Toto je brutálne úprimná spoveď investora, ktorý sa rozhodol ukázať sebe aj ostatným, že sa dokáže stať founderom. Andrej Kiska mladší zamieril z Prahy do Silicon Valley a strhol na seba pozornosť investorov z oboch regiónov. Podarí sa mu uspieť v neúprosnom súboji o tom, kto bude ako prvý efektívne monetizovať reklamu v AI četbotoch? A vybuduje pritom prvého slovenského jednorožca?
Palo Alto, polovica marca 2026. Teplo je neštandardné aj na Kaliforniu. Je to jeden z tých týždňov, keď si miestni navzájom posielajú správy s otázkami o počasí namiesto pozdravu. Stretávame sa v parku pri coworkingu, v časti známej ako „hlavné mesto venture kapitálu“, pod stromom, ktorý vrhá presne toľko tieňa, koľko potrebujeme.
Jeho pokoj ale pramení z toho, že vo svete investícií a venture kapitálu nie je žiadnym nováčikom. Má za sebou bohaté investičné portfólio plné európskych jednorožcov. Dvakrát získal ocenenie Forbes 30 pod 30. Dekádu budoval fond rizikového kapitálu Credo Ventures, ktorého investícia sa stala žiadanou métou pre každého zakladateľa v strednej Európe. A práve mi vysvetľuje, prečo je reklama v aplikácii chatbota lepšia než banner na webe.
V slovenských startupových kuloároch sa medzitým šepká niečo, čo by ešte pred pár rokmi znelo ako výmysel. Andrej Kiska mladší by sa mohol stať prvým Slovákom, ktorý so svojím startupom dosiahne miliardovú valuáciu. Jednorožec s rodným listom z Popradu, budovaný v Silicon Valley človekom, ktorý roky posielal zakladateľov presne sem. No a sám zostával v Prahe.
Teraz sa vymenili. Prečo? To je ten dlhší príbeh.
Proti prúdu
Ak chceme pochopiť, čo Andrej Kiska mladší robí v Palo Alto v roku 2026, musíme sa vrátiť o sedemnásť rokov späť. No stále sme v USA. Presnejšie v meste Charlottesville, na Virgínskej univerzite v roku 2009, uprostred najväčšej finančnej krízy od Veľkej depresie. Andrej Kiska tam študoval financie a plánoval si kariéru v tejto oblasti. Zhruba dvesto spolužiakov totožného zamerania robilo to isté a uchádzali sa o miesta na Wall Street, presne tak, ako sa to od absolventov elitnej americkej univerzity očakávalo. Kiska sa pozrel na ten dav a urobil to, čo bude robiť celú kariéru – išiel opačným smerom.
„Všetci nás učili, že máme hľadať alfu v našich rozhodnutiach,“ povedal nám Kiska v jednom z minulých rozhovorov pre Forbes. „A nakoniec urobíme to najviac beta rozhodnutie a všetci ideme naraz na Wall Street?!“ Matematika bola jednoduchá: ak chcete byť jeden z dvesto, idete tam, kde všetci. Ak chcete byť jediný, hľadáte miesto, kde nie je nik iný. Pre neho to bola stredná Európa.
Mal kamarátku, ktorá písala dizertačnú prácu o private equity v Česku a mala excelovský súbor so zoznamom všetkých fondov a investičných bankárov v regióne. Kiska si ten zoznam zobral a napísal do každého fondu e-mail. Odpovedalo päť. Skončil v Prahe, v Benson Oak Capital, private equity fonde, ktorý zakladal Gabriel Eichler, prvý muž z obálky slovenského Forbesu.
Tento skúsený matador, ktorý mal sám bohaté skúsenosti z Ameriky ako niekdajší vysokopostavený bankár, bol práve v tom čase rozbehnutý a investoval vo veľkom do technologických firiem. „Andrej k nám nastúpil hneď po škole. Bavili ho technologické investície, videl, čoho sú československé technologické firmy schopné, práve vďaka našej investícii v AVG,“ spomína na Andrej Kisku mladšieho Gabriel Eichler.
Eichlerov fond mal vtedy v portfóliu okrem spomínaného AVG, antivírusovej softvérovej firmy z Brna, ktorá sa neskôr spojila s českým Avastom, ale tiež napríklad výrobcu vysávačov ETA. Obe strany rovnice boli pre fond, v ktorom naberal Kiska prvé skúsenosti, dôležité: na jednej bol softvér, ktorý šlo škálovať globálne, na druhej fyzický produkt, ktorý ľudia v regióne poznali. No už ho začínalo nahlodávať tušenie, že to prvé je jednoduchšie rozšíriť za hranice.
Nový pohľad
Potom prišiel na prezentáciu do Benson Oak venture kapitalista z Izraela. Ukázal mu portfólio startupov, ktoré vtedy vyzerali ako budúcnosť – až kým sa časť z nich nestala realitou. Kiska si spojil dve veci: videl českú softvérovú firmu rásť globálne a videl model, kde desiatky menších technologických firiem rastú naraz. Napadlo mu, že by sa niečo podobné dalo robiť v strednej Európe.
To bolo v roku 2011. Paralelne sa odvíjal iný príbeh. Dvojica investorov, Ondřej Bartoš a Jan Habermann, práve zakladali Credo Ventures – fond, o ktorom nikto nikdy nepočul, investujúci do startupov, o ktorých v zásade tiež nikto nemal žiadne bližšie informácie. Kiska mal dve možnosti: zostať v Benson Oak, rešpektovanej a etablovanej finančnej inštitúcii, alebo sa pridať k dvom chalanom s nápadom, od ktorých nikto nevedel, čo očakávať. Okolie mu opäť povedalo, že sa zbláznil, ak nad tým vôbec uvažuje. Vybral si Credo. Gabriel Eichler na ten príbeh spomína inak. „Rozhodli sme sa venovať viac času a kapitálu do technologických firiem, tak sme urobili strategickú investíciu do Credo Ventures, súčasťou ktorej bolo aj to, že sa do fondu presunul aj Andrej,“ popísal situáciu zo svojho pohľadu pre Forbes.
Podnikanie v génoch
Nech už to bolo akokoľvek, Kiskova voľba nevznikla vo vzduchoprázdne. Kiska vyrastal v rodine, kde podnikanie nebola abstrakcia, ale skôr spôsob života. Jeho otec Andrej Kiska starší vybudoval dvojicu úverových spoločností, Quatro a Triangel, ktoré svojho času poznal hádam každý Slovák, a predal ich v roku 2005 VÚB Banke. Kiska mladší tak videl, ako vyzerá úspešný predaj čohosi, čo mohlo pripomínať fintechovú firmu, navyše s 400-tisíc klientmi. A to všetko v čase, keď sa o startupoch, ani ich exitoch, v strednej Európe takmer vôbec nehovorilo.
Médiá sa nikdy nedozvedeli, koľko Kiska starší za tento obchod získal, no to, čo spravil s peniazmi, si jeho syn pamätá dodnes. Nekúpil väčší dom ani väčšie auto. Pre rodinu zaobstaral bežný dom v Poprade a začal sa naplno venovať charite. Podnikanie tak pretavil do úspešnej nadácie Dobrý anjel.
Andrej Kiska mladší. Foto: Ondřej Pýcha
Možno to nezamýšľal ako lekciu pre deti, ale rozhodne sa im tento prístup zapísal do podvedomia. „Finančník má ako produkt svojej kariéry peniaze. Presúva ich, investuje, aby generoval viac peňazí. A ak to robí dlho, môže sa stať, že začne svoj úspech merať tým, koľko ich má. Vidíš, že si kupuje väčší dom, väčšie auto, väčšie lietadlo. Podnikateľ často rieši nejaký problém a peniaze sú pre neho len vedľajší produkt,“ zamýšľa sa o dve dekády neskôr Andrej Kiska mladší, sediac oproti nám na lavičke pod stromom. Otec bol pre neho príkladom práve toho druhého prístupu. A to sa v jeho kariérnych rozhodnutiach prejavilo skôr ako akékoľvek priezvisko. Lebo priezvisko – to bola iná kapitola.
Podnikateľ často rieši nejaký problém a peniaze sú pre neho len vedľajší produkt.
V roku 2012 sa Andrej Kiska starší rozhodol kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky. Vyhral. A jeho syn, ktorý si práve budoval meno v pražskom venture kapitáli, sa zo dňa na deň stal „synom prezidenta“. Nemožno sa preto čudovať, že svoju kariéru staval vedome mimo Slovensko. Čiastočne preto, že Praha bola prirodzeným centrom stredoeurópskeho venture kapitálu.
Nechcel byť len otcov syn
Čiastočne, a to je tá úprimnejšia odpoveď, preto, aby mal vlastný priestor. „Nikdy som nechcel byť otcov syn v kariérnom zmysle. Vždy som si chcel preraziť vlastnú cestu. V určitom momente som si uvedomil, že na Slovensku to bude ťažké, pretože je to malá krajina a môj otec bol čoraz známejší,“ hovorí bez pátosu, skôr ako niekto, kto dlho premýšľal nad touto otázkou a dospel k pragmatickej odpovedi.
V Benson Oak, kde začínal, nikto ani nevedel, kto je Andrej Kiska starší. Dozvedeli sa to až neskôr. „Úprimne, nikdy som nemal pocit, že by mi priezvisko v kariére pomáhalo,“ hovorí. A pokračuje: „Naopak, v neskorších rokoch sa to skôr ukázalo ako komplikácia, najmä pre rôzne občianske a verejné témy.“ Nevysvetľuje ďalej. Nemusí. To, čo nasledovalo v Crede, bolo každopádne jeho. Úplne.
Credo Ventures dnes, najmä vo svete startupov, nepotrebuje predstavenie. Fond, ktorý práve uzavrel svoj piaty fundraising, Credo Stage V, za 88 miliónov dolárov – patrí k najväčším menám venture kapitálu v strednej a vo východnej Európe. V portfóliu má UiPath, ElevenLabs, Productboard či Deepnote. V prípade UiPath išlo o prvého rumunského jednorožca, poľský ElevenLabs zasa získal stámilióny na investíciách a aktuálne sa jeho hodnota odhaduje na zhruba 11 miliárd dolárov. Zakladatelia týchto startupov dlhé roky obsadzujú globálne rebríčky Forbes 30 pod 30.
Fond, ktorý takmer zanikol
Keď teda dnes akýkoľvek zakladateľ z Bratislavy, Prahy alebo Krakova hľadá prvú investíciu pre svoj startup, Credo je jedno z prvých mien, ktoré si napíše na zoznam. A ktoré aj chce mať vo svojom cap table, čiže vo vlastníckych štruktúrach firmy. Málokto pritom vie, že tento fond takmer neprežil tretí rok svojej existencie. Venture fondy fungujú podľa krivky, ktorej tvar nikto nemá rád, ale všetci o nej vedia – je to takzvaná J-krivka.
Najprv zháňate ako fond kapitál od investorov, ktorí sú vašimi partnermi (takzvaní LPs, alebo, ako to startupisti volajú, „elpéčka“), a začnete investovať do startupov. Výsledky však neprídu hneď. Čo príde skôr, sú neúspechy. A to z jednoduchého dôvodu. Deväť z desiatich startupov nevyjde, takže najskôr vidíte tie firmy, ktorým dôjdu peniaze. Úspechy prichádzajú neskôr, ak vôbec. Najnebezpečnejší moment je práve na dne tejto krivky a ten prichádza zvyčajne v druhom alebo treťom roku, keď má investor pred sebou len straty a žiadne víťazstvá, ktoré by mohol ukázať čoraz netrpezlivejším investorom.
Credo sa dostalo na toto dno v čase, keď venture kapitál v strednej Európe ešte nebol samozrejmosťou. Prvý fond postavili zo zhruba 33 súkromných investorov z Česka a zo Slovenska a nikto z nich predtým do startupov neinvestoval. Ich „elpéčka“ boli ľudia, ktorí rozumeli nehnuteľnostiam, priemyselnej výrobe… Skrátka tradičnému biznisu. Nie ľudia, ktorí by J-krivku poznali z učebnice a trpezlivo čakali, kým sa zdvihne.
Najkritickejší moment prišiel asi tri roky po založení fondu.
„Najkritickejší moment prišiel asi tri roky po založení fondu,“ spomína Kiska. Tie obrazy má pred očami. Stretnutie investorov. Miestnosť plná ľudí, ktorí vložili peniaze a zatiaľ nevideli nič, čo by ospravedlňovalo prosby zakladateľov o väčšiu trpezlivosť. Jeden z veľkých investorov sa zdvihne a pred všetkými prehlási, že Credo nefunguje, že je to problém a že by mali prestať do fondu liať ďalší kapitál. „Bola to otvorená debata a mohlo to dopadnúť akokoľvek.“ Kiska to hovorí pokojne, s odstupom niekoľkých rokov, ako sedí oproti nám priamo v srdci Silicon Valley.
Kapitálové turbulencie
Ale pokojné to v tej miestnosti určite nebolo. Išlo o existenciu fondu, a teda aj o jeho vlastnú kariérnu voľbu, ktorú si pred pár rokmi obhajoval pred tými istými ľuďmi, ktorí zrazu o jeho vízii pochybovali. Nakoniec sa Creda zastali niekoľkí veľkí investori. Argumentovali, že startupy potrebujú čas. Debata sa priklonila na ich stranu, ale mohlo to byť tesné. Časť investorov do druhého fondu nešla. Ostatní zostali.
Druhý fond, ktorý mal v tom čase objem 53 miliónov eur, sa stal jedným z najúspešnejších v Európe svojej generácie. Vrátil viac než desaťnásobok investovaného kapitálu. Interná miera návratnosti, pre tých, ktorí zotrvali do súčasnosti, podľa Kisku dosahovala aj 95 percent. Podľa dát Európskeho investičného fondu patrilo Credo Ventures do top trojky fondov svojho druhu v celej Európe.
Keby sa v tej miestnosti väčšina priklonila na stranu kritika, druhý fond by pravdepodobne nikdy nevznikol. A bez druhého fondu ani napríklad žiadne ElevenLabs. Žiaden Productboard. Žiaden UiPath. Rumunsko by bolo naďalej bez svojho prvého jednorožca. Podobne by aj Česko čakalo o niečo dlhšie, kým úspech Productboardu, ako prvého softvérového startupu s miliardovou valuáciou, nahradil Mews.
Teda firmy, ktoré formovali to, čo sme v startupovom ekosystéme za poslednú dekádu označovali za úspech. No a napokon by nebol ani najnovší fond, Credo Stage V, za 88 miliónov. Je to jeden z tých príbehov, o ktorých sa v ekosystéme nehovorí, pretože na prvý pohľad nie je čo oslavovať. Nie je to príbeh úspechu, ale skôr toho, ako blízko k neúspechu boli. No práve preto je dôležitý. Ukazuje, aká tenká je hranica medzi tým, že sa niekomu podarí vybudovať čosi výnimočné, čo presiahne hranice regiónu, a tým, že mu okrem skúsenosti nezostane nič navyše. Našťastie, v tomto prípade išlo o prvú z tých možností.
Pokračovanie celej cover story, ktorú nájdete v aktuálnom čísle Forbesu budeme publikovať postupne.
