Dosť možno ju teraz máte na parapete, bylinku v kvetináči, ktorá vyrástla v obrovskom skleníku na Morave. Práve odtiaľ pochádza väčšina bazaliek, mät či pažítiek, na ktoré narazíte v regáloch všetkých veľkých obchodov. Firma s príznačným názvom Bylinky.
Na okraji juhomoravských Suchohrdel to rozhodne nevyzerá, že by tu bol problém so smädom. Kam až oči dovidia, tam sa to v dvojhektárovom skleníku len zelená. Na ploche veľkej približne ako tri futbalové ihriská si spokojne rastú tisíce a tisíce byliniek.
Pri prechode obrovskou halou navyše môžete sledovať ich životnú cestu. Na jednej strane je vidieť drobizg v rastlinnej škôlke, pri pohľade ďalej vidíte, ako všetko postupne rastie do výšky, a na opačnej strane skleníka už sú dostatočne vyrastené kusy.
Ako vyzerajú, zrejme viete z regálov. Práve odtiaľ pochádza väčšina byliniek, ktoré sa predávajú v kvetináčoch v najväčších nákupných reťazcoch v Česku.
„Pripadá na nás viac než deväťdesiat percent českého trhu s bylinkami v kvetináčoch,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Bylinky Milan Sedlák. Dominantnú pozíciu má firma vďaka tomu, že Česi počúvajú na domácu výrobu a podnik zo Znojemska je jediným tuzemským celoročným producentom byliniek v kvetináčoch. Ročne ich tu vypestujú asi šesť miliónov kusov.
„Najviac frčí bazalka, ktorá tvorí asi šesťdesiat percent našej produkcie v prípade kvetináčov,“ opisuje Sedlák. Dvojkou je mäta, ktorej obľuba vzrástla vďaka letným drinkom, o tretie a štvrté miesto sa preťahujú pažítka s petržlenom.
V posledných rokoch letí predajne nahor aj koriander, a to vďaka stále rastúcej obľube ázijskej kuchyne, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou. „Skôr zdieľal jednu pestovateľskú linku ešte s ďalšou bylinou. Teraz už má vlastnú, užšiu, a zvažujeme, či ho dať do širšej. Je však hlavne obľúbený v rezanej forme,“ opisuje Sedlák.
Práve rastliny zabalené vo vaničkách, ktorých tu za rok spracujú približne 350 ton, sú druhou nohou tunajšieho zeleného biznisu, ktorý celkovo vlani vygeneroval tržby tesne pod 300 miliónmi korún so ziskovosťou okolo desiatich percent.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: zatiaľ čo rastliny v kvetináči sa v tunajšom skleníku pestujú, tie rezané nie. „Denne dovážame okolo tony bylín z južnej Európy, Afriky a v letnej sezóne od českých producentov,“ opisuje Milan Sedlák. Tu sa všetko finálne nareže a zabalí.
Hlavnou silou ich podnikania sú kvetináče, ktoré tvoria 65 percent z celkových tržieb. Zvyšok pripadá na ostatný sortiment, do ktorého patria aj mikrobylinky a jedlé kvety, ktoré dnes mieria prevažne do gastro podnikov.
S obľubou rezaných bylín bude do budúcna silnieť aj trend, aby sa nedovážali, ale pestovali v Česku, čím by sa minimalizovala uhlíková stopa oproti dovozu z Afriky a zároveň zvýšil shelf life.
„Myslím, že pomer medzi kvetináčmi a rezanými bylinkami postupne dospeje k tomu, že to bude päťdesiat na päťdesiat. Rezané totiž nezadržateľne letia hore. Medziročne ich predaj stúpol o štrnásť percent,“ hovorí Sedlák.
„S obľubou rezaných bylín bude do budúcna silnieť aj trend, aby sa nedovážali, ale pestovali v Česku, čím by sa minimalizovala uhlíková stopa oproti dovozu z Afriky a zároveň zvýšil shelf life, teda čerstvosť byliniek v regáloch.“
Aktuálne je tunajší dvojhektárový skleník úplne zaplnený. „Uvažujeme však o jeho rozšírení, kde by sme pestovali na rez napríklad bazalku,“ spomína riaditeľ spoločnosti. A to nielen pre domáci trh, ale aj pre ďalšie európske štáty.
Samotný skleník je možné rozšíriť až o ďalší hektár, k čomu by mohlo dôjsť už v budúcom roku. „Ešte dôkladne premýšľame, či do toho pôjdeme, pretože ide o investíciu za desiatky miliónov korún,“ uvádza Sedlák.
Na koľko korún by rozšírenie skleníka presne vyšlo, záleží na tom, pre aký variant sa nakoniec firma rozhodne: či zastavia len časť susedného pozemku, alebo celý. V druhom prípade bude tiež záležať na tom, či sa technologicky vybaví kompletne nová hala, alebo k tomu bude dochádzať postupne podľa aktuálnych trendov.
Jadrom biznisu firmy Bylinky majú byť však aj naďalej rastliny z kvetináčov, ktorých tu dnes pestujú trinásť druhov. Napokon s kvetináčmi chce podnik expandovať do zahraničia. Čiastočne je už dnes na slovenskom trhu, na ktorom by však chcel Sedlák posilniť. Okrem toho má v hľadáčiku dve krajiny v juhovýchodnej časti Európy.
Ak by sa osvedčili, mohla by tam vzniknúť samostatná pestovateľská firma, sestra Bylinek. Česká spoločnosť totiž spadá pod švédsku skupinu Spisa Group, ktorá má podobných pestovateľov ako na Morave aj v Poľsku, Portugalsku, vo Veľkej Británii a v africkej Keni.
Všetci spoločne zdieľajú know-how aj tipy na to, čo na ktorom trhu funguje. Lenže… To, čo je trendy a populárne v jednej krajine, nemusí vôbec fungovať v druhej. Na čo viackrát narazili aj na Morave.
„Každá krajina má iné stravovacie návyky. V tuzemsku všetci jedia kučeravý petržlen, v Poľsku zasa hladký. Tam tiež oveľa viac než v Česku funguje kôpor, vo Švédsku zasa šalvia, kde ju dávajú už malým deťom, zatiaľ čo u nás ju takmer nikto neje.“
Stále však v Bylinkách premýšľajú, čo by ešte mohli v kvetináčoch ponúknuť. Skúšali stéviu ako prírodné sladidlo, slanorožec, čo je slaná rastlina… „Zďaleka nič sa však nepredáva ako klasické bylinky, na ktorých český trh funguje. Keby ste vedeli o niečom inom, čo by sa tu pestovalo v desiatkach tisíc kusov, tak sa s vami o ten zisk rád podelím.“
V minulosti uvažovali aj o CBD konope, ktoré obsahuje len veľmi malé množstvo psychoaktívnej látky THC. V zásade ide o technické konope. Myšlienkou bolo ponúkať ho napríklad ako dekoráciu. „Ľudí, ktorí k tomu majú pozitívny vzťah, je myslím veľa a mohli by si to kupovať domov,“ spomína Milan Sedlák. Z nápadu však zišlo.
„Keď som o tom premýšľal, tak bola prísna legislatíva a nikto z dodávateľov osiva nemohol garantovať, že neprekročíte povolené množstvo THC. V tej chvíli ste riskovali trestnú činnosť a v tomto objeme by to bol veľký problém,“ vysvetľuje.
Predsa len sa však jeden nápad osvedčil: v lete pestujú v moravskom skleníku chilli papričky. „Počas leta sa nám zvyšuje kapacita, pretože ako páli slnko do skleníka, tak bylinky rastú rýchlejšie. Namiesto siedmich týždňov to trvá šesť. Vďaka tomu sa nám uvoľní niekoľko liniek, do ktorých dáme papričky,“ opisuje Milan Sedlák. „To je nápad, ktorý od nás prevzali aj ďalšie sesterské firmy.“
Stávka na hlinu, slnko a zalievanie
Celoročne je však stále obrovský skleník veľmi energeticky náročný, keďže je potrebné držať rastliny v teple. A to ešte napríklad pažítku musíte pred sadením mraziť, konkrétne cibuľky, z ktorých rastie. Všetko je však kryté zelenou energiou.
Podnik dlhodobo spolupracuje s priľahlým bravčínom, kde je aj bioplynová stanica, z ktorej berie energiu. „Viac než deväťdesiat percent všetkých energií čerpáme z obnoviteľných zdrojov,“ chváli sa riaditeľ spoločnosti. Na zalievanie zasa využívajú dažďovú vodu, ktorú zhromažďujú v lagúne vedľa skleníka.
Popri udržateľnosti sa firma spolieha aj na robotizáciu, do ktorej podľa Sedláka ročne investuje až dvadsať miliónov korún. Napríklad vlani na jeseň zaobstarali stroj, ktorý sadí do hliny odrezky mäty – teda odstrihnuté lístky rastliny. Mimochodom: ak máte radi mätu, tak miestnosť, kde sa spracúva, by bola rajom pre váš nos.
Hoci sa firma automatizuje a hľadá nové cesty, ako zlepšiť svoje fungovanie, odmieta v posledných rokoch moderný spôsob pestovania: hydropóniu. To je pestovanie rastlín vo vode s hnojivami namiesto v hline. Pod umelým svetlom sa tak dá pestovať v niekoľkých poschodiach. Je to rýchlejšie, ale zároveň energeticky náročnejšie.
„Náš konzervatívny národ záhradkárov v tento spôsob pestovania zatiaľ nemá úplnú dôveru,“ myslí si Milan Sedlák s tým, že navyše plodiny alebo bylinky z hydroponických fariem sú v obchodoch drahšie v porovnaní s klasicky vypestovanými potravinami.
„My ideme tradičným spôsobom, že bylinky sú hlina, slnko, zalievanie. A to je model, za ktorým si stojíme,“ uzatvára.
Článok vyšiel na forbes.cz.
