Investovanie do vína už dávno nie je len o pôžitku, ale o precíznej diverzifikácii a strategickom budovaní alokácií. Miroslava Kučeráková, odborníčka na investičné víno, líderka projektu a šéfka správy fondu J&T Wine Fund, vysvetľuje, prečo má investičné víno nízku koreláciu s tradičnými trhmi, ako rozpoznať fľašu s potenciálom rastu a prečo je aktuálna korekcia trhu ideálnou príležitosťou na vstup pre nových investorov.
Aké parametre musí víno spĺňať, aby sa z neho raz mohlo stať investičné?
Ide o vína od vybraných producentov zo zásadne klasifikovaných vinárskych oblastí. Sú produkované v malých, obmedzených množstvách. Ak nejde o nedostupný artikel, je veľmi ťažké vytvoriť investičnú hodnotu – dopyt totiž musí prevyšovať ponuku.
Ďalej zohráva úlohu meno a história značky, ale aj kredit človeka, ktorý za vinárstvom stojí.
Nevyhnutnosťou je kvalita produktu a vysoký potenciál vyzrievania, keďže investujeme na dlhšie obdobie. Víno sa zhodnocuje v čase tým, ako narastá jeho popularita a ako sa približuje k svojmu ideálnemu bodu zrelosti.
Investičné vína sa nakupujú prioritne v čase, keď sú uvádzané na trh, teda za uvádzaciu cenu. To umožňuje dosiahnuť maximálne možné zhodnotenie.
Kľúčové je získať na tieto vína alokácie, čo priamo súvisí s budovaním dlhodobých vzťahov s producentmi a obchodníkmi. Niekedy sa však oplatí nakupovať aj na sekundárnom trhu mimo obdobia releasov, kde ceny stále môžu rásť.
A ďalšie faktory?
Netreba zabúdať na kvalitu ročníka, teda vplyv počasia, a v neposlednom rade na správne skladovanie a zdroj nákupu.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Výrazným faktorom sú aj hodnotenia uznávaných kritikov – vysoké skóre je vstupenkou do tejto kategórie.
Aj to je jedna z tém, o ktorých budem hovoriť v rámci svojej prezentácie na Wine & Invest forum – Falstaff Slovensko 23. júna v Grand Hotel River Park v Bratislave.
Ktoré lokality sú „stávkou na istotu“?
Jednoznačne najlepšie regióny sú francúzske Burgundsko, Bordeaux a Champagne. V rámci nich sledujeme aj konkrétne apelácie a mikroklímy. K overeným klasikám však patria aj „supertoskánske“ vína z Talianska či produkcia z „Nového sveta“, napríklad z Napa Valley.
Môže byť investičným aj víno zo Slovenska?
Slovenské víno má zatiaľ problém s potenciálom vyzrievania. Už dnes síce môžeme od našich producentov ochutnať vína, ktoré sa oplatí držať dlhšie a ktoré sú po čase lepšie ako hneď po nafľašovaní, no stále to nie je horizont desiatich, dvadsiatich či štyridsiatich rokov.
Druhým faktorom je, že Slovensko nie je tradičný vinársky región svetového mena. Dopyt v zahraničí nie je natoľko silný, aby si náš producent mohol diktovať cenu a trh by na to reagoval ďalším rastom.
S meniacou sa klímou je však možné, že sa časom dostaneme do bodu, keď aj u nás vyrobíme investičné víno.
Aký podiel z celosvetovej produkcie vína môžeme považovať za investičný?
Tvorí ho približne jedno až dve percentá z celkovej produkcie. Je to naozaj malý objem definovaný jedinečným pôvodom, schopnosťou dozrievať v čase a vysokým dopytom na sekundárnom trhu. To všetko z neho robí mikrokategóriu.
Investičný alkohol patrí k alternatívnym spôsobom investovania, jeho priaznivci vyzdvihujú najmä negatívnu koreláciu s akciovými trhmi. Ako funguje tento vzťah v praxi?
Sú obdobia, keď je lepšie čakať, nakupovať a na vínach takpovediac „sedieť“. To platilo aj v posledných dvoch rokoch – hoci sa situácia už obracia, stále je lepšie vyčkávať.
Vývoj vždy závisí od aktuálnej ekonomickej a geopolitickej situácie. Správne portfólio by malo byť geograficky aj ročníkovo diverzifikované tak, aby vždy aspoň jedna jeho časť rástla.
Spravidla je najlepšie víno predať v momente, keď dosiahne štádium maximálnej popularity – keď dostane vysoké skóre alebo sa stráca z trhu – a zrelosti. Toto rozmedzie môže byť desať až štyridsať rokov. Treba sledovať kontext udalostí a vedieť, kedy fľašu držať, kedy predať a kedy ju už radšej vypiť.
„Pre niekoho je ťažké obhájiť, prečo fľaša stojí tisíc eur. Ja sa to nesnažím obhajovať, skôr vysvetľujem mechanizmy trhu.“
Existujú aj ojedinelé udalosti, ktoré dokážu s cenou pohnúť skokovo. Napríklad keď zomrie významná osobnosť stojaca za daným vinárstvom – vtedy môžu ceny niektorých fliaš vystreliť až do astronomických výšin.
Čo ďalšie vplýva na hodnotu fľaše?
Kľúčové je skladovanie. Okrem teploty a vlhkosti rozhoduje aj poloha fľaše a lokalita skladu. Ten by sa nemal nachádzať pri frekventovaných dopravných uzloch či železniciach, pretože otrasy vínu škodia. Ideálne je prostredie s úplným pokojom.
Dôležitým faktorom je sklad so štatútom In Bond, teda že vína sú v ňom uložené bez zaplatenia ciel a daní. Je to aj najvýhodnejší spôsob investovania, pretože cena vína je nižšia a investor ho môže ďalej predať z jedného skladu do druhého. Dane zaplatí až finálny subjekt pri konečnej spotrebe.
Osobne sa vyhýbam nákupom zo súkromných zbierok. Neviem si tam stopercentne overiť podmienky skladovania, navyše v 90 percentách prípadov sú už dane zaplatené, čo znižuje výnos pri ďalšom predaji a robí kúpu menej dôveryhodnou.
Spomenuli ste, že najvyššia hodnota je v čase pripravenosti na konzumáciu. Kedy sa teda oplatí víno otvoriť?
Investor či zberateľ musí sledovať odborných kritikov. Tí uvádzajú takzvané drinking window – obdobie, keď je podľa ich skúseností najlepšie víno otvoriť. Je to však alchýmia a záleží aj na tom, ako máte vytrénované chuťové poháriky.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Niekto preferuje vína v ranom štádiu, iný má rád terciárne tóny starších ročníkov. Svoju preferenciu zistíte len ochutnávaním. Pri extra drahých fľašiach je skvelé mať kontakt priamo vo vinárstve alebo sa poradiť so skúseným someliérom. Univerzálny recept neexistuje.
Hovorí sa, že keď sa jeden z investorov rozhodne fľašu otvoriť, ostatní oslavujú, lebo ich kusy sa stávajú vzácnejšími. Funguje to tak?
Platí to najmä pri starších ročníkoch, ktorých je na trhu už minimum. Keď v tomto prostredí fungujete, presne viete, koľko drevených debien je ešte k dispozícii. Hneď ako sa ponuky z trhu strácajú, cena môže narásť markantne.
Pri mladších ročníkoch sa však niekedy stáva, že obchodníci sú z dôvodu cash flow nútení predávať vína pod cenu, čím dočasne hodnotu na trhu znižujú. Keď sa však tieto lacnejšie ponuky vypredajú, hodnota ostatných vín opäť automaticky narastá.
Ako má postupovať človek, ktorý chce začať investovať do vína od nuly?
Vždy sa treba poradiť s odborníkom. Nemusí to byť hneď investičný špecialista, stačí someliér, ktorý má prehľad v kategórii investičných vín. Je dôležité si uvedomiť, že ak si budujete zbierku doma, bude oveľa ťažšie ju predať s výnosom, pretože kupujúcemu nepreukážete podmienky skladovania. Nie je to investícia pre rýchly zisk, ale beh na dlhú trať – často desať a viac rokov.
Ako funguje J&T Wine Fund a v čom je jeho najväčšia výhoda oproti individuálnemu nákupu?
Pre klienta zabezpečujeme kompletnú logistiku – od nákupu cez poistenie až po uskladnenie v profesionálnych skladoch.
Nakupujeme primárne priamo od výrobcov, čo sa jednotlivcovi podarí len výnimočne. Disponujeme alokáciami na vína, ku ktorým by sa bežný človek nedostal, pokiaľ by nepreinvestoval obrovské sumy.
Navyše ak investor potrebuje likviditu, neviaže sa to na predaj konkrétnej fľaše z portfólia, ale môže požiadať o vyplatenie podielu.
Ďalším benefitom je, že naši investori majú k portfóliu prístup a môžu si vzácne vína kúpiť aj pre vlastnú spotrebu.
Koľko percent z celkového majetku odporúčate alokovať do vína?
Pri alternatívnych investíciách sa odporúča hranica do desiatich percent portfólia. Považuje sa to za rizikovejšiu kategóriu, preto je potrebná opatrnosť.
U vášnivých zberateľov to však môže byť aj viac, keďže tam vstupuje aj emocionálna hodnota. Náš fond je určený pre kvalifikovaných investorov, ktorí chápu, ako funguje investovanie.
S akými otázkami sa na vás potenciálni investori najčastejšie obracajú?
Najčastejšie vysvetľujem, v čom spočíva hodnota konkrétnej fľaše. Pre niekoho je ťažké obhájiť, prečo fľaša stojí tisíc eur. Ja sa to nesnažím obhajovať, skôr vysvetľujem mechanizmy trhu.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Zaujímajú sa aj o technické parametre – či nie je skladovanie a poistenie príliš drahé. Na rozdiel od akcií u depozitára náš audítor chodí fyzicky kontrolovať sklady v Bordeaux a v Londýne.
Evaluácia fondu prebieha raz ročne prostredníctvom odborného znalca, nielen na základe burzových dát. Buď v tom človek nájde vášeň a príbeh, alebo povie, že preňho také drahé víno nemá zmysel. Obe cesty sú v poriadku.
Aká je reálna likvidita takejto investície?
Hovorí sa, že likvidita je nízka, ale ja si to úplne nemyslím. Ak máte v portfóliu raritný, 100-bodový ročník od ikonického producenta, predáte ho okamžite – na také vína existujú poradovníky.
Problém s likviditou býva skôr pri mladých vínach, kde musíte čakať päť až pätnásť rokov, kým sa trh „vyčistí“.
Preto musí byť portfólio vyvážené: časť tvoria vysoko likvidné kúsky a časť vína, na ktoré potrebujete čas. Investor v našom fonde je však chránený tým, že jeho vyplatenie nie je priamo naviazané na momentálny predaj konkrétnych fliaš.
Musíte aj v tomto odvetví bojovať proti falzifikátom?
Osobne som sa s falzifikátom nestretla, pretože vo fonde nakupujeme priamo od producentov, čím riziko eliminujeme.
Vo svete však existujú obrovské škandály – fascinujúci je napríklad príbeh Rudyho Kurniawana, o ktorom vznikol film Sour Grapes. Ten človek mal taký talent, že v kuchyni namiešal repliky, ktoré oklamali aj špičkových odborníkov.
Dnes sú už technológie ďalej. Používajú sa ochranné prvky na etikety a zátky podobne ako na bankovkách, takže falšovanie je čoraz náročnejšie.
Spotreba vína celosvetovo klesá. Je to pre investorov dobrá alebo zlá správa?
Štatistiky ukazujú, že hoci sa pije menej, ľudia vyhľadávajú vyššiu kvalitu. Hodnota predaného vína teda neklesá. Pre nás je to dobrá správa – trh sa čistí a ľudia prikladajú väčšiu váhu pôvodu a zloženiu. Sú ochotní priplatiť si za skutočnú kvalitu.
Ako vidíte tento spôsob investovania o desať rokov?
Aktuálne má trh za sebou bolestivú korekciu. Od pandémie až do konca roka 2025 sme pozorovali stabilný pokles, čím praskla bublina spôsobená neštandardným nárastom počas covidu.
Teraz by sme mali byť na počiatku novej rastovej fázy. Trhom značne zatriaslo aj zavedenie dovozných ciel v USA, pre ktoré americký trh takmer na rok vypadol z hry, čo prinieslo zmeny v celom segmente.
Budúcnosť však vidím pozitívne. Víno je špecifické tým, že na ekonomické otrasy reaguje pomalšie ako akcie. V čase pandémie, keď všetko klesalo, víno dosiahlo historické maximum.
Má veľmi nízku koreláciu s akciovými trhmi, čo z neho robí výborný diverzifikačný nástroj. Investičné víno bude čoraz lukratívnejšie – investorov pribúda, no celková produkcia je pre nevyspytateľné počasie čoraz obmedzenejšia.
