Nové dáta z trhu práce sú zmiešané. Samotný prírastok pracovných miest síce prekonal očakávania, detaily sú však menej jednoznačné.
Posledné dáta z amerického trhu práce znižujú pravdepodobnosť, že by americká centrálna banka v najbližšom čase pokračovala v znižovaní úrokových sadzieb. Vyplýva to z vyjadrení analytikov citovaných agentúrou Bloomberg.
Práve po ňom pritom dlhodobo volá prezident Donald Trump. O potvrdení prezidentovho kandidáta na šéfa Federálneho rezervného systému Kevina Warsha bude zrejme budúci týždeň hlasovať Senát.
Aprílové čísla zverejnené v piatok ukázali prírastok 115-tisíc pracovných miest, ktorý prekonal očakávania, a stabilnú mieru nezamestnanosti 4,3 percenta.
„Silnejšie výsledky na trhu práce, než sa čakalo, potvrdzujú, že recesia nehrozí. Je ťažké si predstaviť, že by Federálny rezervný systém teraz sadzby znižoval,“ uviedol Ira Jersey, hlavný stratég pre americké sadzby zo spoločnosti Bloomberg Intelligence.
„Vďaka priaznivým ekonomickým údajom a inflácii sa v dohľadnej budúcnosti zrejme neuskutoční žiadne uvoľnenie menovej politiky, i keď sa to môže zmeniť v závislosti od vývoja cien energií a situácie na Blízkom východe,“ uviedla Lindsay Rosnerová zo spoločnosti Goldman Sachs Asset Management.
Federálny rezervný systém teraz podľa nej presunie pozornosť na potlačenie inflačných rizík, pretože trh práce sa vrátil do formy. Na júnovom zasadnutí podľa nej môže výbor ustúpiť od avíza ďalšieho znižovania v budúcnosti, čo už sa stalo predmetom sporu na zasadnutí v máji.
Analytička Daniela Hathorn z Capital.com nové dáta z trhu práce hodnotí zmiešane. Samotný prírastok pracovných miest síce prekonal očakávania, detaily sú však menej jednoznačné. „Z trhového hľadiska táto kombinácia podporuje súčasné nastavenie portfólií. Znižuje naliehavosť ďalšieho sprísnenia zo strany Federálneho rezervného systému, ale zároveň nie je dosť slabá, aby vyvolala obavy z recesie,“ uviedla Hathornová.
Medzi ciele centrálnej banky patrí dlhodobá miera inflácie dve percentá a maximálna zamestnanosť. Inflácia v USA v marci vystúpila na 3,3 percenta.
Federálny rezervný systém v apríli podľa očakávania ponechal základnú úrokovú sadzbu bez zmeny v pásme 3,50 percenta až 3,75 percenta. Výbor pre menovú politiku bol v hlasovaní najrozpoltenejší od roku 1992. Rozhodnutie podporilo osem členov vrátane dosluhujúceho predsedu Jeroma Powella, štyria sa z rôznych dôvodov postavili proti.
Stephen Miran sa vyslovil za zníženie sadzieb o štvrtinu percentuálneho bodu. Ďalší traja členovia výboru – Beth Hammacková, Neel Kashkari a Lorie Logan – síce súhlasia s ponechaním sadzieb, ale postavili sa proti zneniu vyhlásenia, ktoré naďalej vyjadruje tendenciu k ďalšiemu znižovaniu sadzieb v budúcnosti.
Powellovo funkčné obdobie na čele inštitúcie končí 15. mája. Jeho členstvo v Rade guvernérov však trvá až do roku 2028. Končiaci predsedovia však v minulosti často na členstvo v rade rezignovali a zvyšok obdobia nedosluhovali. Powell však po aprílovom zasadnutí avizoval, že nateraz hodlá v rade zostať aj naďalej.
