Konflikt na Blízkom východe narušil dodávky cez Hormuzský prieliv a ceny leteckého paliva v Európe vystrelili na rekordné úrovne. Nedostatok paliva dvíha ceny leteniek aj zájazdov, aerolínie reagujú aj palivovými príplatkami a obmedzovaním niektorých spojov.
Konflikt na Blízkom východe trvá už takmer tri mesiace. Za ten čas už spôsobil také zníženie objemu dodávok leteckého paliva, ktoré by mohlo narušiť dovolenkové plány najmä Európanov v čase, keď sa na severnej pologuli blíži vrchol letnej cestovateľskej sezóny.
Lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa výrazne narušila už od začiatku konfliktu, čím sa spomalil plynulý vývoz ropy z Perzského zálivu. Dôsledkom tiež je, že rafinérie v iných regiónoch obmedzili výrobu leteckého paliva a jeho základnej zložky – kerozínu.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že rafinérie na Blízkom východe, kde sa bežne vyrába viac ako desatina svetovej produkcie leteckého paliva a kerozínu, majú problémy dodávať odberateľom mimo regiónu.
Ceny leteckého paliva preto od začiatku konfliktu rastú ešte rýchlejšie než ceny ropy na svetových trhoch. Ako upozornila agentúra Bloomberg, v Európe atakovali rekordy a prekročili aj hranicu dvesto dolárov za barel.
„Letecké spoločnosti, ktoré čelia vyšším nákladom na palivo a nižším dodávkam, zrušili tisíce letov, odstavili staršie a menej úsporné lietadlá a zvýšili ceny leteniek. Ďalšie rušenie letov môže nasledovať už čoskoro,“ napísal Bloomberg v polovici mája.
Zatiaľ najvýraznejšie zdraželi diaľkové lety do Ázie a Austrálie, európske linky ešte drží nad vodou hedžing cien paliva a silná konkurencia.
Letecké palivo výrazne zdraželo
Je koniec februára a na Irán mieria zo strany Izraela prvé rakety. K útokom sa následne pridávajú aj USA. Na svetových trhoch sa vojenský konflikt čoskoro prejavil vo vyšších cenách ropy, elektriny a plynu. Neskôr sa k týmto komoditám pridalo aj letecké palivo.
Spôsobil to zablokovaný Hormuzský prieliv, ktorý je pre svetovú ekonomiku mimoriadne dôležitý. Na najužšom mieste má šírku 33 kilometrov, lodná trasa má šírku len tri kilometre v každom smere. Prieliv spája Perzský a Ománsky záliv.
Podľa údajov analytickej firmy Vortexa v období od začiatku roka 2022 do mája 2025 prechádzalo cez prieliv denne zhruba od 17,8 milióna do 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív. To tvorí zhruba pätinu celkovej dennej ťažby ropy.
Pred vypuknutím konfliktu stálo letecké palivo približne sto dolárov za barel. Neskôr jeho cena vyskočila nad dvesto dolárov a v polovici mája sa pohybovala okolo 175 dolárov.
„Letecké palivo je po pracovnej sile druhým najväčším nákladom aerolínií. Podľa Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov môže predstavovať takmer tretinu prevádzkových nákladov,“ dodala agentúra Bloomberg.
Pre leteckých dopravcov môže ísť o kritický problém. Oxford Economics vyčísľuje, že letecké palivo zvyčajne tvorí 25 až 35 percent prevádzkových nákladov leteckých spoločností. Pre niektorých nízkonákladových dopravcov však môže predstavovať až šesťdesiat percent nákladov.
Aj preto mnohé aerolínie využívajú takzvaný hedžing paliva – vopred si fixujú jeho ceny, hoci palivo odoberú až neskôr. Chránia sa pred budúcim zdražovaním, hoci, ako upozornil Bloomberg, stratégia sa môže vypomstiť, ak palivo zlacnie.
FOTO: FLOURISH
Budú sa rušiť lety?
Európske aerolínie túto možnosť využili. Významnú časť svojich palivových potrieb majú na najbližšie mesiace zahedžovanú. Zrejme v najlepšej situácii na druhý štvrťrok 2026 bol Ryanair, keďže mal k dispozícii 84 percent zaisteného paliva za cenu 77 dolárov za barel.
Aj napriek tomu írsky letecký prepravca naznačil, že niektoré linky by mohol škrtnúť a niektoré, naopak, pridať. Nárast prepravnej kapacity Ryanair očakáva v krajinách ako Albánsko, Taliansko či Slovensko. Naopak, v krajinách ako Belgicko, Nemecko či niektoré regióny Španielska by mohla firma niektoré linky rušiť.
Aj ďalšie letecké spoločnosti boli zrejme v tomto období z akútnych problémov vonku. Air France-KLM, Lufthansa, International Airlines Group, ktorá zahŕňa British Airways, Aer Lingus a ďalšie, EasyJet a Wizz Air mali podľa dostupných informácií zabezpečenú väčšinu svojej potreby paliva na tento rok.
Najväčšiemu riziku bol vystavený nórsky prepravca Norwegian Air Shuttle. Zabezpečil si len približne 45 percent očakávanej spotreby paliva na rok 2026. Problém majú aj ďalšie severské aerolínie.
Scandinavian Airlines patrila medzi najzraniteľnejších dopravcov v regióne. Po úprave hedžovacej politiky v roku 2025 vstúpili aerolínie do roku 2026 bez zabezpečeného paliva. „Následne preniesli zvýšené náklady na cestujúcich a v apríli zrušili takmer tisíc letov,“ napísal vo svojej štúdii think-tank Oxford Economics.
V priemere majú európske krajiny zásoby komerčného paliva podľa webu EUObserver na 38 dní, rozdiely sú však veľké. Poľsko napríklad veľké zásoby nemá, ale je takmer sebestačné, zatiaľ čo Portugalsko má zásoby len na 23 dní a viac dováža.
Menej ako tretina našich leteniek sa kupuje s odletmi v top letných mesiacoch júl a august. Slováci takmer výlučne nakupujú last minute – nie skôr ako 60 dní pred odletom.
Patrik Vas, Pelikan
Dôsledky na cestujúcich
Je začiatok apríla a Oxford Economics vydáva štúdiu o vplyve iránskeho konfliktu na ceny leteckého paliva a pasažierov aerolínií. Analytici očakávajú ich rast o päť až desať percent a predpovedajú návrat palivových príplatkov.
Zároveň upozorňujú, že slabší dopyt obmedzí schopnosť aerolínií preniesť všetky náklady na cestujúcich. Dôsledky sa nebudú týkať len cien. Vyššie náklady môžu viesť aj k obmedzovaniu kapacít a menšej dostupnosti letov, najmä na dlhších trasách.
To všetko sa malo diať preto, že kerozín je základným artiklom pri nastavovaní cien leteniek. Kým v najlepšom postavení sú aktuálne letecké spoločnosti, ktoré robia už spomínaný hedžing, na opačnej strane sú aerolínie, ktoré kupujú palivo za aktuálne trhové ceny.
Nie každá aerolínia po začiatku iránskeho konfliktu postupuje rovnako. Kým podľa Vasa diaľkové linky zdraželi okamžite, ceny po Európe sa zatiaľ nemenili a letenky na leto nie sú „ustrelené“.
„Pre veľkú aerolíniu, ktorá hedžuje palivo na osemdesiat percent, znamená barel nad sto dolárov do konca roka jeden až dve miliardy eur extra na nákladoch za palivo, čo, samozrejme, vo finále premietnu na cestujúceho,“ povedal Patrik Vas zo spoločnosti Pelikan.
Na druhej strane, pre globálne neistoty aj klienti Pelikánu plánujú menej dopredu. Deje sa podľa Vasa to, čo sa dialo počas pandémie ochorenia COVID-19 – skracuje sa čas medzi nákupom a odletom.
„Menej ako tretina našich leteniek sa kupuje s odletmi v top letných mesiacoch júl a august. Slováci takmer výlučne nakupujú last minute – nie skôr ako šesťdesiat dní pred odletom,“ doplnil.
FOTO: UNSPLASH / Jose Lebron
Dôsledky na letenky
Skúsenosti predajcov leteniek oslovených magazínom Forbes ukazujú, že letenky na dlhých trasách do Ázie a Austrálie výrazne zdraželi. Napríklad let do Sydney z Viedne medziročne zdražel podľa spoločnosti Kiwi.com o sedemdesiat percent.
Podobne na tom je let do Singapuru z Viedne, ktorý zdražel o šesťdesiat percent, a Bangkok, ktorý z Budapešti stúpol medziročne o 86 percent. Najmenej zdražel let do Soulu z Viedne, takmer o dve pätiny.
„Na vnútroeurópskych trasách sa systémové zdražovanie zatiaľ neprejavuje. Bratislava navyše zostáva cenovo najatraktívnejším východiskovým letiskom v regióne,“ povedala Daniela Chovancová, hovorkyňa Kiwi.com.
Aktuálne sú mediánové ceny letov z bratislavského letiska do siedmich najobľúbenejších európskych destinácií zákazníkov Kiwi približne o štvrtinu nižšie ako z Viedne alebo Budapešti.
Viaceré letné trasy sú dokonca medziročne výrazne lacnejšie. Napríklad do Atén a Ríma sú letenky lacnejšie takmer o šesťdesiat percent, Barcelona s Malagou sú podľa Kiwi lacnejšie o polovicu. Dostupnejší je aj Londýn. Letenky medziročne klesli o 14 percent.
„Ceny na vnútroeurópskych linkách drží pod kontrolou silná konkurencia najmä nízkonákladových dopravcov, ktorí majú palivové zmluvy ešte stále z veľkej časti zaistené hedžingom,“ dodala Chovancová.
Ako sa upravovali ceny niektorých letov:
| Z |
Do |
Zmena |
| Viedeň |
Bangkok |
39 % |
| Budapešť |
Bangkok |
86 % |
| Viedeň |
Tokio |
38 % |
| Budapešť |
Tokio |
21 % |
| Viedeň |
Soul |
18 % |
| Budapešť |
Soul |
45 % |
| Viedeň |
Singapur |
60 % |
| Viedeň |
Bali |
52 % |
| Budapešť |
Bali |
29 % |
| Viedeň |
Sydney |
70 % |
| Bratislava |
Rím |
-57 % |
| Bratislava |
Atény |
-58 % |
| Bratislava |
Barcelona |
-50 % |
| Bratislava |
Malaga |
-50 % |
| Bratislava |
Londýn |
-14 % |
| Viedeň |
New York |
-29 % |
| Viedeň |
Los Angeles |
46 % |
Dražejú aj letné dovolenky
Plošné zdražovanie cien leteniek je len jeden zo spôsobov, ako môžu aerolínie reagovať na vyššie ceny ropy a leteckého paliva. Druhou možnosťou je buď zvýšenie, alebo zavedenie palivového príplatku.
Palivový príplatok sa v prvej vlne podľa Pelikanu zodvihol o desať až tridsať eur na sektor (jeden smer) v ekonomickej triede. „Za posledný týždeň sme sa stretli aj so zdražovaním o extra 130 eur za palivo na spiatočnom priamom lete z Viedne do Bangkoku,“ konštatoval v polovici mája Vas.
Vzhľadom na to, že podľa Pelikanu už došlo k niekoľkým takýmto úpravám, mnohé trasy stoja o 150 až dvesto eur viac ako pred krízou. „Dáta však skresľujú akcie od leteckých spoločností z Blízkeho východu. Etihad Airways aj Emirates navrátili už takmer sto percent kapacít na trh, čo dáva klientom možnosť cenovo si vydýchnuť,“ dodal Vas.
Vyššie palivové príplatky už majú vplyv aj na letné dovolenky. Cestovné kancelárie ho doúčtovávajú svojim klientom. Ten sa podľa Ľudmily Masarikovej, prezidentky Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, pohybuje od tridsať do osemdesiat eur.
„Úpravy cien sa nedajú plošne zadefinovať. Ceny v jednotlivých cestovných kanceláriách závisia od viacerých faktorov, ako sú stav predaja, množstvo nakontrahovaných kapacít či obchodné podmienky s poskytovateľmi ubytovacích a iných služieb,“ konštatovala Masariková.
Cenové úpravy podľa nej zohľadňujú dopyt a dostupnú ponuku. Dodala, že s blížiacim sa letom sa predaj rozbehol a posledné týždne hlásia cestovné kancelárie už predaj zájazdov na rovnakej úrovni ako vlani. Rebríček najvyhľadávanejších destinácií sa podobá tomu z posledných rokov – Turecko, Cyprus, Egypt, Grécko či Chorvátsko.
Žiadna z leteckých spoločností operujúcich na košickom letisku nás doteraz neupozornila na plánované rušenie letov z dôvodu nedostatku paliva.
Juraj Tóth, Letisko Košice
Môžu sa obmedzovať lety
Dôsledky obmedzenej dodávky paliva sa nebudú týkať len cien. Vyššie náklady môžu viesť aj k obmedzovaniu kapacít a menšej dostupnosti letov, najmä na dlhších trasách.
Práve tie sú najcitlivejšie na rast cien paliva aj na obchádzanie konfliktom zasiahnutých oblastí. Ak by sa situácia zhoršila, letná sezóna v Európe by mohla byť menej predvídateľná, než sa dnes zdá. Môže sa to stať aj napriek tomu, že najväčšie letiská na Slovensku nateraz žiadne obmedzovania letov nehlásia.
Letisko Milana Rastislava Štefánika skonštatovalo, že lety sú vybavované podľa letného letového poriadku na rok 2026 a od dopravcov nezaznamenalo žiadne informácie o zmenách v prevádzke letov z dôvodu vývoja cien leteckého paliva.
Podobné stanovisko magazínu Forbes poskytlo aj Letisko Košice, z ktorého lietajú aj viacerí medzinárodní dopravcovia – Swiss Air, LOT či Austrian Airlines. Začiatkom mája uviedlo, že hospodárilo s vlastnými zásobami paliva s kapacitou 600-tisíc litrov a zásobovanie zo Slovnaftu prebieha bez výpadkov. Prevádzku tak považuje za stabilizovanú.
„Žiadna z leteckých spoločností operujúcich na košickom letisku nás doteraz neupozornila na plánované rušenie letov z dôvodu nedostatku paliva. K dnešnému dňu teda nemáme dôvod predpokladať, že by k rušeniu letov z dôvodu nedostatku paliva malo dôjsť,“ dodal Juraj Tóth, hovorca Letiska Košice.
Nízkonákladový dopravca Wizz Air so sídlom v Budapešti už potvrdil nedostatok paliva na troch talianskych letiskách. Problémy sa podarilo vyriešiť v priebehu niekoľkých hodín.
V posledných týždňoch sa však vyskytli ojedinelé fyzické výpadky. Na severotalianskych letiskách vrátane Bologne, Milána Linate, Benátok Marco Polo a Trevisa boli začiatkom apríla podľa spravodajstva Euronews zavedené prísne objemové limity na množstvo paliva do jednotlivých lietadiel.
FOTO: UNSPLASH / Planet Volumes
Prečo sa to deje
Podobne ako obe najväčšie letiská v krajine, upokojuje aj Slovnaft, ktorý dodáva letecké palivo. Deje sa to napriek tomu, že rafinéria aktuálne eviduje zvýšený dopyt.
„Darí sa nám ho plnohodnotne pokrývať. Súbežne pokračujeme v posilňovaní kapacít našich ľudí aj technického zázemia, aby sme aj naďalej zabezpečovali stabilné a spoľahlivé dodávky pre našich partnerov,“ dodala Lucia Čorbová za Slovnaftu.
Vráťme sa k podstate problému: v polovici februára prešlo Hormuzským prielivom 18 lodí za 24 hodín, čo bola necelá tretina oproti obdobiu pred začiatkom útokov na Irán.
Ku koncu apríla sa európske krajiny snažili nahradiť dodávky z Perzského zálivu importom z iných regiónov, napríklad z USA či z Nigérie. Európska komisia v tom čase uviedla, že „neexistujú dôkazy o nedostatku paliva“ v Európskej únii, no pripustila možné problémy s dodávkami „v blízkej budúcnosti“.
