Zamyslite sa nad niečím, čo ste vždy chceli robiť, ale odložili ste to, pretože vám to naháňa strach. V skutočnosti stačí, keď budete myslieť na niečo, čo by ste koniec koncov chceli urobiť, ale ešte ste to neurobili, pretože si možno ani neuvedomujete všetky dôvody, prečo ste na túto cestu ešte nevstúpili.
Možno to niečo je začať športovať. Možno je to rozbehnúť vlastné podnikanie. Alebo chcete napísať knihu, alebo máte iné ciele, ktoré ešte v živote chcete dosiahnuť. Pýtate sa sami seba: „Mal by som, alebo nemal by som začať podnikať?“
Prečo nás zbytočne brzdí strach
Na prvý pohľad také ľahké. Urobíte si swot analýzu (analýza vnútorných silných a slabých stránok) – napíšete si výhody a nevýhody a potom sa rozhodnete! Snažíte sa, aby ste zvážili výhody a riziká, ale ak ste ako väčšina ľudí, tak často sa vo vašom systéme naskytne chyba. Naša tendencia vyhnúť sa stratám nás núti robiť hlúpe rozhodnutia a meniť naše správanie jednoducho tak, aby sme zachovali veci, ktoré už vlastníme. Alebo inak povedané – možná strata niečoho nás paralyzuje v rozhodnutiach.
Ako prekonať strach zo zlyhania.
Úspešní ľudia na to idú v 4 krokoch
Evolučná psychológia dospela k záveru, že keď riešime dôležité rozhodnutie v našom živote, naším primárnym cieľom je vyhnúť sa najdrahším chybám, ktoré sa spájajú s daným rozhodnutím. To znamená, že robíme rozhodnutia, ktoré nás robia nešťastnými.
Chceme fungovať viac tak, aby nás niečo nezlomilo, ako tak, aby sme žili v blahobyte. Pri použití vyššie uvedeného príkladu sa oveľa viac ľudia sústreďujú na potenciálne nebezpečenstvo neúspechu v podnikaní než na šťastie a slobodu, ktorú by mohli dosiahnuť.
Evolučné korene tohto systému sebazáchovy majú zmysel. Nie je to tak dávno, ak hovoríme o vývojovom čase, keď naši predkovia museli každý deň riešiť otázky týkajúce sa života a smrti. V tomto scenári života a smrti je minimalizovanie rizika na úkor sebarealizácie logické. V posledných tisícročiach sa však situácia zmenila a naše myšlienkové vzorce neudržali tempo. Aj na Slovensku momentálne žijeme v ekonomike služieb, ktorá vytvára viac nápadov, ako produkuje vecí. Prešli sme z poľnohospodárstva na priemyselnú ekonomiku založenú na znalostiach a naša schopnosť vyrovnať sa so zaťažovacími faktormi neudržala tempo.
Maslowova pyramída potrieb
V Európskej únii má u väčšiny ľudí základňu Maslowova pyramída – majú dostatočne veľa jedla, vody, spánku a bezpečia. Keď sú tieto základné potreby naplnené, ľudia inklinujú riešiť viac metafyzické problémy, ako sú príslušnosť a sebarealizácia.
Duševná imunita vám pomôže čeliť strachu.
Takto si ju vybudujete
Keď ľudia postupne postupujú pyramídou, potreby sú čoraz sociálnejšie. Prioritu má potreba osobnej úcty a pocitov úspechu, čo je proces rastu a rozvoja, a teda to, ako má človek s cieľom dosiahnuť individuálny potenciál. Abraham Maslow veril, že tieto potreby sú podobné inštinktom a zohrávajú hlavnú úlohu pri motivovaní správania. Maslow označil potreby rastu ako najvyššiu úroveň pyramídy. Tieto potreby nevyplývajú z nedostatku niečoho, ale skôr z túžby rásť ako človek.
Máme k dispozícii hardvér (mozog) a spôsob rozhodovania, ktorý nie je vhodný pre naše moderné prostredie. Sme naprogramovaní tak, aby sme si vybrali bezpečnosť, a to aj na úkor radosti, v prostredí, kde je ťažké nájsť bezpečnosť a radosť. Psychológ Daniel Kahneman a iní ukázali, že ľudia dvakrát horšie vnímajú stratu, ako majú potešenie zo zisku. Ak sa nenaučíme trénovať naše mozgy na vyhodnotenie rizika a odmeny na rovnomernej úrovni, zostaneme uväznení v živote averzie voči riziku, ktorá nám zabráni v potešení.
Pre spôsob, ktorým vyhodnocujeme riziko, by sa dalo pravdivo a jasne povedať, že nikdy nie je vhodný čas investovať. Alebo začať cvičiť. Alebo začať podnikať. Alebo sa zamilovať. Nakoniec, všetko z toho vyžaduje, aby sme sa stali zraniteľnými, či už osobne, finančne, alebo oboma spôsobmi. A to voči neznámej budúcnosti s veľmi reálnym rizikom prepadov. Ale čierno-biely život je jediná vec, ktorá je menej uspokojivá ako život „prežívajúci“ riziko straty.
Obavy budú existovať vždy
Vždy budú existovať obavy – niektoré nie založené na reálnej skutočnosti. Táto neistota, táto všadeprítomná nevedomosť, je charakteristickým znakom života a kapitálových trhov. A je len na nás, či ju dokážeme prijať a naučiť sa s ňou žiť.
Berte rozvoj svojho racionálneho myslenia ako výzvu. Začnite zmenou spôsobu, akým spracúvate udalosti a ktorým uvažujete. Oboznámte sa so svojimi kognitívnymi predsudkami. Pracujte na systéme alebo prístupe na zlepšenie racionálneho myslenia a precvičujte si svoje racionálne myslenie pravidelne pri riešení každodenných problémov.
Jakub Křivan je Head of CEE v spoločnosti C-QUADRAT Investment group vo Viedni, v ktorej v minulosti pracoval ako obchodný riaditeľ pre CZ/SK. Svoje vysokoškolské štúdium vo Viedni zavŕšil titulom MBA so zameraním na behaviorálne financie. V roku 2018 bol pri zrode platformy SBEN, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať tento svetový trend na Slovensko. Hovorí plynule po nemecky a anglicky a medzi jeho záľuby patrí cestovanie, basketbal a varenie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
