Ešte nedávno bolo snom mať v triede tablet pre každé dieťa. Dnes jedna z najdigitalizovanejších krajín sveta hlási, že to možno prehnala. Švédsko začína systematicky obmedzovať obrazovky v školách, vracia papierové učebnice a investuje miliardy do fyzických kníh. Dôvod? Deti horšie čítajú, horšie sa sústredia a technológie v triede nefungujú tak, ako sa očakávalo.
Švédsko patrilo medzi priekopníkov digitalizácie školstva. Notebooky, tablety aj online platformy sa stali bežnou súčasťou výučby už pred viac ako dekádou. Do roku 2015 malo približne osemdesiat percent stredoškolákov vlastné digitálne zariadenie. V roku 2019 sa tablety dostali dokonca aj do predškolského vzdelávania.
Dnes však vláda tlačí opačným smerom. Menej obrazoviek, viac kníh. Menej aplikácií, viac písania rukou. Politici hovoria napriek kritike technologických spoločností a pedagógov o návrate k základom, ktoré podľa nich digitálny experiment oslabil.
Zmena pritom nie je len ideologická. Prichádza vo chvíli, keď sa Švédsko prepadlo v medzinárodných porovnaniach a keď takmer štvrtina 15-ročných nedosahuje základnú úroveň čitateľskej gramotnosti. To je pre krajinu, ktorá bola ešte pred dekádou premiantom, zásadný signál.
Súčasne silnie aj vedecká kritika. Výskumy naznačujú, že čítanie na obrazovke vedie častejšie k povrchnému spracovaniu informácií a že nadmerné používanie digitálnych zariadení môže narúšať sústredenie. Švédsko tak dnes rieši otázku, ktorú si postupne začína klásť väčšina vyspelých krajín: nezamenili sme technológiu za kvalitu?
Česká realita
Česko sa zatiaľ do podobne radikálneho obratu nepúšťa. Debata o technológiách v školách tam podľa ministerstva školstva prebieha dlhodobo. Nejde však primárne o otázku plošného zákazu technológií, ale skôr o hľadanie vhodnej rovnováhy medzi tradičnými a digitálnymi formami výučby.
Debata sa v Česku sústreďuje hlavne na päť otázok: kedy a v akej miere patria technológie do výučby, a to najmä u mladších detí, aký majú mať skutočný pedagogický prínos oproti tradičnej práci s textom a písaním, ako ovplyvňujú sústredenie, motiváciu a vzťahy v triede, ako obmedziť ich negatívne dôsledky, rozptýlenie či kyberšikanu, a napokon aj to, nakoľko majú pravidlá určovať samotné školy a kde má zasahovať štát.
„Vnímam to ako legitímnu didaktickú korekciu, nie ako rezignáciu na digitalizáciu,“ hovorí k švédskemu kroku Matěj Brzica, riaditeľ Základnej školy Stříbro a člen tohtoročného výberu 30 pod 30. Podľa neho je kľúčové, že Švédsko reaguje na reálne dôsledky, nie na ideológiu.
„Ukazuje sa, že niektoré kognitívne procesy, najmä hlboké porozumenie textu, inferenčné čítanie alebo schopnosť udržať pozornosť v dlhšom časovom úseku, sú v digitálnom prostredí oslabované, ak práca s technológiami nie je ukotvená didakticky,“ dodáva Brzica.
Rovnako dôležitá je aj takzvaná digitálna hygiena. Školy by podľa neho mali vedome obmedzovať rušivé prvky a chrániť priestor na sústredenú prácu. Technológie totiž bez regulácie zvyšujú kognitívnu záťaž a trieštia pozornosť.
České školstvo podľa neho prešlo rýchlou digitalizáciou počas covidu, ale bez dostatočne systematického uchopenia. „Bez toho zostáva využitie technológií často na úrovni substitúcie, teda nahradenia papiera obrazovkou bez pridanej hodnoty pre učenie,“ upozorňuje riaditeľ školy. Problém teda nie je v tom, že deti majú tablet. Problém je, keď na ňom robia to isté, čo by mohli robiť na papieri, ale len menej sústredene.
Sústredenie ako nová mena
Jedným z najvýraznejších motívov celej debaty je premena toho, čo vlastne v škole sledujeme. Zatiaľ čo kedysi sa riešila dostupnosť technológií, dnes sa rieši schopnosť sústredenia.
Brzica to opisuje z pohľadu kognitívnej psychológie. „Bez jasnej regulácie majú digitálne technológie tendenciu zvyšovať kognitívnu záťaž a fragmentovať pozornosť,“ vysvetľuje. Digitálne prostredie podľa neho často vedie k takzvanému shallow processingu, teda k povrchnému spracovaniu informácií, na rozdiel od hlbokého učenia, ktoré je spojené s elaboráciou, štruktúrovaním a prepájaním poznatkov.
To však neznamená, že technológie nepatria do školy. Ak sa používajú premyslene, môžu sústredenie, naopak, podporiť. Kľúčové je kedy a ako. U mladších detí by podľa neho malo mať prioritu budovanie hlbokej koncentrácie bez obrazoviek.
Ak učiteľ siaha po technológii bez rozmyslu, bez jasného pedagogického cieľa, je podľa Andreja Novika, učiteľa a tvorcu digitálnych vzdelávacích pomôcok v spoločnosti Scio, problém vo vyučovacej hodine ako takej, nie v tablete. Rovnako však automaticky neplatí, že učebnica je lepšia.
„Na trhu je množstvo učebníc, ktoré by som na hodine nikdy nepoužil a pokojne namiesto nich siahnem po pedagogicky dobre postavenej aplikácii, ak žiakom slúži lepšie. Otázka by teda nemala znieť či papier, alebo tablet, ale čo chcem dosiahnuť a aký nástroj mi v tom pomôže najlepšie,“ vysvetľuje Novik.
V ScioŠkolách si preto určujú vzdelávacie ciele inak. Pýtajú sa, čo človek potrebuje na dobrý život. Podľa nich je to schopnosť riadiť vlastné učenie a konanie, porozumenie seba, vzťahy, odolnosť a etika. „Tieto veci budú cenné na ktoromkoľvek trhu a možno aj v živote bez trhu práce, ako ho poznáme dnes,“ hovorí Novik.
Podobne hovorí aj Česká školní inspekce, ktorá zdôrazňuje, že neexistuje jednoduchý vzťah medzi množstvom technológií a výsledkami žiakov. „Kľúčová je predovšetkým kvalita pedagogického využitia digitálnych nástrojov,“ uvádza.
Z dát podľa inšpekcie nevyplýva, že by české školy boli plošne pretechnizované. Skôr naopak. Sú veľmi rozdielne od tých, ktoré technológie takmer nepoužívajú, po tie, ktoré ich zaviedli intenzívne, ale niekedy bez jasného rámca.
Kedy technológie začínajú škodiť
Novik zároveň pomenúva moment, keď sa technológie vo výučbe obracajú proti svojmu účelu. „Je to tam, kde nahrádzajú procesy, ktorými vzniká myslenie, prežívanie a vlastná predstavivosť,“ hovorí.
Typický príklad? Umelá inteligencia. Ak dieťa dostane hotovú odpoveď počas dvoch sekúnd, prichádza o proces, počas ktorého sa učí premýšľať. A práve ten je podľa neho vo vzdelávaní kľúčový. „Keď si začne v aplikácii písať so strojom namiesto s kamarátmi, stráca zručnosť viesť skutočný vzťah,“ dodáva Novik.
Podobný problém však vidí aj pri iných technológiách. Mnohé sú podľa neho skôr efektné než efektívne. Školy niekedy investujú do drahých nástrojov, ktoré dobre vyzerajú, ale neprinášajú lepšie učenie. „Môžem kúpiť VR súpravu za desiatky tisíc, aby som deťom ukázal model lebky, alebo využiť kostlivca, ktorý je na každej škole,“ hovorí Novik. Ten druhý spôsob bude možno menej atraktívny, ale z hľadiska učenia je často účinnejší.
Môžem kúpiť VR súpravu za desiatky tisíc, aby som deťom ukázal model lebky, alebo využiť kostlivca, ktorý je na každej škole.
Andrej Novik, učiteľ a tvorca digitálnych vzdelávacích pomôcok v Scio
Častý argument proti obmedzovaniu technológií znie, že bez nich deti nebudú pripravené na budúcnosť. Digitálne zručnosti sú predsa kľúčové.
Ministerstvo školstva však upozorňuje, že technológie majú byť prostriedkom, nie náhradou základných zručností. V českom kurikule sa preto stále kladie dôraz na čítanie, písanie a prácu s textom, zatiaľ čo digitálne nástroje majú výučbu rozširovať tam, kde to dáva zmysel.
Z dostupných dát navyše podľa ministerstva nevyplýva, že by digitálna výučba sama osebe zhoršovala výsledky žiakov. Rozhodujúci je však opäť spôsob využitia.
Novik ide ešte ďalej a spochybňuje samotný dôraz na prípravu na trh práce. „Nikto z nás nevie, ako bude vyzerať ten trh práce o desať rokov,“ hovorí. Ak AI prevezme veľkú časť kognitívnej práce, môže sa podľa neho rozpadnúť celý model, na ktorom dnešné školstvo stojí.
Optimalizovať školu na súčasný trh práce potom podľa neho nedáva zmysel. Dôležitejšie sú zručnosti, ktoré obstoja v ktoromkoľvek svete: schopnosť učiť sa, premýšľať, budovať vzťahy alebo niesť zodpovednosť.
Jedna vec však zostáva nemenná. Čitateľská gramotnosť je stále základnou zručnosťou, na ktorej stojí celé vzdelávanie. Česká školní inspekce upozorňuje, že práve schopnosť porozumieť textu významne ovplyvňuje úspešnosť žiakov aj v ďalších predmetoch vrátane matematiky.
To potvrdzujú aj medzinárodné zisťovania ako PISA alebo PIRLS, v ktorých sa výsledky českých žiakov dlhodobo pohybujú približne okolo priemeru vyspelých krajín. Dôležitým zistením je však aj výrazný vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov, čo patrí medzi kľúčové výzvy českého vzdelávacieho systému.
Debata o technológiách sa tak v skutočnosti vracia k oveľa staršej otázke: ako naučiť deti čítať, premýšľať a pracovať s informáciami do hĺbky. Technológie v tom môžu pomôcť, ale samy osebe to nezabezpečia. Na rozdiel od Švédska sa Česko zatiaľ nevydáva cestou plošných zákazov, skôr hľadá rovnováhu.
Ministerstvo školstva pritom zdôrazňuje, že rozhodovanie o miere využitia technológií má zostať na školách a učiteľoch. Tí môžu napríklad obmedziť používanie mobilných telefónov v školskom poriadku, ale štát im necháva priestor prispôsobiť pravidlá konkrétnym podmienkam.
Článok vyšiel na forbes.cz.
