O budúcom vývoji na trhu s ropou rozhodne najmä to, kedy dôjde k otvoreniu Hormuzského prielivu pre tankery s ropou. Čas, keď má svet ešte nejaké zásoby ropy, sa však kráti.
Cena ropy je podľa analytikov v súčasnosti podhodnotená, trh podľa nich správne nereflektuje závažnosť vplyvu aktuálnych konfliktov. Hovoria o cene ropy na úrovni 200 dolárov.
„Bez zásahu štátu by sa ceny na čerpacích staniciach pri úrovni 200 dolárov za barel mohli pohybovať v rozmedzí zhruba 80 až 100 korún za liter,“ hovorí analytik finančných trhov Petr Lajsek zo spoločnosti Purple Trading.
Medzinárodná energetická agentúra už počas marca uviedla, že vojna na Blízkom východe spôsobuje najväčšie narušenie dodávok ropy v histórii, keďže denný vývoz z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv sa z 20 miliónov barelov ropy prepadol na minimum. Svet tak každým dňom prichádza o pätinu globálnych dodávok.
Reakcia trhu je však podľa niektorých expertov zatiaľ stále mierna. Cena európskej ropy Brent na burzách sa od začiatku konfliktu na Blízkom východe zvýšila o 60 percent a stala sa tak najrazantnejšie cenovo rastúcou energetickou komoditou. V utorok napoludnie sa obchodovala za 113,5 dolára za barel.
K hranici 200 dolárov má dnes stále ďaleko, v posledných týždňoch však z radov expertov na trh s ropou silnejú hlasy, že súčasná cena nereflektuje aktuálnu situáciu, keď je pätina svetových dodávok uviaznutá v Perzskom zálive.
Analytici medzinárodnej spoločnosti Macquarie Group oslovení agentúrou Bloomberg už na konci marca uviedli, že ak vojna v Iráne a blokáda Hormuzského prielivu potrvá do júna, cena ropy vystúpi k 200 dolárom za barel. Od júna nás pritom delia len štyri týždne.
Reálnejšiu situáciu odrážajúcu skutočný stav na trhu s ropou potom načrtávajú veľkoobchodné ceny nafty, ktoré sa pohybujú okolo sumy 30 dolárov za barel vyššie, než je cena ropy na burzách.
„Nevidel by som to ako úplné ignorovanie fundamentu. Trh oceňuje vážne riziko, ale zatiaľ to nie nejaký katastrofický scenár,“ hovorí vedúci analytického oddelenia v spoločnosti XTB Jiří Tyleček. „Skôr ide o to, že trh nenaceňuje iba súčasný pokles zásob, ale aj očakávanú deštrukciu dopytu, ktorá sa už čiastočne prejavuje.“
„Súčasný vývoj na ropnom trhu na prvý pohľad pôsobí paradoxne – zásoby rapídne klesajú, ale ceny nereagujú tak prudko, ako by súčasnej situácii zodpovedalo. V skutočnosti je dnes ropný trh oveľa viac o očakávaní než o aktuálnom fyzickom nedostatku,“ vysvetľuje analytik finančných trhov Petr Lajsek zo spoločnosti Purple Trading.
„Aby sa cena ropy priblížila hranici 200 dolárov za barel, muselo by dôjsť k výraznej eskalácii,“ dodal Lajsek.
Jiří Tyleček z XTB k tomu ešte dodáva, že ak by došlo ku kombinácii mnohých negatívnych faktorov, rast k úrovni 200 dolárov za barel by mohol byť pomerne rýchly. „Časovo by sa ropa k 200 dolárom za barel mohla priblížiť relatívne rýchlo, v priebehu viacerých týždňov až niekoľkých mesiacov, ak by konflikt eskaloval a trh by započítal trvalý fyzický nedostatok,“ hovorí analytik.
S tým súhlasí aj Lajsek z Purple Tradingu. „Ak by sa tieto faktory naplnili, ceny by mohli rásť v priebehu týždňov, pokojne počas letných mesiacov, keď sezónne rastie dopyt po pohonných látkach aj leteckom palive.“
Českí vodiči by tak na pumpách zažili bezprecedentný cenový šok, ktorý by sa časom prelial do celej ekonomiky v podobe vysokej inflácie.
„S každým týždňom trvania krízy sa však zvyšuje pravdepodobnosť, že rast cenovej hladiny dosiahne skôr až 3,5 percenta. Dôvodom je predovšetkým trvajúci ponukový šok na trhu s ropou, ktorý sa premieta do cien pohonných látok, ako sú benzín a nafta,“ komentuje situáciu Martin Horský zo spoločnosti JPF Czech.
Podľa odborníkov už príliš času na odvrátenie prudkého rastu cien ropy nie je, prísť by mohol už na prelome mája a júna. Koniec koncov, to už skôr predpovedali analytici z medzinárodnej skupiny Macquarie Group, ktorí boli oslovení agentúrou Bloomberg.
„Načasovanie znovuotvorenia prielivu a fyzické poškodenie energetickej infraštruktúry sú hlavnými faktormi, ktoré určujú dlhodobý vplyv na komodity,“ uviedli už v marci zahraniční analytici.
Tou hlavnou terajšou obavou je patová situácia konfliktu a zároveň dnešný stav svetových zásob. Z Perzského zálivu za bežného stavu prúdi až pätina svetových dodávok. Najčastejšie do Ázie, ktorá dôsledky krízy v Hormuze už silne pociťuje práve prudkým zvyšovaním cien pohonných látok.
Cenový rast ako prvý postihol juhovýchodnú Áziu, s nedostatkom ropy bojujú aj v Japonsku alebo Austrálii, kde v minulom týždni nadšene vítali tanker s ropou prichádzajúci zo Spojených štátov.
Ropa z USA však nevyrieši všetko. Ide o ľahkú ropu s nízkou sírnatosťou, ktorú vedia spracovať najmä americké rafinérie. Tie zvyšné v Ázii, Austrálii, ale aj na Blízkom východe fungujú na ťažšej rope s vyššou sírnatosťou. V Indii, Pakistane alebo Číne pracujú dokonca priamo s iránskou ropou.
Sústava svetových rafinérií skrátka funguje v niekoľkých oddelených systémoch, pretože vo svete dnes existuje vyše 40 druhov rôp. A jedna ropa sa tou druhou nedá v rafinériách rýchlo nahradiť. Aj pri minuloročnom prechode Česka z ruskej ropy na neruskú sa na zmenu museli najskôr pripraviť rafinérie v Litvínove a Kralupoch nad Vltavou.
„My sme ako Česko v relatívne šťastnej situácii, keď sa nás problém Blízkeho východu v rámci dodávok ropy nijako nedotýka,“ hovorí šéf Správy štátnych hmotných rezerv Pavel Švagr s tým, že do Česka dnes prúdi ropa z troch smerov – z Nórska, Azerbajdžanu a Saudskej Arábie. „Tá sa však nakladá v Egypte,“ približoval Švagr situáciu Česka v nedávnom rozhovore.
Česko je teda dnes dobre zabezpečené z pohľadu dodávok ropy. Jeho nevýhodou je, že je dnes „na konci rúry“, teda ropovodu TAL Plus, ktorý začína v talianskom prístave Terst, kde sa ropa prekladá z tankerov do potrubia. Jeho druhý koniec je potom v Litvínove a Kralupoch, keď sa v Nemecku vetví do ropovodu IKL.
Českí zákazníci a vodiči by tak mali byť pri otrase na trhu s ropou náchylní hlavne z pohľadu ceny. Ceny pohonných látok sa pri úrovni 113,5 dolára za barel v Česku pohybujú okolo 44 korún za liter, len počas marca pritom vyskočili až o 10 korún.
Pri úrovni cien 200 dolárov za barel by sa cena za liter pohonných látok na totemoch českých čerpacích staníc mohla aj zdvojnásobiť.
„Ak by sme tento extrémny scenár preniesli do českého prostredia, dôsledky na ceny pohonných látok by boli dramatické. Možno očakávať, že by vláda siahla po mimoriadnym opatreniach, ako je napríklad pevné zastropovanie cien,“ hovorí analytik finančných trhov Purple Trading Petr Lajsek.
„Bez takého zásahu by sa však ceny na čerpacích staniciach mohli pohybovať v rozmedzí zhruba 80 až 100 korún za liter. Obrovský rozdiel medzi cenou zastropovania a trhovou cenou by potom mohol viesť k nedostatku palív,“ načrtáva podľa Lajska dnes naozaj hypotetický, najtemnejší scenár.
„Je, samozrejme, otázkou, čo by sa za tejto situácie, teda ropa na 200 dolároch, dialo s kurzom koruny, rafinérskymi maržami a logistickými nákladmi, respektíve je celkom jasné, že by sa tieto faktory vyvíjali v neprospech zákazníka. Hrubým odhadom by som povedal, že by sa ceny benzínu aj nafty pohybovali nad úrovňou 60 korún,“ odhaduje striedmejšie Jiří Tyleček z XTB.
O budúcom vývoji na trhu s ropou tak rozhodne najmä to, kedy dôjde k otvoreniu Hormuzského prielivu pre tankery s ropou. Čas, keď má svet ešte nejaké zásoby ropy, sa však kráti.
