Aktivistický shortselling je sám osebe trochu kontroverzná aktivita, v prípade Hunterbrooku je to však kontroverzia na druhú.
Aktivistickí americkí shortselleri, konkrétne tí z Hunterbrook Capital, si našli nový cieľ. Zbrojársko-technologický holding tohtoročného víťaza českého miliardárskeho rebríčka Forbes Michala Strnada. Vo svojej správe tvrdia, že CSG nie je ani tak výrobca, ako skôr predajca munície, proti čomu sa Strnadova spoločnosť pochopiteľne ostro ohradzuje. Nás však v tomto článku bude zaujímať niečo trochu iné. Ako presne funguje obchodný model podobných samozvaných búračov trhových mýtov?
Základný model pripomína osvedčený scenár, ktorý poznáme od iných známych shortsellerov, ako sú obávaní „forenzní účtovníci“ z Muddy Waters Carsona Blocka, analytici z vlani zatvorenej spoločnosti Hindenburg Research Nathana Andersona alebo na vlastnú päsť pôsobiaci aktivistický shortseller Andrew Left, vystupujúci pod hlavičkou svojho investičného občasníka Citron Research, pôvodne StockLemon.com.
Posledný menovaný bol, mimochodom, v júli 2024 obžalovaný z cenovej manipulácie s viac než 20 akciovými titulmi a tento mesiac ho po takmer dvoch rokoch čaká v Los Angeles súdny proces.
Späť však k tomu, ako funguje aktivistické shortovanie. Základná operačná schéma vyzerá takto: najprv si treba nájsť vhodnú obeť z kategórie verejne obchodovaných spoločností a z verejne dostupných dát, finančných správ, logistických údajov alebo napríklad aj vyťažením sociálnych sietí, nájsť na spoločnosť čo najviac a čo najrôznejšej firemnej špiny.
Potom pridať prípadné účtovné nezrovnalosti a pochybnosti týkajúce sa rastu alebo vypichnúť príliš vysokú dlhovú záťaž či problémy spôsobené geopolitickými kliešťami.
Napokon všetko zabaliť do jedného veľkého materiálu, honosne nazvaného trhový výskum, a pred jeho publikovaním otvoriť proti firme takzvanú krátku pozíciu. To je v podstate stávka na pokles ceny, ktorá investorovi umožňuje zarobiť na tom, že hodnota akcií po zverejnení negatívnych správ zamieri nadol. A potom sa už len zviezť na spravidla veľmi krátkodobej trhovej panike a profitovať.
Ešte sa pri tom môžete chváliť, že robíte prospešnú vec, pretože predsa uvádzate veci na pravú mieru. Reporty sa však zvyčajne vyznačujú charakteristickými poznávacími znakmi, napríklad zámerne veľmi dramatickým jazykom. Cieľom je totiž čo najväčší emocionálny zásah investorov, a teda aj ceny podkladovej firemnej akcie.
Je to však dosť nebezpečný biznis. Keďže sa pri ňom pohybujete na pomerne tenkom ľade a hrozia vám žaloby od postihnutých firiem aj ich investorov, kľúčové je prísne sa vyhýbať praktikám, na ktorých by vás mohli právnici protistrany nachytať pred súdom.
Patrí medzi ne zneužitie insiderských informácií alebo verejné vystupovanie, pri ktorom tvrdíte presný opak toho, čo v rovnakom čase ukazovali vaše otvorené pozície. Aj preto aktivistickí investori svoje pozície vo všeobecnosti často zverejňujú, hoci ich k tomu regulácia nenúti.
Je tu skrátka veľmi tenká hranica medzi ochrancom férových trhov a špekulantom, ktorý sa snaží zarobiť.
Kým poctivý aktivistický shortár zarába na tom, že hĺbkovou analýzou odhalí skutočný podvod alebo slabinu firmy, manipulátor využíva takzvanú taktiku short and distort. Tá spočíva v šírení zámerne skreslených správ s cieľom vyvolať vlnu paniky.
Problém nastáva vo chvíli, keď špekulant verejnosti tvrdí, že akcie sú bezcenné, ale v zákulisí svoju pozíciu tajne uzatvára so ziskom hneď po tom, čo sa trh pod vplyvom jeho slov otrasie. V takom prípade už nejde o očistu trhu, ale o cynické zneužitie vlastného vplyvu na obohatenie sa na úkor vystrašených investorov.
Zásah, potopená
Nemožno však poprieť, že aktivistickým shortárom sa niekedy podarí naraziť na skutočný investičný podvod, a ak je momentum po reporte dostatočne silné, podobná aktivita môže viesť až k jeho skutočnej implózii.
Napríklad analytikom Hindenburgu sa takýmto spôsobom podarilo demaskovať amerického výrobcu ekologických ťahačov Nikola Motor, neskôr premenovaného na Nikola Corporation, z ktorého sa vykľula prázdna škrupina.
Finálnou dohrou bolo federálne vyšetrovanie, odsúdenie zakladateľa a bývalého generálneho riaditeľa Trevora Miltona v troch bodoch obžaloby a v roku 2025 napokon aj bankrot spoločnosti podľa kapitoly 11 amerického zákona o úpadku.
Hunterbrook priniesol do klasického fungovania aktivistických shortsellerov niekoľko inovácií. Po prvé, oddelil takzvanú výskumnú časť od obchodnej. Časť Hunterbrook Media zabezpečuje výbušný obsah a samostatne fungujúci hedgeový fond Hunterbrook Capital na základe analýz svojej sesterskej spoločnosti zaujíma, treba zdôrazniť, že ešte pred publikovaním článkov, svoje trhové pozície.
Potom je tu druhá inovácia, pri ktorej spoločnosť nahradila nepravidelné výskumy rovnako nepravidelnou prácou investigatívnych novinárov. Tí sa sústreďujú na publikovanie rozsiahlych analýz a reportáží o možných pochybeniach, slabinách alebo, naopak, podcenenom biznisovom potenciáli burzovo obchodovaných firiem. Od klasických analytikov sa tu prešlo k žurnalistike.
Nielen zlé správy
To nás privádza k predposlednej inovácii. Nie všetky články Hunterbrook Media majú negatívnu povahu. Keď novinári objavia niečo, čo trh podľa ich mienky, naopak, neprávom nedoceňuje, neboja sa na to upozorniť tiež.
Z negatívnych správ o jednej spoločnosti môžu často profitovať aj jej burzovo obchodovaní konkurenti. V oboch prípadoch Hunterbrook Capital pre zmenu zaujme dlhú pozíciu, hoci možno trochu pochybovať o tom, ako dlho ju v skutočnosti bude držať.
Poslednou inováciou je vytvorenie samostatnej divízie, ktorá sa orientuje na súdne spory. Funguje čiastočne ako vlastná ochrana – jej právnici materiál preverujú a pripravujú obranu, aby firma neskrachovala na súdnych výdavkoch. A čiastočne ako ďalší možný zdroj príjmov – v rámci jej aktivít firma spolupracuje s rôznymi právnickými kanceláriami na hromadných žalobách, ktoré odštartovali reportáže Hunterbrook Media.
Obe spoločnosti majú relatívne krátku históriu, vznikli v roku 2023 s ambicióznym zakladateľským kapitálom sto miliónov dolárov, teda približne 86 miliónov eur. Projekt založila dvojica bývalých spolužiakov z Harvardu – Nathaniel Horwitz, generálny riaditeľ, a Sam Koppelman, vydavateľ – pomocou rizikového kapitálu.
Forbes s hedgeovým fondom
Zaujímavé je, že ani jeden zo zakladateľov nemal predchádzajúcu skúsenosť s akciami. O médiách to už tak celkom neplatí. Horwitzovi rodičia totiž majú slušný publikačný track record vo Wall Street Journal, Koppelman bol pre zmenu autorom knižných publikácií New York Times. Obaja spolužiaci sa počas štúdia venovali aj vydávaniu študentských novín.
Aktivistický shortselling je sám osebe trochu kontroverzná aktivita, v prípade Hunterbrooku je to však kontroverzia na druhú. Obe spoločnosti sú totiž z princípu v permanentnom konflikte záujmov. Na jednej strane využívajú novinársku prácu na ovplyvňovanie trhu vo svoj prospech, na druhej svoje selektívne správy vydávajú za transparentnú investigatívnu žurnalistiku.
Je to, ako keby mal Forbes alebo Bloomberg vlastný hedgeový fond a publikoval iba vtedy a iba také správy a publicistické texty, o ktorých by tušil, že mu môžu zarobiť majetok, ak pred ich vydaním zaujme správnu pozíciu.
