Vedenie martinskej Neografie v stredu absolvovalo schôdzu s veriteľmi, medzi ktorými sú okrem bánk a súkromných spoločností aj mesto Martin, Eximbanka či viaceré štátne úrady. Viac ako sto subjektov si v rámci reštrukturalizačného konania prihlásilo pohľadávky v celkovej sume viac ako 16 miliónov eur.
Veritelia si v rámci zákonného postupu zvolili trojčlenný veriteľský výbor, ktorý bude rozhodovať o tom, či Neografii odpustia časť dlhov a dajú jej druhú šancu na úspech v biznise a vytvorenie dostatočných ziskov. V opačnom prípade bude dlhy získavať súdom určený správca z rozpredaja majetku martinskej firmy. Kľúčové slovo v rozhodovaní budú mať VÚB, ČSOB a Slovenská sporiteľňa, ktorým polygrafický podnik dlží podstatnú časť celkových záväzkov.
„Zatiaľ sme sa nič konkrétne nedozvedeli, iba nám povedali, že sa snažia prekonať toto obdobie, preto som zvedavý, s čím Neografia príde,“ uviedol po stretnutí jeden z veriteľov Peter Čička. Živnostníkovi z kysuckého Makova dlží Neografia 55-tisíc eur za drevené palety, na ktorých sa uskladňujú a premiestňujú knihy a tlačoviny. „Je to veľký problém, pretože je to veľká suma peňazí a spôsobuje mi to druhotnú platobnú neschopnosť, neviem teraz vyplácať svojich dodávateľov,“ povedal.
„Na nás je teraz predložiť do šesťdesiatich dní reštrukturalizačný plán, takže budeme na tom intenzívne pracovať. Samozrejme, nejaký už máme pripravený, ale nechcel by som zverejňovať detaily, kým plán neodsúhlasí veriteľský výbor,“ povedal pre Forbes po stretnutí riaditeľ Neografie Michal Tkáč.
Firma prijala ozdravný plán už začiatkom minulého roka – v situácii, keď druhý rok po sebe vykázala stratu vo výške štyri milióny eur. „Odstavili sme rotačnú tlač a prepustilo sa vyše 130 ľudí. Momentálne nás je okolo dvesto a tento stav chceme zachovať, už neplánujeme ďalšie prepúšťanie,“ hovorí Tkáč.
Tomáš Nejedlý
Rotačná tlač je výhodná v prípade vysokých nákladov a využívala sa na produkciu novín, formulárov či letákov, ktoré rotačné valce chrlili v nákladoch desiatok až stoviek tisíc kusov. Po prechode firiem primárne na digitálnu komunikáciu prišiel papierenský a polygrafický biznis o množstvo zákazníkov a tlačiarne sa preorientovali na nízkonákladovú hárkovú tlač.
Medzi úsporné opatrenia Neografie patrili tiež odpredaje nadbytočného majetku, ktorými firma znižovala rastúcu hospodársku stratu.
Pomoc od štátu
V marci tohto roka zástupcovia Neografie a jej hlavného akcionára – Matice slovenskej – verejne apelovali na štát, aby tlačiarni poskytol pomoc v podobe odkúpenia akcií spoločnosti či areálu starej časti podniku s odstavenou rotačnou tlačou.
YT Matica slovenská
„Martinská tlačiareň Neografia ponúka svoje akcie štátu aj súkromnému investorovi, zároveň predáva starý areál, ktorý bol ohodnotený na osem miliónov eur. Cieľom je znížiť dlhy, pre ktoré sa spoločnosť ocitla v reštrukturalizácii, a udržať tak výrobu. Akútne potrebuje získať 3,5 milióna eur,“ oznamuje Matica slovenská aj na svojej FB stránke.
Vedenie Neografie oslovilo so žiadosťou o pomoc aj ministerstvo hospodárstva. Rokovania sú podľa Tkáča zatiaľ otvorené a nechce predikovať ich výsledok.
„Riadia sa zákonnými možnosťami. Ak je firma v problémoch, neexistuje zákonný nárok, ako žiadať o fondy, o granty. Vždy musíte len zvyšovať výrobu a zamestnanosť, ale to sme v podstate nedokázali splniť už ani minulý rok. Takže rozprávať o tom, keď zatvárame rotačnú tlač, lebo nie je dopyt, ako zvýšiť objem o 15 percent – to nie je nástroj pomoci, to je ako hladnému stolička,“ spresnil Tkáč.
Matica slovenská získala Neografiu krátko po vzniku Slovenska. Vláda Vladimíra Mečiara v v septembri 1993 zmenila podnik na akciovú spoločnosť so základným imaním vyše 460 miliónov korún (v prepočte 15 miliónov eur). Fond národného majetku následne vo februári 1994 tlačiareň predal Matici slovenskej za symbolickú jednu slovenskú korunu.
Podmienkou bolo vydať zamestnanecké akcie v objeme aspoň desať percent základného imania a nepreviesť získaný majetok po dobu desať rokov. Aktuálne Matica slovenská vlastní približne 84 percent akcií podniku, zvyšok majú zamestnanci a manažéri firmy.
Zmenšiť firmu a zmeniť výrobu
Nádejne nevyzerá ani vstup strategického investora. „Prebiehali vážnejšie rokovania, ale v podstate celý tento segment je momentálne v stagnácii, takže pri týchto lacných dovozoch zo zahraničia, z Indie, z Turecka, nevieme konkurovať. O vstupe investora sa stále ešte jedná, uvidíme, čo vyjde z týchto jednaní,“ uviedol Michal Tkáč.
Podnik však podľa neho bude ďalej bojovať o prežitie a generálny riaditeľ firmy verí, že má šancu. „Značku aj fabriku chceme zachovať pre ďalšie generácie, veď tu je 150 rokov. Zmenšiť sa, prispôsobiť sa, možno sa stiahnuť z európskeho trhu a prispôsobiť tomu tržby. Optimalizujeme, ale z väčšieho spraviť niečo menšie je problém, lebo máme svoje procesy, ľudí a podobne. Pre ľudí je šok, keď im odrazu pribúdajú povinnosti, ale optimalizujeme a veríme, že zachránime túto spoločnosť,“ uzavrel generálny riaditeľ Neografie Michal Tkáč.
Neografii dlhodobo klesali tržby a v roku 2024 spadli na historicky najnižšiu úroveň, 31 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2013 to bola polovica, bez zohľadnenia inflácie. Dva roky po sebe Neografia vykázala vysokú stratu pred zdanením vyše štyri milióny eur. Za uplynulých desať rokov klesol počet pracovníkov tlačiarne na polovicu.
Vedenie spoločnosti v ostatnej výročnej správe dôvodilo prepad zlou situáciou v európskej polygrafii, rastom daňovo-odvodového zaťaženia či záťažou zo znižovania uhlíkovej stopy. Upozornilo tiež na prechod zákazníkov na online verziu tradičných tlačených titulov, „ako aj na enormný odliv zákaziek smerovaný na ázijských producentov, ktorým nedokážeme konkurovať cenou“. Negatívny vývoj top manažment očakával aj v nasledujúcom roku, napríklad vzhľadom na zverejnený konsolidačný balíček.
Problém majú aj viacerí ďalší domáci hráči v polygrafickom biznise.
Tlačiarne v dôsledku digitálnej transformácie ekonomiky postupne prichádzali o tlač letákov, formulárov či novín, náklady časopisov či kníh sa postupne znížili od desiatok tisíc k tisíckam kusov. Do biznisu vstúpilo veľa malých a flexibilných tlačiarní a veľké tlačiarenské stroje schopné chrliť obrovské objemy tlačovín nedokázali tlačiť v objemoch, ktoré by vrátili vstupné investície a náklady na údržbu a obsluhu.
Časť zákaziek na knihy a časopisy prevzala lacnejšia ázijská, ale aj európska konkurencia. Zvýšené náklady majú polygrafické spoločnosti aj v dôsledku rastu cien energií či európskej ambície prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku GreenDeal.
