Od odvrátenia krachu až k rekordným ziskom. Takto by sa dal v krátkosti opísať príbeh Slovenských elektrární za posledné roky. Len niekoľko týždňov delilo pred štyrmi rokmi nášho najväčšieho výrobcu elektriny od krachu. Nakoniec situáciu hasili akcionári a najhorší scenár zažehnali finančnou injekciou.
Situácia sa odvtedy dramaticky otočila. Slovenské elektrárne vlani dosiahli zisk na úrovni 968 miliónov eur, čo je medziročný nárast o skoro 22 percent. Vyplýva to z výročnej správy firmy, v ktorej 66 percent akcií drží skupina Energetický a průmyslový holding (EPH) biznisového tandemu Daniela Křetínského a Patrika Tkáča. Slovenská vláda ovláda 34 percent akcií.
Takéto finančné výsledky sú na slovenské pomery výnimočné. V ére samostatnosti Slovenska sa žiadnej slovenskej firme nepodarilo dosiahnuť taký vysoký čistý zisk. Najbližšie sa k tejto úrovni priblížil vlaňajší výsledok elektrární, zisk 815 miliónov, automobilka Kia predvlani dosiahla zisk na úrovni viac ako 682 miliónov eur. Zisk na úrovni miliardy eur vykázala v roku 2019 firma SPP Infrastructure, ten však vznikol jednorazovou zmenou účtovných období vysokoziskového Eustreamu a SPP – distribúcie.
Na jednej strane dosahujú Slovenské elektrárne rekordné finančné výsledky, no na druhej strane oslavy stále komplikuje nedokončený 4. blok Mochoviec, ktorého cenovka znova rapídne vyskočila.
Slovenské elektrárne zdôvodňujú zvýšenie čistého zisku refinancovaním svojho bankového úveru v objeme 3,6 miliardy eur, čo znížilo úrokové zaťaženie podniku a umožnilo zrušiť záložné práva na majetok firmy.
Riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček to v nedávnom rozhovore pre Forbes opisoval ako najväčšiu finančnú transakciu v priestore strednej a východnej Európy – keď sa refinancoval celý dlh spoločnosti. „Zúčastnilo sa jej 15 bánk z celého sveta a naša ročná úspora bude približne sedemdesiat miliónov eur na úrokových nákladoch,“ vysvetľoval.
Viac vyrobenej elektriny
Zisk Slovenských elektrární pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA), naopak, medziročne klesol o viac ako štyri percentá na 1,7 miliardy eur. Podľa výrobcu elektriny to bolo spôsobené nepriaznivými hydrologickými podmienkami v minulom roku, čo sa prejavilo vo výrobe elektriny vo vodných elektrárňach.
V jej výrobnom portfóliu je aj 31 vodných elektrární situovaných prevažne na rieke Váh. Spolu majú inštalovaný výkon 1 653 megawattov, čo je štyridsať percent z celkového inštalovaného výkonu Slovenských elektrární. Tá najväčšia spomedzi vodných elektrární je prečerpávacia elektráreň Čierny Váh s inštalovaným výkonom 6 x 122,40 megawattov.
Celkovo vyrobili vlani Slovenské elektrárne 21 terawatthodín elektrickej energie, čo je medziročný nárast o jedno percento. Významne sa na tom podieľali hlavne jadrové elektrárne, ktoré vyrobili o šesť percent viac elektriny ako predminulý rok. Tento výsledok ovplyvnila hlavne efektívnejšia prevádzka.
800
Štandardné odstávky jadrových elektrární, ktoré sa robia pre výmenu paliva aspoň raz ročne, trvali štyridsať až 45 dní. Dnes ich robia za menej ako 18 dní.
Zároveň je výstavba štvrtého bloku Mochoviec vo finále. Štvrtý blok v Mochovciach dosiahol ku koncu roka 2025 fyzický postup prác na 99,32 percenta a boli na ňom ukončené kľúčové neaktívne skúšky (malá revízia, horúca hydroskúška a rozšírená revízia).
Predraženie výstavby
Slovenské elektrárne nestihli spustiť štvrtý blok Mochovce v pôvodnom termíne na konci roka 2025. Zavezenie paliva sa posunulo na prvý polrok 2026, pričom samotné pripojenie do elektrickej siete očakávajú v druhej polovici roka 2026.
Pripomeňme, že výstavba tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce (EMO34) sa začala ešte v roku 1985, ale pre nedostatok financií bola začiatkom deväťdesiatych rokov pozastavená. Po vstupe strategického súkromného akcionára do Slovenských elektrární v roku 2006 boli obnovené plány na dostavbu EMO34.
Takéto meškanie výstavby jadrových elektrární je v Európe pomerne bežné. Navyše, často sa výstavba aj finančne predražuje a pôvodný rozpočet sa navyšuje aj o stovky miliónov eur.
Pôvodný rozpočet na výstavbu tretieho a štvrtého bloku sa nepodarilo dodržať ani Slovenským elektrárňam. Na začiatku výstavby nových blokov pred 18 rokmi boli náklady rozpočtované na úrovni 2,8 miliardy eur. Odvtedy sa však rozpočet postupne a opakovane navyšoval.
V roku 2013 stúpol na 3,8 miliardy eur. O rok neskôr akcionári schválili navýšenie na 4,6 miliardy eur. Neskôr sa cena posunula na 5,4 miliardy eur (2020).
Predvlani sa rozhodlo opäť o navýšení rozpočtu o 64 miliónov eur na celkovú výšku 6,47 miliardy eur pre celý projekt.
Najnovšie sa ukazuje, že ani táto suma nebude stačiť. V januári 2025 muselo Valné zhromaždenie podniku opäť schvaľovať revidovaný hrubý rozpočet pre celý projekt dostavby MO3 a 4, ktorý sa vyšplhal na priam neuveriteľných 6,691 miliardy eur. Pôvodná suma 2,8 miliardy sa tak v priebehu rokov predražila viac než dvojnásobne.
Spoločnosť si s minuloročnými výsledkami vytvorila dostatočný finančný vankúš na investície do energetických projektov. Na druhej strane sa ukazuje, že z dobrých hospodárskych výsledkov majú prospech aj akcionári spoločnosti.
Koncom vlaňajška akcionári na valnom zhromaždení rozhodli o vyplatení päťsto miliónov z nerozdelených ziskov. Pre štát ako minoritného akcionára to znamenalo vyplatenie 170 miliónov eur. Zvyšok, teda 330 miliónov, smerovalo do spoločnosti Slovak Power Holding, ktorá patrí do EPH.
Kto vlastní EPH
V holdingu EPH sú združené energetické aktíva tandemu biznismenov Daniela Křetínského a Patrika Tkáča. Křetínský je jeden z najbohatších Čechov a cez spoločnosť EP Corporate Group drží v EPH podiel na úrovni 56 percent plus jedna akcia. Zvyšný podiel, teda 44 percent mínus jedna akcia, pripadá spoločnosti J&T ENERGY HOLDING, ukazujú údaje z registra partnerov verejnej správy. Jeho materská spoločnosť je J&T Capital Partners, v ktorej Patrik Tkáč so skupinou J&T združujú investície, ktoré majú s Danielom Křetínským.
