Americkí politici nemajú obchodovanie na burze plošne zakázané.
Dokumenty, ktoré koncom minulého týždňa zverejnil americký Úrad pre vládnu etiku, ukazujú, že prezident Spojených štátov Donald Trump alebo jeho investiční poradcovia uskutočnili v prvom štvrťroku tohto roka viac než 3 700 akciových obchodov.
Ich súhrnná hodnota sa pohybuje niekde medzi 220 až 750 miliónmi dolárov (asi 189 až 640 miliónov eur). Lenže to ešte nemusí byť na celej veci to najzaujímavejšie.
Začať môžeme napríklad tým, že je to pozoruhodný posun oproti prvému roku Trumpovho druhého prezidentského funkčného obdobia, keď sa prezident akciám skôr vyhýbal a investoval najmä do dlhopisov. Tým sa však rozhodne divy nekončia.
Napríklad 10. apríla publikoval Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social, ktorú veľmi často využíva ako neoficiálny komunikačný kanál pre svoje prezidentské rozhodnutia, trochu záhadný odkaz.
„Spoločnosť Palantir Technologies (PLTR) preukázala, že má skvelé bojové schopnosti a vybavenie. Spýtajte sa našich nepriateľov!!! Prezident DJT.“
Chcel tým americký prezident postrašiť Irán, alebo len z vďačnosti – technológia spoločnosti bola predtým použitá pri identifikácii iránskych cieľov – pomôcť akciám firmy, ktorých hodnota padá už od minuloročného novembra?
Možné sú obe verzie, Trump však v každom prípade bude zrejme prvým prezidentom USA, ktorý keď píše o nejakej americkej spoločnosti, rovno vedľa jej názvu uvádza aj jej takzvaný akciový ticker, teda unikátnu skratku, ktorá slúži na rýchlu identifikáciu cenného papiera na burze.
Hodnota firemných akcií po príspevku skutočne začala prudko stúpať a rast sa následne zastavil až v stredu 22. apríla. Mohol však súvisieť aj s faktom, že Trumpova administratíva približne v rovnakom čase uzatvárala s Palantirom miliardové vládne kontrakty.
A ak sa pýtate, tak áno, americký prezident počas prvých mesiacov roka 2026 nakupoval akcie tejto obrannej „AI“ spoločnosti a vo februári ich aj predával. Podľa spomínaných záznamov amerického Úradu pre vládnu etiku predal Donald Trump 10. februára 2026 akcie Palantiru v hodnote 1,1 až 5,3 milióna dolárov.
V nasledujúcich týždňoch uskutočnil ešte niekoľko ďalších predajov, kým začal v marci akcie spoločnosti opäť nakupovať.
Len v marci nakupoval americký prezident akcie Palantiru sedemkrát a obchody majú súhrnnú hodnotu až 530-tisíc dolárov. Americký Úrad pre vládnu etiku neuvádza presnú veľkosť pozícií, ale iba interval s cenovým rozpätím.
Palantir je však len pomyselným vrcholom ľadovca. Ďalším výrazným prípadom sú akcie spoločnosti Nvidia. Tie Trump vo februári nakúpil tesne pred tým, než Nvidia oznámila významnú dohodu s Metou za jeden až päť miliónov dolárov.
Nešlo o prvý nákup, už začiatkom januára americký prezident investoval do akcií spoločnosti v hodnote až milión dolárov. Aj tento dátum nákupu korešponduje s významnou udalosťou. Došlo k nemu tesne pred tým, ako americké ministerstvo obchodu formou nových vývozných licencií povolilo približne desiatim čínskym firmám nákup čipov H200.
Ďalším januárovým Trumpovým akciovým favoritom bola spoločnosť AMD, čipový gigant, ktorému ministerstvo obchodu 13. januára povolilo predávať svoje produkty do Číny.
Trump 6. januára nakúpil akcie spoločnosti AMD v hodnote až 100-tisíc dolárov, čo nemusí vyzerať ako veľa, ale súhrnné investície amerického prezidenta do spoločnosti v prvom štvrťroku dosiahli hodnotu minimálne 740-tisíc dolárov.
Vo februári potom šéf Bieleho domu pre zmenu nakupoval cenné papiere firmy Axon, ktorá vyrába tasery. Išlo o nákupy v hodnote jedného až piatich miliónov dolárov. Ani tu rozhodne nemuselo ísť o náhodu. Imigračný a colný úrad Spojených štátov amerických totiž 24. februára predstavil plán minúť počas piatich rokov 220 miliónov dolárov práve na tasery.
Prezident počas prvých troch mesiacov roka obchodoval aj s viacerými ďalšími podnikmi, ktorých výkonnosť Trumpove politické kroky, ale aj súkromné akcie priamo aj nepriamo ovplyvňujú.
Nájdeme medzi nimi napríklad Boeing, Paramount, Teslu, Apple, Metu, Visu, Citi, Oracle, Qualcomm alebo GE Aerospace.
Medzi ďalšie obchody, ktoré s tohtoročnými politickými krokmi amerického prezidenta priamo nesúvisia, patrí napríklad nákup akcií softvérových spoločností ServiceNow, Workday, Adobe či Microsoft na začiatku tohto roka. Do celého 113-stranového výpočtu môžete nahliadnuť tu.
Obchodné aktivity amerických politikov zaváňajúce insider tradingom sú síce kontroverzné, ale ide o rozšírenú prax. Na americkej sociálnej sieti Reddit dokonca nájdete subredditové vlákno s názvom Trade With Congress, kde retailoví investori a obchodníci kopírujú nákupy a predaje amerických kongresmanov.
K obľube tejto praxe nepochybne prispieva aj fakt, že americkí politici nemajú obchodovanie na burze plošne zakázané. Namiesto toho sa na nich vzťahuje zákon Stock Act z roku 2012, ktorý im iba zakazuje obchodovať na základe neverejných informácií, ktoré získajú pri výkone svojej funkcie.
Zákon tiež ukladá členom Kongresu povinnosť zverejňovať svoje burzové akcie do 45 dní od nákupu či predaja.
V prípade amerického prezidenta a viceprezidenta platia rovnaké pravidlá, nachytať by ich však bolo teoreticky možné na preukázaní jasného konfliktu záujmov. Aby sa tomu predišlo, býva zvykom pred nástupom do funkcie vložiť držané aktíva do takzvaných slepých fondov.
To bola aj oficiálna odpoveď hovorcu Trump Organization na vyššie uvedené odhalenie amerického Úradu pre vládnu etiku.
Podobne sa vyjadril aj hovorca Bieleho domu David Ingle, ktorý uviedol, že majetok prezidenta je v zvereneckom fonde spravovanom jeho deťmi, a že tak neexistuje žiadny konflikt záujmov.
Lenže jedna vec na tom trochu nesedí. Medzi stovkami transakcií totiž nájdeme aj menšie množstvo takých, ktoré pri sebe majú poznámku „unsolicited“, teda „nevyžiadané“. To znamená, že daná burzová akcia nebola vykonaná na odporúčanie makléra alebo finančného poradcu.
