Firma GA Drilling bola označovaná za jeden z najsľubnejších startupov zo Slovenska. Cielene sa presunuli do USA a doma jednu dekádu takmer nekomunikovali. Dôvod? Nový vývoj a kontakt s gigantmi ropného priemyslu.
Prvýkrát sme sa s GA Drilling rozprávali v areáli pod bratislavskou Devínskou Kobylou. Na zemi ležali rozpraskané balvany, vedľa nich na sebe naukladané spálené a roztrhané oceľové rúry so zatuhnutými kvapkami roztaveného železa. Materiál, ktorý vyzeral, akoby ho zasiahol blesk alebo nejaký výbuch. V skutočnosti to bol výsledok vŕtacích experimentov s plazmou, pri ktorých teploty dosahujú päť až 20-tisíc stupňov Celzia. To je viac ako na povrchu Slnka. Práve pri týchto extrémnych teplotách sa hornina jednoducho začne rozpadať, taviť, vyparovať.
Dnes má GA Drilling na Slovensku jeden office neďaleko Železnej studničky. Žiadne laboratóriá, žiadne testovanie, žiadne popraskané balvany tu už nenájdete. Všetko ostatné, ľudia, technológia, zákazníci, sú v americkom Houstone, v Nórsku, v Brazílii.
Medzi týmito dvoma miestami leží viac ako dekáda. Na jednej strane je titulka Forbesu z roku 2015, kde v titulkovom rozhovore zakladateľ Igor Kočiš hovoril o 70 až 80 percentách cesty k trhu. Na druhej dekáda relatívneho ticha na Slovensku a zámerný záber na zákazníkov v USA a vo Veľkej Británii. Do toho ropná kríza, pandémia, zúženie tímu, presun holdingu do USA. Avšak teraz, po 10 rokoch vývoja, prišli s novým zariadením s názvom NexTitan, ktoré prvýkrát v histórii firmy vŕta v reálnych podmienkach u zákazníkov. Prvé komerčné kontrakty sú podpísané. Zariadenie si už vybrali partneri ako Nabors Industries či Petrobrasčaká na pilotné vrty v Brazílii.
Ako je už možno zjavné, príbeh GA Drillingu nie je rozprávaním o tom, ako slovenský startup senzačne vyvŕtal dieru do biznisového sveta. Je to príbeh o tom, čo taký pokus reálne stojí a prečo niektoré veci trvajú presne tak dlho, ako musia.
Bolo to v roku 2007. Igor Kočiš, jeho otec Ivan, brat Dušan a priateľ z vysokej školy Tomáš Krištofič mali pred sebou štúdiu Viedenskej technickej univerzity, ktorá porovnávala nekonvenčné technológie vŕtania – vodný lúč, laser, elektrická plazma, chemická plazma. Záver štúdie bol jasný: elektrická plazma má najväčší potenciál. Štyria menovaní sa rozhodli založiť firmu a nazvali ju Geothermal Anywhere. Ambíciu svojho podnikania ukryli priamo v jej názve: geotermálna energia kdekoľvek na svete, nielen na Islande alebo v krajinách s aktívnou sopečnou činnosťou, ale aj tam, kde je využiteľná energia hlboko pod povrchom. Teda aj na Slovensku.
Naplánovali si stretnutia s venture kapitálovými fondmi zo Silicon Valley. Mali aj termín – záver roka 2008.
Pätnásteho septembra 2008 padli Lehman Brothers. O niekoľko týždňov schválil americký Kongres sedemsto miliárd dolárov na záchranu bánk. „Pozitívna investičná atmosféra, ktorá priala cleantech projektom, sa razom zmenila na prostredie prezývané nuclear winter,“ hovoril Kočiš pre Forbes v roku 2015. Ich veľký sen sa pre nešťastné načasovanie zrútil ako domček z kariet.
Zakladatelia museli rýchlo vymyslieť inú cestu k financovaniu. Okrem seed investorov si zvolili európske štrukturálne fondy. Tie nie sú síce sexy, ale sú funkčné. V programovom období 2007 až 2013 získali štyri projekty z operačného programu Výskum a vývoj v hodnote niekoľkých miliónov eur. Rozbehli spoluprácu so Slovenskou akadémiou vied a univerzitami, využívali ich laboratóriá na prvé experimenty. Do roku 2011 mala firma 15 až 20 ľudí a prvé laboratórne modely. Prvý pivot GA Drilling preto nebol technologický, ale finančný. A ako sa ukázalo, práve to ich zachránilo.
V roku 2010 explodovala vrtná plošina Deepwater Horizon spoločnosti BP v Mexickom zálive. Takmer päť miliónov barelov ropy uniklo do mora. Náklady na čistenie a súdne spory rástli do výšky desiatok miliárd dolárov. Nové regulácie, ktoré po katastrofe prijali jednotlivé štáty, hovorili jasne: po skončení ťažby musí byť vrt uzavretý tak, aby nemohlo ani o sto rokov dochádzať k úniku. Náročnosť a nákladnosť ťažby narástla spôsobom, ktorý Kočiš porovnáva s jadrovými elektrárňami. Vybudovanie stojí veľa, ale takzvaný decommissioning, teda riadne uzavretie vrtu a kompletná demontáž infraštruktúry, stojí takmer rovnako.
Pre GA Drilling sa otvoril nový trh. Firma, ktorá pôvodne chcela zmeniť energetický mix sveta pomocou geotermie, hľadala cestu urýchlenia vstupu na trh a pragmaticky sa začala orientovať na ropný priemysel. Konkrétne na uzatváranie vrtov, kde jej plazmová technológia mohla priniesť zásadné úspory oproti tradičným metódam. V Severnom mori čakali stovky vrtov na uzavretie, náklady na každý z nich sa pohybovali v miliónoch až desiatkach miliónov eur.
Firma rozšírila tím na viac ako 70 ľudí. Otvorila pobočky v Londýne, Houstone a Abu Dhabi, získala šesť priemyselných partnerov globálnych rozmerov vrátane nórskeho Statoilu a amerického Weatherfordu či Saudi Aramco. Rakúska firma Schoeller-Bleckmann Oilfield Equipment vstúpila do GA Drilling ako strategický investor. Pre deep-tech firmu zo strednej Európy išlo o výnimočnú validáciu.
V júni 2015 vyšiel v Forbese o GA Drilling veľký článok. Fotenie sa konalo v spomínanom areáli pod Devínskou Kobylou. Kočiš hovoril o 70 až 80 percentách prejdenej cesty k trhu, o testovaní na ropných poliach v horizonte dvoch rokov. Firma bola príkladom toho, čo sa dá vybudovať v strednej Európe, keď máte správnu technológiu a dostatok odvahy.
O tom, čo sa stalo potom, Forbes dlho nepísal.
Mimo slovenského radaru
V roku 2015 padli ceny ropy. Pre GA Drilling to znamenalo jedinú vec. Industriálni partneri, na ktorých spolupráci firma stavala, zmrazili rozpočty. Kočiš to popisuje priamo: „Všetci prakticky vypadli, pretože mali nulové rozpočty. Firma musela prejsť na equity financovanie,“ ozrejmuje počas rozhovoru spred pár týždňov. GA Drilling bola nútená prežiť bez príjmov z priemyselných partnerstiev, ktoré dovtedy tvorili jej oporný bod.
Ak by sa to udialo v softvérovom startupe, možno by to znamenalo ťažký kvartál. V deep-tech hardvéri to znamenalo existenčnú krízu. Nachádza sa totiž prostredí, kde jedna generácia vývoja produktu trvá 10 až 15 rokov a stojí okolo sto miliónov dolárov. To platí aj pre etablované spoločnosti s 10-tisíc zamestnancami, nie to ešte pre firmu z Bratislavy.
Prečo je vrtný hardware tak diametrálne odlišný segment ako čokoľvek iné? Deň prevádzky vrtnej plošiny v Severnom mori stojí päťsto tisíc až milión dolárov. Zákazník si technológiu nevyskúša kliknutím, nemôže spustiť beta verziu a pozrieť sa, čo sa stane. Musí zariadenie vidieť, fyzicky overiť, dôverovať mu. „Ak chceme, aby nás partneri pustili na plošinu na dva týždne, nie je to až taká jednoduchá vec, ako keď idete vyskúšať alfa verziu nejakého počítačového programu,“ hovorí Kočiš.
Výroba jednej tlakovej komory na testovanie trvá vyše roka. Výroba špeciálnych káblov tiež.
Archívný záber z vrtu – GA Drilling
„Ak by sme od zákazníkov žiadali zásadné zmeny existujúcej infraštruktúry, znamenalo by to pre nich globálne investície v miliardách dolárov. Dnes sú totiž v tomto odvetví investované desiatky miliárd dolárov do existujúcej infraštruktúry,“ vysvetľuje ďalej dnes už ex-CEO. A ak chcete byť pre zákazníkov relevantní, musí vaše zariadenie fungovať s ich existujúcou infraštruktúrou. Nik nebude meniť celý systém pre nový vrták od firmy zo strednej Európy.
V roku 2019 prišiel ďalší míľnik. Maďarská skupina MOL a investičný fond Lead Ventures vstúpili do GA Drillings investíciou 4,2 milióna eur a ponúkli prístup k reálnym vrtom v Maďarsku na ostré testy. Riaditeľ inovácií skupiny MOL Oszkár Világi to vtedy povedal, že ide o príklad úspešnej inovácie v strednej Európe. Technológia sa mala otestovať v reálnych podmienkach a uzavrieť prvý vrt.
Potom prišla pandémia.
Kočiš o tomto období hovorí bez prikrášľovania. „Najbližšie k tomu, že to vzdáme, sme boli práve počas pandémie. V tom čase sa skomplikovali prakticky všetky oblasti, v ktorých sme sa snažili posúvať dopredu. Stratili sme prístup ku kapitálu, k partnerom aj k zákazníkom. „
A v hardvérovom deep-tech biznise je osobný kontakt esenciálnou podmienkou. Investor potrebuje zariadenie vidieť, chytiť, overiť, že funguje. Počas pandémie to nebolo možné. Firma výrazne zúžila tím v Bratislave a prepla do úsporného režimu na dva až tri roky. Sústreďovala sa na nízkonákladové aktivity, aby prežila do obdobia po pandémii.
Laboratóriá na univerzitách, kde firma kedysi začínala, dávno nestačili. Výskumné centrum pod Devínskou Kobylou, ktoré Forbes fotil v roku 2015, narazilo na technické limity a slovenská stopa sa zmenšovala. Okolo GA Drillig začalo byť ticho, ktoré malo svoju cenu.
Keď Slovensko nestačí
Rozhodnutie presunúť ťažisko firmy do USA sa nezrodilo cez noc. „Začali sme o tom uvažovať už okolo rokov 2017 až 2018, pôvodne sme chceli ísť cez Spojené kráľovstvo. Po Brexite sa to skomplikovalo,“ hovorí Kočiš.
Dôvod odchodu bol pragmatický. Na Slovensku neexistovali ľudia s 20- až 30-ročnými skúsenosťami z vývoja vrtných zariadení. Naopak, Houston je globálne centrum ropného priemyslu. Má kompletný dodávateľský reťazec, desaťtisíce skúsených ľudí, infraštruktúru, ktorú by budovanie od nuly stálo roky a milióny. Je to drahšie prostredie, ale presne také, aké firme chýbalo.
V roku 2022 vstúpila do GA Drilling americká spoločnosť Nabors Industries – vlastník najväčšej vrtnej flotily na svete s približne štyristo vrtnými súpravami vo viac ako 20 krajinách. Investícia mala hodnotu osem miliónov dolárov. No to bol len jeden rozmer spolupráce. Nabors priniesol testovacie zariadenia, inžiniersky support a, čo bolo možno najdôležitejšie, pomohol správne nastaviť biznis model a smerovanie firmy tak, aby bola kompatibilná s tým, čo priemysel reálne potrebuje a je ochotný kúpiť.
Holding presunuli do USA. Dnes má Slovensko v tejto firme jednu kanceláriu, zakladateľov, časť operatívy a backoffice. Technologický vývoj, výroba, zákazníci, to všetko je inde.
Môžeme GA Drilling považovať ešte za slovenský startup? Kočiš na túto otázku odpovedá priamo. „Od začiatku budujeme globálnu firmu. Slovensko bolo prirodzený štart, mali sme tu zázemie, prvých partnerov aj investorov. Z pohľadu trhu je však Slovensko veľmi malé.“
Ak chcú dosiahnuť globálny úspech, musia byť tam, kde je najvyššia šanca ho dosiahnuť. Presun do USA im zjednodušil vzťahy s investormi a množstvo procesov, ktoré sú tam štandardizované.
Produkt, nie prísľub
Od februára 2026 zariadenie s názvom NexTitan reálne vŕta v Nórsku. Nie v laboratóriu, nie v simulovaných podmienkach, ale na profesionálnom testovacom zariadení v podmienkach ekvivalentných tým zákazníckym.
Čo je iné oproti všetkým predchádzajúcim prototypom? Kompatibilita. NexTitan funguje s takmer akýmkoľvek existujúcim rigom. Zákazník nemusí meniť infraštruktúru. Toto bola jedna z hlavných priorít posledných troch až štyroch rokov vývoja. Vyvinúť novú technológiu je náročné, ale presvedčiť zákazníka, aby kvôli nej menil systémy za miliardy, je nemožné.
Kočiš vysvetľuje, v čom je NexTitan technologicky iný: zariadenie dokáže vyvinúť niekoľkotonový tlak priamo na vrták dole vo vrte. To znamená, že je oveľa menej závislé od toho, čo sa deje na povrchu. V dnešných systémoch sú ovládanie aj sila koncentrované hore. Problém je, že nemáte presnú spätnú väzbu o tom, čo sa deje dole. GA Drilling prenáša silu čo najbližšie k vrtáku, čím znižuje straty a zvyšuje efektivitu. Výsledok je kombinácia vyššej rýchlosti vŕtania, nižších nákladov a nižšieho rizika. V náročných podmienkach, v tvrdých horninách a vo väčších hĺbkach, hovorí Kočiš o trojnásobnom zrýchlení oproti tradičným metódam. Zjednodušene to prirovnáva k vŕtaniu do betónu a zvyšovaniu a uvoľňovaniu tlaku na vrták. „Teraz si však predstavte, že váš vrták je päť kilometrov dlhý a elastický. Ovládať ho z povrchu je ako tlačiť na špagety. NexTitan rieši práve toto: silu a kontrolu prenáša priamo dolu, k vrátku a zvyšuje efektivitu,“ vraví.
Nórsko pre prvé vrty tohto typu preto nie je náhodná voľba. Krajina má profesionálnu infraštruktúru, ktorú netreba budovať, a tvrdú horninu od povrchu. To znamená, že náročné scenáre možno testovať od prvých desiatok metrov bez nutnosti ísť do extrémnych hĺbok.
Zákazníci prichádzajú na testovacie zariadenie, vidia produkt v praxi, získavajú dáta, ktoré potrebujú na integráciu do vlastných projektov. V druhom polroku 2026 sú plánované pilotné vrty priamo u zákazníkov. Niektorí sú už zazmluvnení. „Príkladom je Petrobras, najväčší juhoamerický operátor. S ním už druhý rok realizujeme projekt, ktorý vyústi do pilotného nasadenia v Brazílii,“ hovorí Kočiš.
Biznis model je prenájom zariadenia spolu s know-how. Jedno zariadenie obslúži viacero vrtov. A platí tu rovnaká logika ako v celom vrtnom priemysle: s každým ďalším vrtom klesá cena, pretože sa opätovne využíva infraštruktúra a firma lepšie rozumie podmienkam pod zemou.
Rodinná firma, ktorá prežila sama seba
Čo drží GA Drilling pohromade takmer dve turbulentné dekády? Začínali spolu štyria: otec, dvaja synovia, priateľ z vysokej školy, s ktorým Kočiš podniká vyše 20 rokov. Avšak podiel vo firme si naďalej držia aj pôvodní slovenskí investori: IPM za ktorou stojí Marián Boček, ProPartners či podnikateľ Ivan Štefunko. Ich podiely sú však nižšie ako percento. Zakladatelia aktuálne držia menej ako 20-percentný podiel.
Zamestnanci majú vyčlenených približne 15 percent firmy cez zamestnanecké akcie, čo Kočiš považuje za kľúčové pre motiváciu tímu.
Dorota Holubová
Nedávno Kočiš odovzdal pozíciu CEO. Hovorí, že cielené rozhodnutie padlo v jeho hlave zhruba pred troma rokmi. Dôvod je vecný – jeho expertíza je v inováciách, v budovaní nových smerov a partnerstiev. To, čo firma v tejto fáze potrebuje, je skúsenosť z reálnych vrtných projektov, práce so zákazníkmi a komercializácie produktu. Nový CEO Tony Branch má približne 30 rokov skúseností v odvetví, geologický background a operatívu v jednej z najväčších vrtných spoločností sveta Weatherford. Kočiš zostáva v roli inovátora a vnútorného motora biznisu.
Keď sa obzrie na dve dekády budovania biznisu v prostredí tvrdšom ako spomínané horniny, vie, že mentálna výdrž fungovala ako stratégia. Firmu nezavreli, menili len taktiku. „Keď niečo nefunguje alebo sa ukáže ako slepá ulička, nemeníme cieľ, ale hľadáme inú cestu. Toto považujem za kľúčové. Cieľ sme nemenili, ale cesty áno, a práve to nás dostalo tam, kde sme dnes,“ opisuje. Videli konkurentov, ktorí to vzdali alebo pivotovali inam. GA Drilling nie. Cieľ zostal rovnaký od začiatku: umožniť geotermálnej energetike, aby sa stala globálne škálovateľnou a lacnou.
No tvrdohlavosť má svoju tienistú stránku. Pandémia, úsporný režim, redukcia tímu, roky bez viditeľných výsledkov pre vonkajší svet. To sú roky, o ktorých sa v príbehoch startupov veľa nepíše, pretože nie sú takpovediac sexy. Nie je tam moment prelomu, nie je tam slávnostné podpísanie zmluvy. Je tam len rozhodnutie zostať a hľadať ďalej.
Kočiš to opisuje ako viacero údolí smrti. Vždy sa z nich dostali tak, že mohli znova dýchať a rásť. Vďaka viaczdrojovému financovaniu, od súkromných investícií cez štrukturálne fondy, sa im darilo preklenúť ťažké obdobia v cash flow. Firma do roku 2022 vyzbierala a minula 60 miliónov dolárov. To bolo podľa Kočiša dvojnásobok oproti pôvodným plánom. Posledné investičné kolo predstavovalo 44,1 milióna dolárov a bolo určené na plnohodnotný vstup do komerčnej prevádzky. Podľa PitchBook celkovo GA Drilling získal 110 miliónov dolárov od 18 investorov.
No na druhej strane medzi realizáciou investície a skutočným príchodom financií býva niekoľkomesačná medzera.
Prečo na tom záleží
Geotermálna energia je dostupná prakticky kdekoľvek. Funguje 24 hodín denne, sedem dní v týždni, bez emisií, bez batérií, bez závislosti na počasí. Kočiš má rád jeden konkrétny príklad: ak by ste ochladili 14 kubických kilometrov horniny o sto stupňov, získali by ste energiu na úrovni ročnej spotreby USA. Island funguje z geotermie a vodných elektrární, dostupná energia prevyšuje potrebu, pestujú tam tropické ovocie v skleníkoch.
Problém je ekonomika vŕtania. Ak chcete dosiahnuť využiteľné teploty mimo vulkanicky aktívnych oblastí, musíte ísť do oveľa väčších hĺbok. A to je drahé. Ak by sa podarilo zlacniť vŕtanie o 30 a viac percent, projekty, ktoré dnes ekonomicky nedávajú zmysel, sa otvoria v tisíckach lokalít vrátane strednej Európy.
Trh geotermálnej energie je dnes zhruba percento veľkosti ropného a plynárenského sektora. GA Drilling stavia na tom, že to neostane tak. Energetická bezpečnosť Európy, tlak na lokálne a stabilné zdroje energie, klimatické ciele, to všetko dáva geotermálu rastúci význam. Je to zdroj, ktorý je dostupný prakticky všade a funguje nonstop.
Kočiš na otázku o pláne B odpovedá s pokojom človeka, ktorý po pláne B siahol viackrát: cieľ nemenia, menia cesty. V najbližších troch až piatich rokoch chcú vyvŕtať čo najviac vrtov, overiť technológiu v praxi, zlepšiť produkt a pripraviť jeho širší transfer do geotermálneho trhu. Začínajú so zákazníkmi z tradičného vrtného priemyslu, pretože geotermálne projekty majú cykly tri až sedem rokov a oni potrebujú vŕtať v horizonte mesiacov.
Aj exit je téma, ktorá je v hre. Kočiš hovorí, že časovo je to ešte zhruba tri roky. „Najpravdepodobnejší scenár je vstup strategického partnera, ktorý by firmu posunul ďalej a zároveň umožnil exit investorom. Druhá možnosť je vstup na burzu. To však závisí od trhových podmienok. Teraz je kľúčové úspešne vstúpiť na trh a začať škálovať. Všetko ostatné sa bude odvíjať od toho,“ dopĺňa.
Späť na dve miesta
Devínska Kobyla s popraskanými balvanmi a roztaveným kovom. Kancelária pri Železnej studničke. Nórsko, Houston, Brazília.
Niektoré firmy sa budujú rok a predajú sa za miliardu. Niektoré sa budujú 20 rokov a stále nie sú na burze. Je to typ projektu, ktorý si vyžaduje iný typ odvahy. Odvahu zostať, aj keď by bolo jednoduchšie odísť.
GA Drilling má prvýkrát v histórii produkt, ktorý vŕta v podmienkach pripravených pre zákazníkov. Má podpísané kontrakty. Má nového CEO z fachu. Má investorov, ktorí zostali aj cez pandémiu a ropné krízy.
Či to bude stačiť na geotermálny prevrat, o ktorom štyria ľudia snívali v roku 2007, ukáže čas. No presne o tom tento príbeh je. O ceste, ktorá viedla až sem. O jednom cieli, ktorý sa nezmenil, a to geotermálna energia kdekoľvek na svete.
