Keď sa Šimon Staňo rozhodol odísť z korporátu, zostal bez stáleho príjmu, a nemal ani produkt. Mal len otázku, s ktorou obišiel tridsať tovární, a kládol ju stále dookola: čo vás skutočne bolí? Odpovede, ktoré dostal, zmenili všetko.
A on chodil po továrňach a zisťoval, čomu by sa jeho firma mohla venovať. Z rozhodnutia nepodľahnúť pohodliu korporátu vzniklo Daitable, dnes startup s valuáciou desať miliónov eur a so systémom, ktorý striehne na energiu v Prezidentskom paláci. Šimon sa totiž naučil niečo, čo väčšina podnikateľov pochopí až príliš neskoro alebo vôbec nie. Naučil sa milovať problém skôr ako riešenie. V momente, keď to pochopil, začal skutočne budovať.
Ríbezle a Kuala Lumpur
Ako pätnásťročný vyrábal a predával arašidové maslo cez internet. Neskôr vybudoval sezónny biznis s predajom čiernych ríbezlí vinárom a výrobcom sirupov. V devätnástich odišiel na stáž do Kuala Lumpur, kde pracoval ako Business Development Executive v startupe. V tom čase si prvýkrát pričuchol k prostrediu, kde sa myslelo inak – rýchlejšie, odhodlanejšie.
Po návrate absolvoval už cez vysokoškolský program Erasmus päť pobytov – v Malajzii, vo Švédsku, na Islande, v Belgicku aj Portugalsku – a nakoniec sa ocitol tam, kde sa ocitá veľa ambicióznych absolventov ekonomických škôl: v korporáte. Konkrétne v Procter & Gamble, kam sa dostal cez výberové konanie s menej ako jednopercentnou úspešnosťou. Kariérne rýchlo rástol. Ešte počas školy podpísal kontrakt a ihneď po promóciách nastúpil na pozíciu Sales Managera.
Na papieri to môže pôsobiť ako ideálny príbeh. No Šimon mal vnútorný pocit, že tu niečo nesedí. „V korporáte som sa necítil slobodne. Mal som jasne definované úlohy a pocit, že nemôžem naplno rozhodovať o tom, čo robím a ako to robím,“ hovorí dnes. Po viac ako troch rokoch dal výpoveď. Bez záchrannej siete. Bez plánu B.
Tri mesiace bez príjmu
Nasledujúce obdobie bolo pre neho jedno z najťažších. „Pamätám si, že mi volali bývalí kolegovia, že dostali bonusy a zvýšenia platov, a prirodzene som začal pochybovať, či som urobil správne rozhodnutie.“ V tom čase bol tri mesiace bez príjmu, smeru aj bez istoty. No rozhodol sa, že späť sa nevráti.
Pri rozhodovaní si aj dnes Šimon kladie dve otázky, ktoré sa stali jeho navigáciou v ťažkých časoch: čo by na to povedalo jeho pätnásťročné ja a čo by povedalo jeho osemdesiatročné ja. Mladší Šimon mal ambície. Starší Šimon by sa pravdepodobne pýtal, prečo neriskoval viac, keď mal na to čas. Jednoduchá myšlienková rovnica ho v neistých mesiacoch udržala v pohybe.
Archív DAITABLE
Namiesto toho, aby sedel a programoval produkt, ktorý nikto nechcel, začal chodiť. Doslova. Klopal na brány tovární, žiadal o stretnutie s riaditeľmi a kládol jednu otázku: čo vás skutočne bolí?
„Keď som povedal, že idem telefonovať riaditeľom tovární a pýtať si stretnutia, veľa ľudí okolo mňa to bralo skepticky a skôr sa mi smiali. To ma paradoxne motivovalo ešte viac,“ spomína.
Pýtal si len desať minút na rozhovor. Niekedy sa z toho stali aj tri hodiny diskusie. Prešiel tridsať tovární, absolvoval tridsať rozhovorov. Dostal jeden jasný vzorec, ktorý sa opakoval: všetci riaditelia riešili vysoké ceny energií, ale nevedeli, kde a ako efektívne ušetriť.
Ak sa uživí desať firiem v nejakom segmente, pokojne sa uživí aj jedenásta.
Jeden z tých rozhovorov mu zmenil pohľad na podnikanie. Jeden z riaditeľov mu povedal, že hľadať „dieru na trhu“ je pekná myšlienka z kníh, ale realita funguje inak. „Ak sa uživí desať firiem v nejakom segmente, pokojne sa uživí aj jedenásta. A to v prípade, ak robí veci trochu inak a lepšie,“ vysvetľoval. Šimon jeho slová vzal vážne. Dnes, keď niekto povie, že riešenie už existuje, neberie to ako prekážku, ale ako potvrdenie, že existuje aj trh.
Keď sa AI naučí čítať energiu
S presným zadaním v ruke, no aj s nulou na konte, hľadal technicky zdatného kolegu. Stal sa ním Jakub Periček, expert z STU, ktorého tím mal hlboké znalosti z automatizácie a dátovej analytiky. Spolu sa vrátili do tovární s ponukou, ktorá by mnohých zarazila: predávali víziu systému, ktorý ešte neexistoval, a klientom to rovno povedali.
„Najlepšie je snažiť sa nápad zabiť čo najskôr. Ísť s ním na trh a zistiť, či prežije. Ak nie, nemá zmysel na ňom pracovať,“ vysvetľuje logiku, ktorá funguje v USA a zafungovala aj na Slovensku. Jednu z prvých zákazok, v pekárenskom gigante Penam, získali ešte pred tým, než mali finálny produkt. Len na základe prísľubu.
Tak vzniklo Daitable – akronym slov DAta, AI (umelá inteligencia) a susTAInabLE (udržateľnosť). Tri piliere, jedna filozofia: nechať umelú inteligenciu robiť to, v čom je lepšia ako človek – spracovávať obrovské množstvá dát v reálnom čase, hľadať vzorce a predvídať problémy skôr, než sa stanú katastrofou.
Dáta v prirodzenom jazyku
Vlajkovou loďou firmy je ekosystém, ktorý zbiera dáta zo senzorov a z meračov, vizualizuje ich a pomocou strojového učenia predikuje budúce správanie. Ďalší systém zasa striehne na prekročenie kapacitných noriem a posiela notifikácie skôr, ako by firma dostala pokutu. Následne sleduje anomálie v odbere energie strojov a dokáže odhaliť blížiacu sa poruchu, ako napríklad opotrebované ložisko, skôr než dôjde k havárii. Nad všetkým stojí chatbot Dailibor, postavený na jazykovom modeli podobnom ChatGPT, ktorý manažérom odpovedá v prirodzenom jazyku: prečo bola včerajšia spotreba vyššia, kde sa dá ušetriť ďalších päť percent.
Príklad z továrne na Kysuciach to ilustruje najlepšie. Keď v utorok podvečer prišla manažérovi notifikácia o neobvyklom odbere na brúsiacej linke, technici hneď ráno našli poškodené ložisko. Rýchly servis stál pár stoviek eur. Keby systém mlčal, ložisko by sa o pár dní rozpadlo, vyradilo by celý stroj a firma by čelila týždňovej odstávke a faktúre za desaťtisíc eur. „Klient nepotrebuje len surové dáta. Potrebuje výstupy o tom, čo sa deje a čo hrozí, na základe ktorých sa môže rýchlo rozhodovať,“ vysvetľuje Šimon Staňo.
Priemerná úspora u klientov sa pohybuje na úrovni pätnásť percent. Pri energeticky náročných prevádzkach to znamená desiatky až stovky tisíc eur ročne, ktoré ostávajú vo vrecku majiteľov. Podobné príbehy sa opakujú v levickom Taplaste, kde systém odhalil jalový výkon a zachránil firmu pred likvidačnými pokutami od distribútora energie, či v nemocniciach, kde AI stráži stabilitu siete pri nárazovom zapínaní CT prístrojov.
Náhoda na Malte a milión eur
Cesta k investorom bola rovnako netradičná ako celý Šimonov príbeh. V roku 2024 mu zavolal Nick Houwen, holandský investor, ktorý mal v pláne zaregistrovať firmu s takmer identickým názvom. Namiesto súdneho sporu o ochrannú známku si dohodli stretnutie na Malte. Houwen pochopil, že Daitable má v rukách niečo s globálnym potenciálom.
Výsledkom bola investícia tristotisíc eur od MIG Investors, ku ktorej sa neskôr pridal grant z Plánu obnovy vo výške viac ako sedemsto tisíc eur. Celkové externé financovanie prekročilo milión eur. Valuácia firmy dnes stojí na desiatich miliónoch.
To je už minulosť, aktuálne Daitable finalizuje ďalšie investičné kolo – seed round v objeme milión eur. Hlavným investorom je Paul Pongrácz, ktorý stojí za firmou Pyronova, jednou z popredných dodávateľov protipožiarnych systémov do priemyselných hál.
Čo je DAITABLE
Slovenská technologická spoločnosť, ktorá pomáha firmám a inštitúciám znižovať náklady na energie a zvyšovať ich udržateľnosť prostredníctvom pokročilej automatizovanej analýzy dát a umelej inteligencie. Primárne sa orientuje na energeticky náročné sektory, v ktorých optimalizácia spotreby prináša výrazné finančné benefity, pričom priemerná úspora nákladov u klientov dosahuje úroveň okolo 15 percent.
Daitable má dnes takmer dvadsať zamestnancov, čo je dvojnásobok oproti minulému roku a do konca roka 2026 cieli na tridsať. Systém monitoruje energiu nielen v priemyselných halách, ale aj v Prezidentskom paláci a čoraz viac aj v nemocniciach.
Zdravotníctvo sa ukazuje ako jedno z najsľubnejších odvetví. Zastaraná elektrická infraštruktúra v nemocniciach nezvláda nápor moderných prístrojov – CT skenerov či magnetickej rezonancie. Monitoring v reálnom čase funguje ako prevencia pred preťažením siete, výpadkami, dokonca požiarmi. Daitable má dnes implementácie v štyroch nemocniciach. „Z toho prirodzene vznikajú ďalšie dopyty,“ hovorí Staňo.
Firma sa posúva aj do neočakávaných oblastí. V operačných sálach napríklad sleduje kvalitu ovzdušia. Baktérie a prachové častice majú priamy vplyv na bezpečnosť pacientov a celkové náklady nemocníc. Tam, kde sa elektrina stretáva so zdravím a životom, sa energetický monitoring stáva niečím viac ako len šetrením na faktúre.
Aljaška ako skúška
V čase, keď sa väčšina firiem sťažuje na európske regulácie, Daitable sa na ne pozerá ako na trhový motor. Klienti dnes ich systém využívajú na ESG reporting a výpočet uhlíkovej stopy priamo naviazanej na spotrebu energií. Firma prešla certifikáciou ISO 27001 pre kybernetickú bezpečnosť, jeden zo spoluzakladateľov je certifikovaný audítor pre energetický manažment.
„Od roku 2027 budú musieť mať všetky bytové jednotky digitálny odpočet tepla a teplej vody. Od roku 2026 budú lekárne a sklady liekov povinné monitorovať teplotu a vlhkosť. Veľká časť regulácií nám paradoxne hrá do karát. To znamená, že to nie je brzda, ale prirodzené rozšírenie trhu,“ dopĺňa.
Zahraničnú ambíciu Daitable testoval aj v jednom z najnepravdepodobnejších miest – na Aljaške. Roadshow v USA mala overiť, či má produkt šancu na americkom trhu. Výsledok bol prekvapivý. „Mysleli sme si, že energetický manažment v USA ešte nie je silná téma, ale to sa rýchlo mení najmä vďaka rastu dátových centier. Tie vytvárajú obrovský tlak na sieť, zvyšujú ceny energií a spôsobujú nestabilitu infraštruktúry,“ opisuje. Z Aljašky odišli s konkrétnymi kontaktmi a dnes sú v aktívnych rokovaniach s potenciálnymi partnermi aj klientmi.
Robo Homola
Pre rok 2026 majú jasnú mapu: prioritou je región CEE – Maďarsko, Česko, Poľsko, kde očakávajú prvé zákazky. Následne Škandinávia, kde evidujú dopyty, no doteraz nemali kapacitu sa im venovať naplno. USA zostáva strategickým cieľom s poznámkou: lákavé, no nákladné. „V lepšom prípade ide o investíciu v stovkách tisíc až miliónoch eur, s neistým výsledkom. Preto to ešte riešime s investormi aj strategicky,“ dodáva.
Dôležité je, čo si myslí zákazník
Keď sa Šimona spýtate, či sa niekedy zamiloval do vlastného riešenia viac ako do problému zákazníka, odpovie bez váhania a úprimne. „Je úplne jedno, čo si myslíme my, dôležité je, čo potrebuje väčšina zákazníkov.“ Túto filozofiu si Daitable nastavilo od prvého dňa a stala sa jedným z kľúčových dôvodov, prečo firma prerazila tam, kde iné startupy stroskotali na vlastnom presvedčení.
Výmenou za trpezlivosť pri vývoji získali early adopteri technológiu, ktorá sa formovala priamo podľa ich reálnych potrieb a za zlomok dnešnej trhovej ceny. Stalo sa niečo pozoruhodné: klienti sa stali spoluvývojármi, a to zmenilo celú dynamiku. Zatiaľ čo na začiatku trvalo nasadenie systému mesiace, dnes ide za niekoľko dní. Rast skrátil implementačný cyklus a vďaka tomu môžu obsluhovať oveľa viac klientov bez proporcionálneho rastu nákladov.
Daitable dnes nie je len produkt, ale je to dôkaz, že slovenský startup môže vzniknúť z prieskumu terénu, rozvinúť sa vďaka strategickým vzťahom s investormi a stať sa relevantným hráčom na európskych priemyselných trhoch.
Pocta, nie cieľová čiara
„Keď som prvýkrát videl 30 pod 30, bol som ešte tínedžer a pamätám si, že som si vtedy povedal, že by bolo skvelé sa tam raz dostať. Prišlo mi to skôr ako niečo vzdialené. Ľudia, ktorí sú niekde úplne inde,“ hovorí. Na fotení sa stretol so skupinou, ktorí to majú podobne. Avšak pocit bol iný, ako si predstavoval.
„Beriem to ako príležitosť dostať medzi ľudí to, čo robíme. Stále mám pocit, že nenapĺňame náš potenciál naplno. A toto môže pomôcť šíriť naše posolstvo ďalej,“ dodáva. Žiadna sebaoslava, žiadne vyhlásenia o víťazstve. Skôr pocit, že práca sa ešte len začína.
Takže skôr než strach je to pocit, že teraz už ide o vytrvalosť a exekúciu.
Okrem Daitable sa Staňo angažuje aj v JCI Slovakia – Junior Chamber International, kde pôsobí ako prezident a sústreďuje sa na prepájanie biznisu a organizáciu podnikateľských misií pre mladých. Energiu investuje do celého ekosystému, nielen do vlastnej firmy.
„Úprimne, nemám strach. Stopercentne verím tomu, čo robíme, ale nie je to slepá viera – je to podložené výsledkami. Takže skôr než strach je to pocit, že teraz už ide o vytrvalosť a exekúciu,“ hovorí na záver. Chlapec, ktorý predával arašidové maslo na internete, sa naučil počúvať továrne. Tie mu začali dôverovať. A výsledok už poznáme. Tak to chodí, keď sa zamilujete do problému skôr ako do riešenia.
