V rubrike Money Brief prinášame číslo, graf, výrok, udalosť a polemiku posledných dní. Tentokrát aj o raketovom úpise akcií a o tom, aké zmeny chystá Trumpov nominant vo Federálnom rezervnom systéme.
Akciovým trhom dominuje IPO Muskovej spoločnosti SpaceX, ktorá urobila z najbohatšieho muža prvého bilionára. Pozornosť investorov pútalo aj rozhodnutie troch centrálnych bánk. A pohľad na rebríček konkurencieschopnosti ukázal ďalšie problémy Slovenska.
Májová inflácia v eurozóne bola podľa harmonizovaného indexu Eurostatu na úrovni 3,2 percenta, za celú Európsku úniu to bolo 3,3 percenta.
Zaujímavosťou je zásadný rozdiel medzi Českom a Slovenskom. Inflácia našich susedov na úrovni 1,8 percenta bola druhou najnižšou v EÚ po Švédsku, rovné tuzemské štyri percentá nás radia až na 21. priečku. Najvýraznejšie znehodnotenie peňazí hlásia Bulharsko so 6,3 a Rumunsko s 9,7 percenta.
Ako spresňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, podľa domáceho spotrebiteľského koša, ktorý sa mierne líši od harmonizovaného indexu, ceny medziročne vzrástli o 3,8 percenta.
Zdražovanie bolo v porovnaní s minulým rokom viditeľné vo všetkých 13 hlavných kategóriách, ktoré štatistici sledujú. Najvýraznejšie rástli ceny v sektore dopravy, konkrétne o 9,4 percenta, vysoký rast hlási aj bývanie s energiami – nárast o 6,7 percenta.
Reštauračné a ubytovacie služby zdraželi o 5,2 percenta, rekreačné služby o 4,8 percenta a alkohol s tabakom o 3,7 percenta.
Najmiernejší rast inflácie, len o 0,3 percenta, zaznamenali potraviny.
Udalosť: premiéra nového šéfa Fedu
Tento týždeň sa o slovo prihlásilo viacero centrálnych bankárov. Najväčší záujem vzbudila premiéra šéfa Federálneho rezervného systému Kevina Warsha. Jeho predchodcu Jeroma Powella často kritizoval prezident Donald Trump pre neochotu znižovať úroky.
Regulátor sadzby nemenil, pričom pomer hlasov 12 : 0 naznačuje jednoznačný postoj.
Warsh po zasadnutí oznámil vytvorenie pracovných skupín, ktoré preskúmajú doterajší spôsob komunikácie Fedu i spôsob získavania dát. Už jeho prvé vystúpenie sa nieslo v duchu maximálnej stručnosti. Sám nechce ovplyvňovať trhy avizovaním budúcich krokov, hoci centrálne banky to robia bežne.
Napriek tomu sa investori dozvedeli potrebné náznaky. Predstavitelia regulátora predpokladajú, že inflácia porastie v tomto roku na 3,6 percenta, predtým odhadovali len 2,7 percenta. „Medián prognózy už nepočíta s tohtoročnou stabilnou sadzbou sadzieb, ako to bolo v marci, ale, naopak, predpokladá ich zvýšenie,“ uviedol hlavný ekonóm Portu Jan Berka.
„Nový šéf Fedu sa jednoznačne prihlásil k naplneniu dvojpercentného cieľa. Už po prvej tlačovej konferencii nového šéfa je však jasné, že tento cieľ chce naplniť výrazne iným štýlom než jeho predchodcovia,“ doplnil analytik českej ČSOB Jan Čermák.
Aj Bank of England ponechala úroky bez zmeny, no dvaja členovia rady z deviatich hlasovali za ich okamžité zvýšenie.
Do tretice rozhodovala aj Česká národná banka, ktorá zvýšila základnú sadzbu o štvrť bodu na 3,75 percenta.
Výrok: o dôveru treba žiadať ihneď
„Ak vláda Slovenskej republiky zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje percentuálny podiel na HDP, s ktorým ústavný zákon spája aj požiadanie Národnej rady o vyslovenie dôvery, túto žiadosť podá bez zbytočného odkladu. Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie (…) bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti.“
Ústavný súd tak jednoznačne odkázal vláde, že ak dlh prekročí zákonom určenú hranicu, musí požiadať o dôveru.
Problémová hranica padla už skôr, Eurostat vlani v októbri uviedol, že výška dlhu je 59,7 percenta. Každý kabinet však má výnimku – prvých 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia. Tie ubehli, ale predstavitelia vlády tvrdili, že je na ich rozhodnutí, kedy o dôveru požiadajú. Práve to Ústavný súd vyvrátil.
Hoci premiér tvrdil, že je to len formalita, rozhodnutie súdu je dôležitý odkaz, že pravidlá musia dodržiavať nielen predavači langošov, ale aj politici.
Vláda ešte vo štvrtok dôveru obhájila. No fakt, že s požiadavkou váhala, potvrdzuje, že v koalícii, ktorá je rôznorodejšia ako legendárny zlepenec, nie je nič stopercentne isté.
Graf: slovenská (ne)konkurencieschopnosť
Slovensko je v rebríčku medzinárodnej konkurencieschopnosti na 63. mieste zo 70 porovnávaných krajín, čo je rovnaký výsledok ako vlani. Vyplýva to z analýzy švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu.
Zaujímavý je pohľad do minulosti, ešte v roku 2022 sme boli na priaznivejšom 49. mieste.
Konkurencieschopnosť v roku 2026 už nie je predovšetkým súťažou nákladov, rozsahu či inovácií, ale súťažou inštitucionálnej dôveryhodnosti, pripomína Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania, ktorý je exkluzívnym partnerom švajčiarskej ustanovizne na Slovensku.
Ako dodáva, čím viac sa svet rozpadá na menšie časti, tým cennejšie sú predvídateľné pravidlá, vynútiteľné záväzky a dôveryhodnosť inštitúcií.
Podrobnejší pohľad na sledované kategórie ukazuje, že v ekonomickom výkone si Slovensko polepšilo zo 60. na 58. miesto. Naopak, pri efektivite vládnutia sme si pohoršili o dve priečky na pozíciu 66.
Na rovnakom mieste sme aj pri efektivite biznisu, tu však došlo k zlepšeniu o dve priečky. V infraštruktúre patrí Slovensku 52. miesto, vlani sme boli 50.
Švajčiarsko ustúpilo Ázii
Zaujímavý je aj pohľad na čelo rebríčka. Prvý je Singapur pred Hongkongom. Švajčiarsko, ktoré ešte vlani viedlo, sa prepadlo až od dve priečky.
Inštitút pre rozvoj manažmentu pripomína, že európske ekonomiky zaznamenávajú pomalý ústup. Írsko zostáva v prvej desiatke najmä vďaka otvorenosti voči zahraničným kapitálovým investíciám, podobne je na tom aj Holandsko.
„Dánsko a Švédsko klesajú nižšie v rebríčku, zaťažené vysokými fiškálnymi bremenami, rastúcimi nákladmi a slabším trhom práce, hoci ich inštitucionálne silné stránky zostávajú nedotknuté,“ spresňuje inštitút.
USA sa vrátili na pozíciu, kde boli naposledy v roku 2023 – sú desiate. Vlani boli na 13. mieste. „Správa však varuje, že dôvera podnikateľov sa môže zlepšovať rýchlejšie než základné fiškálne a ekonomické parametre, čo vyvoláva otázky, či je možné oživenie udržať,“ poznamenáva Oravec.
Zaujímavý je aj vzostup Číny zo 16. na 12. miesto, ktorý stojí na prudkom zlepšení efektívnosti podnikania.
Polemika: čaká nás vesmírna bublina?
Na burzách stále dominuje IPO spoločnosti SpaceX. Elon Musk sa vďaka tomu stal prvým bilionárom na svete.
Zaujímavosťou je, že po úpise sa výrazne rozšíril aj zoznam dolárových milionárov približne o 4 400 ľudí. Ide o súčasných a bývalých zamestnancov, ktorí vlastnia akcie. Nejde len o vývojárov či topmanažérov, ale aj o relatívne bežné profesie.
Tu sa žiada dodať ešte jedno číslo – približne štyristo zamestnancov vlastní akcie SpaceX v hodnote vyše sto miliónov dolárov.
Výhodou týchto ľudí je, že sa k potenciálne zaujímavej investícii dostali naozaj včas. Otázkou dňa je, do akej miery je rovnako dobrým rozhodnutím kupovať akcie SpaceX teraz.
Spoločnosť kombinuje dva dôležité faktory, ktoré súvisia s budúcnosťou – vesmír a umelú inteligenciu. Aj preto sa z uvedenia na trh stala taká senzácia.
Upisovacia cena akcií bola 135 dolárov, prvý obchodný deň uzavreli na 161 dolároch. V utorok ich hodnota dokonca prekonala dvesto dolárov, ale nasledovala korekcia. V čase uzávierky článku bola hodnota akcií nad úrovňou 180 dolárov.
Pesimistickým odhadom dominuje agentúra Morningstar, ktorá hovorí o cene 63 dolárov. „Naše ocenenie je skôr výsledkom matematiky než skepticizmu a odráža širokú škálu možných výsledkov pre finančnú budúcnosť spoločnosti. Naše ocenenie, založené na pravdepodobnostne váženom diskontovanom peňažnom toku, zahŕňa tri scenáre pre najneistejšie podnikanie firmy v oblasti umelej inteligencie,“ dodáva spoločnosť.
Dánsky ekonóm Henrik Zeberg v stĺpčeku pre Forbes pripomína, že ide o firmu, ktorá vlani stratila približne päť miliárd dolárov. „Pri valuácii z debutu sa firma obchoduje približne na úrovni 94-násobku tržieb – v rovnakom pásme ako Yahoo na vrchole v roku 2000. Nie je to voľné prirovnanie. Ide o jednu z najextrémnejších hodnôt celej mánie dot-com, ktorú dnes dorovnáva jediná nová emisia,“ napísal.
Zakončuje, že bublina prichádza s dôvodom, prečo staré pravidlá už údajne neplatia.
Faktom však je, že hoci majú nové technológie budúcnosť, otázny je monetizačný potenciál populárnych produktov. Silná módna vlna je neprehliadnuteľná. Celkovo vidieť silný odliv peňazí z kryptomien práve do AI.
Tu je dôležité poznamenať, že SpaceX bude mať čoskoro konkurenciu. Na jeseň by investorov mohlo potešiť IPO spoločnosti Open AI, ktorá stojí za ChatGPT. Nasledovať môže aj Anthropic s Claudeom. Práve to by mohlo spôsobiť prelievanie zdrojov súkromných aj inštitucionálnych investorov. Nie je to jediný dôvod, prečo zrejme dôjde pri akciách SpaceX ku korekcii.
Všeobecne platí, že spoločnosť ako SpaceX je inovatívny líder a má zmysel v portfóliách. Otázne je, za akú cenu. Časť investorov bude zrejme nakupovať, až keď ošiaľ opadne.
Aká hodnota je teda optimálnou cenou na nákup? Je pod upisovacou cenou 135 dolárov alebo pod 161 dolármi, čo je hodnota, na ktorej sa obchodovanie uzavrelo prvý deň? V oboch prípadoch však ide o psychologické hranice.
Máte svoju predstavu? Napíšte nám svoj názor, k zaujímavým tipom sa radi vrátime.
