Každý rok mám v kalendári zakrúžkovaný jeden týždeň. Nie pre dovolenku ani konferenciu, ale pre chvíľu, keď začnem preberať prihlášky do ďalšieho výberu Forbes 30 pod 30 – výberu mladých tvárí, ktoré formujú Slovensko.
Podnikatelia, umelci, vedci, športovci, zakladatelia startupov – ľudia riešiaci veci, na ktoré ostatní len nadávajú v komentároch. Priznám sa, že celý ruch okolo Forbes 30 pod 30 je môj obľúbený čas v roku (a teda nie je to len týždeň, keď začíname zbierať prihlášky). Navyše tohtoročné vydanie aktuálneho výberu mi dalo viac podnetov na premýšľanie ako ktorékoľvek predtým.
Prišlo zhruba 320 prihlášok. Vlani a predvlani sme sa pohybovali okolo počtu 500. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to alarmujúce číslo. Potom som sa zamyslela, čím to je a či je nižší počet prihlášok nevyhnutne zlou správou.
Partnerom výberu 30 pod 30 je VÚB banka.
Kvalita tohtoročných nominácií bola výrazne vyššia. Menej vyplnených formulárov, viac ľudí, ktorí naozaj niečo robia. A to je presne ten typ selekcie, ktorú chcete. Nie súťaž v popularite, nie kto má viac followerov. Ide o to, aby sme zistili, kto buduje niečo skutočné. Kto šiel s kožou na trh. Kto by robil to, čo robí, aj keby mu za to nikto netlieskal.
Nesmieme byť naivní
Zároveň si dovolím odhadnúť, že takmer polovica ľudí z tohtoročného finálneho výberu Forbes 30 pod 30 aktívne pôsobí alebo čiastočne žije v zahraničí. Prečo aj nie? Nemôžeme byť naivní. Len čo sa týka startupov, kapitál sedí v USA.
Možnosti networku, prístup k investorom, zákazníkom, mentoringu – to všetko je tam. Bola som nedávno v San Franciscu s víťazmi Slovak Startup Awards a videla som to na vlastné oči: tá hustota príležitostí je jednoducho iná. Nie lepšia v každom ohľade, ale iná, a pre rané štádiá startupov rozhodujúca. Preto sa mladým Slovákom a Slovenkám odchádzajúcim či pôsobiacim za hranicami nemôžeme čudovať.
Ale môžeme sa neustále pýtať a skúsiť prinášať odpovede na otázku, čo by sa stalo, keby to išlo aj opačným smerom?
Andrej Kiska ml. stavia startup Kontext v Palo Alto. Michal Šimkovič funguje zo Silicon Valley. Karolína Slavkovová pôsobí v parížskom bankovníctve. Sú to ľudia, ktorí prešli tvrdou školou, vedia, ako to funguje na najkompetentnejšom trhu sveta.
Čo by sa stalo, keby časť toho know-how priniesli späť? Nie nevyhnutne natrvalo, ale cez mentoring, cez investíciu, cez príklady? Slovensko nie je malé pre nedostatok talentu. Je malé preto, lebo talent, ktorý odíde, sa zriedkavo vracia s tým, čo sa naučil a získal. A pritom práve to by mohlo zmeniť pravidlá hry. Nejde o dotácie ani nutne až tak o ďalší fond (aj keď ten potrebujeme ako soľ), ale teraz hovorím o živých príkladoch ľudí, ktorí to videli zvonku a rozhodli sa stavať u nás.
Meme a integrita
V slovenskom výbere máme ešte jednu vec, na ktorú som skutočne hrdá: integritu nášho výberu. V USA kolujú memečká o tom, koľko dní prešlo od posledného odsúdenia člena amerického Forbes 30 pod 30. My sa na tieto štatistiky, našťastie, ani zďaleka nechytáme. Dúfam, že ani nikdy nebudeme. Nie je to naša redakčná zásluha. Je to zásluha ľudí, ktorých vyberáme. Ľudí, ktorých každodenné rozhodnutia formujú ekonomiku, regióny, kultúru.
Aby sme raz nemuseli ospravedlňovať, že staviame niečo na Slovensku. Aby veta „robím startup v Bratislave” nevyvolávala ľutujúce pohľady. Aby ambícia zostať tu nebola kompromisom, ale voľbou. To sa nestane samo, ale práve títo zakladatelia dokazujú, že sa to deje.
A to sú pre mňa najpotrebnejšie príbehy, pretože ak má mať tento výber reálny vplyv, tak práve takéto príklady ukazujú, že sa to dá aj tu, v malom.
Menej prihlášok? Áno. Menej záujmu? Nie. Možno len viac selekcie na vstupe, a to je signál, ktorý stojí za pozornosť.
