Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko odmietli návrh 16 členských štátov EÚ, vrátane ČR, ktoré žiadajú zvýšenie výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a kohézne fondy v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ. Severné, bohatšie krajiny EÚ rovnako nesúhlasia s odložením splácania dlhov vzniknutých v súvislosti s oživením ekonomiky po pandémii, napísal server Brussels Signal.
Štáty, ktoré majú obavy z vytvárania nových dlhov a ktorým sa v bruselských kuloároch hovorí „frugálovia“ (podľa latinského výrazu frugalis, teda skromný či šetrný), svoje výhrady vyjadrili počas utorkovej schôdzky únijných ministrov pre európske záležitosti. Práve tu sa prerokúval aj takzvaný viacročný finančný rámec (VFR) Európskej únie na roky 2028 až 2034.
Priatelia súdržnosti
Krajiny reagovali na pondelkovú deklaráciu zoskupenia nazvaného Priatelia súdržnosti, ku ktorej sa pripojilo 16 krajín EÚ. „V návrhu komisie sú politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a spoločná politika rybného hospodárstva (SRP) jedinými politikami, ktoré čelia reálnemu zníženiu financovania, a to napriek celkovému zvýšeniu veľkosti nového viacročného finančného rámca (VFR),“ stojí vo vyhlásení. „Politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika sú pre občanov EÚ najviditeľnejšími politikami Európskej únie,“ dodáva text. V deklarácii sa tiež hovorí o tom, že by EÚ mala zvážiť nové vlastné zdroje príjmov a prípadnú spoločnú pôžičku na financovanie investícií.
Nemecká delegácia podľa serveru Brussels Signal na utorkovom rokovaní naopak uviedla, že výrazné zvýšenie objemu rozpočtu, ako navrhuje Európska komisia, nie je uskutočniteľné a „neúmerne“ by zhoršilo bilanciu Berlína ako čistého platiteľa. Nemecko tiež odmietlo odloženie splácania spoločného dlhu EÚ s odvolaním sa na „politické záväzky“.
Návrat nemožný
Berlín uviedol, že budúci rozpočet sa musí zamerať na „konkurencieschopnosť, bezpečnosť a obranu“, a argumentoval, že „návrat k status quo nie je možný“. Rokovania o novom dlhodobom rozpočte EÚ tak nebudú jednoduché. Čistými platiteľmi do rozpočtu sú napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko či Švédsko. A najmä Nemecko či Holandsko nechcú zvyšovať svoj príspevok do rozpočtu, pretože už teraz platia najviac.
Najväčšími príjemcami, teda krajinami, ktoré dostali z rozpočtu EÚ viac peňazí, ako koľko zaplatili, sú Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Grécko, Česko či Slovensko. Tieto krajiny sa naopak obávajú, že budú znížené výdavky na poľnohospodárstvo a kohéziu a plánujú bojovať za ich zachovanie v doterajšej výške.
Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ od dotácií poľnohospodárom cez kohézne fondy na podporu menej rozvinutých regiónov po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám. Európska komisia zverejnila prvý návrh nového rozpočtu od roku 2028 v objeme 1,8 bilióna eur vlani v júli.
