé, štandardizované a ľahšie nahradzovateľné časti práce. Naopak, pri projektoch, kde rozhoduje komunikácia, podobná časová zóna, znalosť európskeho prostredia, bezpečnosť, regulácia a vyššia seniorita, ostáva CEE vrátane Slovenska veľmi konkurencieschopná,“ hovorí. Inými slovami: pre náhradu seniorných a dobre komunikujúcich špecialistov s európskym kontextom nie je Ázia súperom.
Paradox: Slovensko patrí k európskym lídrom v adaptácii IT outsourcingu, ale v samotnom remote workingu zaostávame. Podľa dát Eurostatu pracovalo v EÚ z domu v roku 2025 celkovo takmer desať percent zamestnaných. Slovensko pritom dlhodobo zaostáva a aktuálne pravidelne pracuje z domu len 7,3 percenta slovenských zamestnancov, čo Slovensko radí na 16. miesto spomedzi 35 sledovaných európskych krajín. Pre porovnanie: Fínsko má 21 percent, Írsko 19, Nemecko 13.
Slovensko dokáže fungovať ako lacná pracovná sila pre zahraničné firmy, ale ešte stále plne nevyužíva to, čo by z toho mohlo získať pre seba. “Slovensko podľa mňa stále ostáva veľmi dobrým trhom pre IT špecialistov práve preto, že tí najlepší už dnes nesúťažia len na lokálnom plate, ale na európskej a globálnej sadzbe bez toho, aby museli fyzicky emigrovať,” dodáva Dusík s tým, že zahraničné firmy už dávno hľadajú len “ruky na kód”.
Odliv mozgov
Treba však zdôrazniť, že nie každý si volí prácu z domu. Časť ľudí odchádza fyzicky. A čísla hovoria za všetko: v roku 2024 odišiel študovať na vysokú školu do zahraničia každý piaty maturant. Išlo o nový rekord po pandémii.
Každý rok odídu z krajiny do zahraničia desiatky tisíc ľudí. Takmer každý desiaty Slovák dnes žije mimo domoviny. Logika je jednoduchá, takmer každý zamestnávateľ, ktorý je ochotný zamestnať zamestnanca na diaľku, je ochotný zamestnať ľudí aj fyzicky.
IT sektor je odlivom mozgov zasiahnutý osobitne. Developeri, dátoví analytici a špecialisti na kybernetickú bezpečnosť majú globálny trh práce dostupný s jedným kliknutím. Keď odchádzajú skúsení seniori, zostávajú firmy bez mentorov pre juniorov a sú nútené ešte viac tlačiť na mzdy, aby si udržali zvyšok.
Čo z toho vyplýva
Slovenský pracovný trh v roku 2025 neponúka len jeden príbeh. Ponúka niekoľko súbežných realít.
Pre väčšinu ľudí mimo IT a vrcholového manažmentu je priestor obmedzený. Priemerná mzda 1 403 eur mesačne hovorí sama za seba, najmä v porovnaní s európskym priemerom 3 417 eur. Rast miezd v roku 2024 bol najvýraznejší vo výrobe, stavebníctve a logistike, nie v sektoroch, kde sa tradične buduje kariéra s ambíciou.
Lokálny trh je dobrý pre istotu, zahraničný pre výrazne vyšší upside.
Pre IT špecialistov a čoraz viac aj pre iných digitálnych pracovníkov, existuje reálna možnosť zarobiť si európsky plat bez toho, aby odišli. Podmienka: senior úroveň, angličtina, schopnosť pracovať v medzinárodnom tíme. To nie je málo, ale pre tých, čo to spĺňajú, sú dvere otvorené. „Lokálny trh je dobrý pre istotu, zahraničný pre výrazne vyšší upside,“ hovorí Dusík.
A pre tých ostatných, tých sto uchádzačov na jedno miesto recepčnej, zostáva otázka, ktorú slovenský pracovný trh ešte stále nevyriešil: ako posunúť ľudí z pozícií s obrovskou konkurenciou a nízkymi platmi smerom tam, kde je priestor a kde sa zarába. Rekvalifikácia, vzdelávanie, podpora mobility. Zatiaľ je to však o plánoch a rečiach ako o realite.
Ak sa teda pýtate, kde sa na Slovensku zarába najviac, odpoveď je: vo vrcholovom manažmente a v IT, s mesačnými platmi okolo štyritisíc eur pre top pozície. Ale ak sa pýtate, kde zarobiť skutočne dobre bez toho, aby ste emigrovali, odpoveď je čoraz jasnejšia: pre toho správneho zamestnávateľa, ktorý nemusí byť slovenský.
