Je to jednoduché. Najočakávanejší módny film tohto roka je splneným snom všetkých influencerov a milovníkov módneho priemyslu. A nočnou morou novinárov, ktorí vedia, že presne takto sa raz všetko skončí. Len pri tom nebudú oblečení v odevoch značky Dior.
Sú tam všetci. Celá svätá štvorica. Miranda. Andy. Emily. Nigel. A ich najlepší kamaráti. Ako Prada. Dior. Chanel. Bulgari. Fendi. Tiffany. Vuitton. A tiež Brunello Cucinelli, Domenico Dolce so Stefanom Gabbanom alebo Lady Gaga. Tí všetci dokonca osobne ako súčasť scenára.
Sú tam sekvencie doslova citujúce pôvodný dvadsať rokov starý film, ktorý celkom nečakane zrodil nový popkultúrny fenomén (a rovnako nečakane na americké pomery smiešnom rozpočte 35 miliónov dolárov zarobil v kinách celého sveta na tržbách takmer desaťnásobok, 330 miliónov dolárov). A takisto sa zrodil celkom nový druh product placementu.
Toto nie je marketing, toto je jedna veľká reklama na módne odvetvie, nech je to haute couture, prêt-à-porter či quiet luxury. „Také tiché, že sotva šepká,“ slovami kreatívneho riaditeľa Nigela Kiplinga v podaní (celkom záhadne nestarnúceho) Stanleyho Tucciho.
„Tentoraz minuli naozaj veľa peňazí,“ zverila sa nedávno médiám Meryl Streep, predstaviteľka hlavnej úlohy Mirandy, pred pár dňami v tolkšou Stephena Colberta (oscarová herečka o nákladnej produkcii druhého dielu spokojne vyhlásila: „This one, honey, they spent the money!“).
Hovorila o rozpočte nového filmu, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi v prvom prípade viac než úsporný. Nikto totiž od adaptácie „chick-lit“ nič nečakal: išlo o typický príklad dievčenskej literatúry, v tomto prípade románu Lauren Weisberger, niekdajšej skutočnej asistentky Anny Wintour vo Vogue, bez nároku na hlbšie ambície.
Tentoraz rozpočet zjavne úsporný nebol, čo cítiť z každého záberu. Kto miluje módu, príde si na svoje. Kto miluje módne kolekcie a sleduje ich na Instagrame, Facebooku, TikToku a ďalších platformách doslova v reálnom čase, bude úplne nadšený.
Kto má v pôvodnom filme z roku 2006 rád sekvenciu, v ktorej Andy Sachs (Anne Hathaway) beží do práce v redakcii módneho časopisu Runway za tónov megahitu Vogue speváčky Madonny a s každým záberom sa jej outfit mení k lepšiemu, bude aj pri druhom diele nadšený.
Podobná sekvencia, rovnaká hudba rovnakej interpretky, jeden outfit krajší než druhý, nič z toho nechýba ani v „dvojke“.
Namiesto parížskeho týždňa módy sa tentokrát presunieme do Milána, kde hlavnú drámu nezabezpečujú „Florals? For spring? Groundbreaking!“, ale fakt, že tlačený Runway „sa už vôbec nepredáva“, celé mediálne odvetvie sa rozpadá, agendu namiesto novinárov určujú influenceri rôzneho druhu, „najsilnejší sme v digitále a úplne nás ovládajú všemocní inzerenti“.
Dokonca samotná Miranda (Meryl Streep v ikonickom strihu a schovaná za veľkými okuliarmi skutočne trochu v štýle Anny Wintour) stráca svoju všemocnosť a stáva sa bezbrannou bábkou v rukách prakticky každého, od vydavateľa po hlavného inzerenta.
Foto: Meryl Streep v úlohe tvrdej šéfky vo filme Diabol nosí Pradu. Zdroj: huffpost.com
Jedným z nich je svetovo preslávený módny dom Dior a v jeho exekutívnej funkcii stará dobrá Emily (Emily Blunt), ešte elegantnejšia – a zákernejšia – než sme ju poznali.
Zápletku spočiatku tvorí trochu úsmevná pseudoaféra s nepodloženými faktami v jednom redakčnom článku, pre ktorú sa teraz váženému módnemu titulu aj jeho šéfke vysmieva doslova celý internet – a pre ktorý je v ohrození nielen reputácia Mirandy, ale aj celého časopisu.
Je nepravdepodobné, že by v súčasnosti jeden minoritný článok o neznámej módnej značke takmer fatálne ohrozil celé dekády budovanú reputáciu najprestížnejšieho módneho časopisu sveta (Runway je, samozrejme, alter egom slávneho časopisu Vogue) v multimiliardovom globálnom módnom biznise.
Príliš veľký zmysel nedáva ani riešenie problému (späť sa musí vrátiť Andy, spasiteľka, najlepšia novinárka, akú táto krajina pozná, a to aj proti vôli Mirandy Priestly, aby povesť magazínu zachránila). Takto jednoducho módny (ani žiadny iný) veľký časopis s medzinárodnou licenciou nefunguje, a v súčasnosti už vôbec nie.
Ale nevadí. Tá základná zápletka je vlastne úplne nepodstatná. Hlavné je, že je Andy späť v redakcii, ktorú si všetci pamätáme. Miranda sa tvári úplne rovnako nedôverčivo a pohŕdavo ako pred dvadsiatimi rokmi, hoci sa vizáž Andy preukázateľne zlepšila. „Aj keď na to obočie stále nesiahla“, už na sebe nemá polyesterový sveter v zvláštnej bledomodrej, pardon, „cerulean blue“ farbe, neje už ani cibuľový bagel.
Andy má na sebe Margielu, vlasy má starostlivo uhladené, jej mejkap je bezchybný a na nohách má namiesto nevzhľadných čiernych ortopedických mokasín vystužené lodičky Valentina Garavaniho v telovej a zlatej farbe.
„Don’t let the facts ruin the story.“ A tá story je príbehom vypasovaných kostýmov, kabeliek, topánok, letných šiat aj večerných rób, dizajnových kabátov, vyšívaných sák, hodvábnych šatiek, výrazných opulentných šperkov, kožených rukavíc a rozmerných klobúkov – a ľudí, ktorí ich tvoria, nosia, predávajú a fotia.
A je tu aj príbeh onej komnaty s najnovšími modelmi od popredných svetových návrhárov, miesta, ktorému vládne Tucciho Nigel a tentoraz namiesto „ponča“ ponúkne Andy model od Cucinelliho, pretože kto iný než slávny taliansky miliardár a hlavná tvár fenoménu tichého luxusu vás má obliecť na víkend so šéfkou v Hamptons.
Je úplne jedno, že Miranda má poruke vysokú uhrančivú Amari, krásku, ktorá je jej asistentkou, ale aj strážkyňou politickej korektnosti: v tretej dekáde nového milénia sa už nevyhrážame podriadeným fyzickou likvidáciou kohokoľvek (hoci sa chceme zabiť len my sami), nesmieme po nich hádzať svoje luxusné kabelky ani kabáty, nevysmievame sa bubonickému moru, ktorý okolo seba infikovaný kolega šíri spolu s nádchou, nehovoríme škaredo o ľuďoch, ktorí vyzerajú inak než my, a áno, samozrejme, uznávame work-life balans (ibaže by nie).
Diabol nosí Pradu 2 nemá ani poriadny príbeh, ani rozuzlenie, hoci sa tvári, že áno. Ale pretože emócia, ktorú ako žena prežívate, keď vidíte vyšívanú aplikáciu na tom najkrajšom kabáte značky Dior zväčšenú cez celé plátno, je emócia skutočná, je aj celý príbeh Diabol nosí Pradu 2 skutočný, zrozumiteľný a vlastne veľmi vydarený.
Nie, Mirandám celého sveta nemá zmysel napovedať, čo majú robiť, pretože ony to úplne presne vedia samy. Nie, Andy, už nemusíš behať ako žriebä z miestnosti do miestnosti a sotva chytať dych, za tých dvadsať rokov si predsa už prešla nejakú cestu (a vyhrala mnoho prestížnych novinárskych cien, na ktoré si hrdá). Si predsa tá žena, ktorá si za prvý plat v magazíne Runway hneď v prvý mesiac môže dovoliť luxusný byt v New Yorku, nezabudni. To sa nepodarilo ani Carrie Bradshaw!
Je to jednoducho rozprávka. Veľmi štýlová a šarmantná paralelná realita.
Napokon, na novom filme je – okrem všetkých tých nádherných kabátov, kabeliek, topánok a veľkoformátových záberov na ne – najzaujímavejšia postava Lucy Liu (ktorá tam nehrá seba).
Ale o tej vám nebudeme rozprávať. Pozrite si ten film, zvlášť ak ste žena, vezmite zopár kamarátok, užite si dve hodiny čistej krásy, nechajte logiku doma a jednoducho si pri filme oddýchnite.
Nejako sa tá miliarda dolárov na tržbách z kín predsa zarobiť musí.
Minuli naozaj veľa peňazí. A budú ich chcieť späť.
Viac je viac.
Článok vyšiel na forbes.cz.
