Namiesto nevyhnutnosti sa z práce môže stať záľuba. Ak to automatizácia dovolí, ľudia budú žiť z nepodmieneného príjmu.
Peňazí bude dosť pre všetkých. Podobný odkaz nepochádza z pera večne chudobného filozofa Karla Marxa, ale od najbohatšieho muža planéty Elona Muska. Verí, že ekonomiku potiahnu stroje, každý dostane vysoký nepodmienený príjem a práca bude, podobne ako šport či videohry, istou formou zábavy.
Zakladateľ Tesly na americko-saudskoarabskom investičnom fóre vo Washingtone odhadol, že v nasledujúcich 10 až 20 rokoch bude práca dobrovoľná. Práve veľkosť Muskovho majetku a doterajší podnikateľský úspech na prvý pohľad naznačujú, že najbohatší muž sveta neteoretizuje, ale pozná budúcnosť ekonomiky lepšie než ostatní.
Faktom však môže byť, že sa svojimi vyjadreniami skôr snaží podporiť ďalšie investície do vlastného podnikania. Netají sa tým, že podstatnú časť jeho biznisu majú tvoriť humanoidné roboty Optimus. Dokonca sa vyjadril, že jeho stroje do 10 rokov prevýšia ľudských chirurgov. Namiesto potlesku však čelí skôr sarkazmu.
Tieto slová treba vnímať v kontexte iných činov. Koncom minulého roka oznámili miliardári Michael a Susan Dellovci, že venujú vyše šesť miliárd dolárov na program investičných účtov, ktoré majú pre 25 miliónov amerických detí mladších ako 10 rokov zabezpečiť lepšiu budúcnosť.
Musk na vlastnej sociálnej sieti X reagoval, že je to pekné gesto, ale v budúcnosti nebude žiadna chudoba, a preto nebude potrebné šetriť peniaze. Zavedie sa univerzálny vysoký príjem, dodal. Použitý termín, ktorý v angličtine znie Universal High Income, je zaujímavým posunom, keďže väčšina ekonómov pracuje s neutrálnejším názvom univerzálny alebo nepodmienený základný príjem.
Namiesto potlesku si však najbohatší muž planéty mohol prečítať sarkastické poznámky vrátane otázky, či je pod vplyvom drog. Jeden z diskutérov poznamenal, že ak budú mať všetci vysoký príjem, nikto nebude bohatý. „Chápem to ako univerzálny chudobný príjem,“ doplnil ironicky.
Utópia spred 500 rokov
O nepodmienenom príjme sa čoraz intenzívnejšie hovorí v súvislosti so zavádzaním strojov umelej inteligencie. Myšlienka o automatických dávkach je pritom výrazne staršia. Pred 510 rokmi vydal filozof a právnik Thomas More známu Utópiu, v ktorej okrem iného naznačil, že krádežiam sa dá zabrániť poskytnutím prostriedkov pre ľudí. Paradoxne, utópiu si osvojili aj komunisti, no v praxi ju zmenili na dystópiu, keď snaha o kolektivizáciu poľnohospodárstva viedla v 30. rokoch za Stalina k ukrajinskému hladomoru, nehovoriac o obetiach gulagov.
Odstráneniu chudoby sa v eseji Agrárna spravodlivosť z roku 1797 venoval americký filozof Thomas Paine, keď navrhol systém podobný súčasnému sociálnemu poisteniu. Milton Friedman v knihe Kapitalizmus a sloboda z roku 1962 navrhol negatívnu daň z príjmu, čo by bola obdoba základného zárobku pre všetkých a jednoduchšia náhrada komplikovaného systému dávok. Takýto systém mal motivovať k práci.
Avšak nie vždy v histórii sa možnosť nepracovať považovala za pozitívnu. Ilustruje to aj obraz Pietra Brueghela staršieho Het Luilekkerland, po slovensky Krajina Kakadu, no veľavravnejší je český preklad V zemi peciválů, kde jedlo doslova padá ľuďom do úst. Brueghel takto karikuje lenivosť a obžerstvo.
Pohľad z akadémie vied
V súčasnosti patrí k najväčším propagátorom nepodmieneného príjmu český filozof Marek Hrubec, ktorý pôsobí v tamojšej akadémii vied. Jeho pohľad je viac filozofický ako ekonomický. Prízvukuje najmä uplatnenie ústavného práva na dôstojný život. Dôraz kladie na príjemcov, ktorí ho naozaj potrebujú. Vďaka tomu, že by bol celoplošný, nemuseli by na úradoch zložito dokazovať, že majú základné potreby.
„Málokto by asi chcel žiť iba z univerzálneho príjmu. Ľudia by ho brali ako základ a k tomu by mohli pridávať ďalšie veci,“ vysvetľuje na jednom z mnohých videí, že chuť pracovať by nezmizla. Pred 10 rokmi konkretizoval pre Trend, že dávka by mohla byť vo výške 10-tisíc českých korún, teda vyše tristo eur. Zároveň dodal, že jej výšku by mali schváliť ľudia v referende. Podľa neho by však mali nárok aj na ďalšie peniaze. „Sociálne dávky by boli naďalej vyplácané, lebo niektorí sú oproti iným občanom znevýhodnení,“ vysvetlil.
Na dôležitú otázku o financovaní vidí odpoveď v automatizácii. „Je potrebné, aby výsledky jej práce neoslavovala len malá skupinka oligarchov, ale aby boli financie prerozdelené medzi všetkých občanov prostredníctvom základného príjmu,“ uviedol. Zdroje by sa podľa neho dali nájsť aj bojom proti daňovým únikom.
Zavedenie nepodmieneného príjmu obhajuje aj užitočnou možnosťou venovať sa záľubám. V súčasnosti len niekoľko percent obyvateľstva na svete robí to, čo ich skutočne baví. „Keby mali ľudia priestor zakladať startupy, družstvá alebo niečo iné, mohli by robiť činnosť, ktorá ich skutočne zaujíma a je užitočná pre iných,“ priblížil. Lenže aj dnes je podstatou pridanej hodnoty v ekonomike práve osoh daných aktivít.
Chýbajú peniaze aj odborníci
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak reaguje, že v súčasnosti hovoria proti nepodmienenému príjmu tri dôležité argumenty. V prvom rade sú to vysoké fiškálne náklady. Vlády teraz riešia, či má byť pomoc plošná, a snažia sa o adresnosť. „Každá politika, ktorá je plošná, je logicky aj veľmi nákladná,“ zdôrazňuje s tým, že inak by to nebolo ani pri základnom príjme. „My už skúšame takú demoverziu vo forme dôchodkov a vidíme, že štáty nedokážu dobre manažovať ani tie,“ vraví.
Problémom by mohol byť aj pokles záujmu o prácu. Slovenskému pracovnému trhu pritom už teraz chýbajú ľudia. „Keď dáte každému základný príjem v takej výške, aby to zmenilo jeho život, tak logicky klesne ochota,“ argumentuje. Tretiu hrozbu vidí v nastavení verejných politík. Politici sú často populisti, a keď niečo zavedú, neznamená to, že to tak ostane navždy. „Môžu sa predbiehať vo voľbách o to, kto zavedie trinásty základný príjem alebo kto ho zvýši,“ hovorí.
Analytik INESS-u sa neobáva, že by umelá inteligencia spôsobila špirálovitý nárast nezamestnanosti. Keď firma ušetrí peniaze napríklad prepúšťaním, zdroje sa nevyparia. Investuje ich do ďalších kapacít alebo niečo nakúpi. Prípadne ich uloží a banka ich poskytne na iné projekty, objasňuje. Trh práce sa určite bude meniť. Stratiť sa môžu neobľúbené pozície v korporáciách. Ľudia si nájdu iné uplatnenie.
Napríklad začnú pestovať paradajky v bio kvalite. „Poznám takých, ktorí sa začali venovať umeleckému kováčstvu,“ poznamenáva. „Aj dnes vidíme, že z korporácií ľudia prechádzajú na pozície ako obkladač alebo elektrikár. Je ich extrémne málo a ich mzda rastie,“ dopĺňa.
Ilustrácia: Milan Juhaniak
Najskôr treba zdroje
Ekonóm Konfederácie odborových zväzov Anton Marcinčin spomína, že univerzálny príjem by sa mohol stať realitou vo chvíli, keď bude všetkého dostatok: efektívne využitie a vyhľadávanie nových zdrojov zabezpečia umelá inteligencia a roboty. Aj on hovorí o akomsi „startrekovskom“ svete. „Je to, samozrejme, veľmi ďaleko. No odpovedal by som možno protiotázkou: Čo iné, ak nie univerzálny príjem, v takom prípade poskytovať?“ kontruje.
Ak umelá inteligencia v budúcnosti zásadne okreše robotu, jedným z riešení môže byť, že pracovať budú iba niektorí ľudia. Ďalšou možnosťou je, že strávia v práci výrazne menej času. „Je hanba, že od roku 1968 sme v skracovaní pracovného času veľmi nepostúpili. Umožnilo by to venovať väčší čas na spotrebu, čo by výrazne pomohlo ekonomike aj efektívnosti práce,“ zamýšľa sa s odkazom na súčasnosť.
V prípade hypotetického scenára bude veľa závisieť od nastavenia systému. Pokiaľ by sme sústredili umelú inteligenciu do rúk malého počtu osôb či štátov, išli by sme do rizika. „Už teraz vidíme, aký vplyv to na nás môže mať. S bohatstvom rastie moc, a pokiaľ nevyriešime túto otázku, výsledkom nebude Star Trek, ale iné sci-fi filmy, kde vedľa úzkej vrstvy superbohatých žije väčšina v strašných podmienkach,“ varuje.
Čo sa týka ochoty dobrovoľne pracovať, vidí dve skupiny. Jedna robí výlučne pre peniaze a svojim koníčkom sa venuje až po práci. No je veľmi veľa ľudí, pre ktorých je práca zároveň záľubou. „Ak je pre mňa výskum hobby, tak sa mu chcem venovať a byť medzi najlepšími. Pri nepodmienenom príjme by som sa nemusel báť, že ak ma niekto prepustí, skončím na ulici,“ odpovedá.
Dôležité limity
Dôležité v hypotetickom scenári by bolo, či budú mať zdroje svoj strop. Ak nie, kľúč rozdeľovania by nespôsoboval problémy. V prípade limitu by zostali otvorené ďalšie otázky pri určovaní pravidiel. V momente, keď začnete nastavovať normy, nastavujete viactriedny systém, v ktorom je teoreticky možné prestupovať z jednej triedy do druhej.
Napríklad: V najnižšej je rybár, ale keď začne predávať tovar, možno sa prehupne do vyššej triedy, a pokiaľ ryby bude skúmať, môže skončiť ešte vyššie. No je pravdepodobné, že jednotlivé triedy by si hranice mobility prísne strážili ako dnes. „A sme pri otázke, kto vlastní technológie a rozhoduje,“ analyzuje.
Viac peňazí pre všetkých cez základný príjem by mohlo znamenať riziko inflácie. Dopyt by vzrástol, ak by však zdroje neboli obmedzené, vyrovnal by sa rýchlym nábehom novej produkcie, oponuje Marcinčin. Hoci je základný nepodmienený príjem skôr ľavicovou témou, v špecifickej podobe sa objavil aj v nápade Richarda Sulíka na takzvaný odvodový bonus.
Tým, že stanovíte sumu, niekomu dáte veľa a niekomu veľmi málo oproti tomu, čo potrebuje. Napríklad dnes, ak máte zdravotné postihnutie, môžete dostať dotáciu na kúpu automobilu. To všetko by v jeho systéme odpadlo. „Takže na jednej strane univerzálny základ je fajn, ale pravdepodobne by ho bolo treba skombinovať s ďalšími mechanizmami,“ zamýšľa sa.
Fíni nepresvedčili
Testovanie nepodmieneného príjmu sa sporadicky objavuje v rôznych častiach sveta. Často sa spomína experiment vo Fínsku. Počas rokov 2017 a 2018 dostalo dvetisíc náhodne vybraných nezamestnaných nepodmienenú mesačnú platbu päťsto eur plus príspevok na bývanie ďalších tristo eur. Kontrolnú skupinu tvorili ďalší ľudia bez roboty. V tom čase bol priemerný plat zamestnanca 3 400 eur a dôchodok 1 900 eur. Na otázku, či tento experiment pomohol nezamestnaným ľuďom ľahšie si nájsť prácu, odpovedá jeden z výskumníkov Miska Simanainen pre BBC News stručne: „Nie.“
Ako dodal, niektorí jedinci si našli robotu, no nebola u nich vyššia pravdepodobnosť, že tak urobia, ako v kontrolnej skupine. Ako však dodáva štúdia McKinsey, ľudia, ktorí poberali základný príjem, uvádzali lepší zdravotný stav a nižšiu úroveň stresu, depresie, smútku a osamelosti, čo sú hlavné determinanty šťastia. Zároveň vykazovali zvýšenú úroveň dôvery v ľudí a inštitúcie, ako sú politici, politické strany, parlament, súdnictvo a systém sociálneho zabezpečenia.
V roku 2016 odmietli zavedenie základného nepodmieneného príjmu v referende Švajčiari. V obmedzenej miere je realitou na americkej Aljaške. Všetci obyvatelia s výnimkou ťažkých zločincov dostávajú isté dividendy zo štátneho ropného fondu. Vlani to bolo tisíc eur na osobu, no v roku 2022 to pre bonusy vyskočilo až na vyše tritisíc eur.
Čo zvládne AI?
História ukazuje, že doterajšie technické revolúcie v konečnom dôsledku pomohli ekonomike a vytvorili nové pozície. To však nevylučuje, že niektoré pozície zaniknú a pracovníci sa môžu ocitnúť bez zamestnania. „Potrebujeme mať dobre nastavenú verejnú a sociálnu politiku. Musí pomôcť tým, ktorí to akútne potrebujú,“ reaguje Chovanculiak.
No zdôrazňuje, že podobný prístup si protirečí s myšlienkou základného príjmu. Ten môže byť plošný, nízky a pre všetkých. Lenže my potrebujeme adresnú pomoc. „Aj keby som pripustil, že dôjde k väčšej nárazovej nezamestnanosti, nie je to argument na zavedenie základného príjmu,“ podčiarkuje. Ako dôležitý prorastový element udáva potrebu nekomplikovať firmám prepúšťanie. Inak nebudú ochotné riskovať. Vyhnú sa zamestnávaniu a biznis sa nerozbehne, usudzuje.
Veľkou výzvou je, ako sa na budúce zmeny pripraviť. Robotník musí uvažovať o tom, že fabrika môže skončiť. Mal by myslieť na „zadné vrátka“ a zvažovať, čo v takom prípade robiť, naznačuje riešenie. Na priamu otázku, či sa venovať všeobecnému vzdelávaniu alebo sa špecializovať, zrejme neexistuje jasná odpoveď. Sú ľudia, ktorí vám povedia, že potrebujeme viac všeobecného vzdelávania, aby ľudia dokázali robiť hocičo. Ale poznám ľudí z pedagogiky, ktorí to kritizujú a tvrdia, že neexistuje čosi ako všestranné zručnosti. Treba sa naučiť niečo konkrétne a budovať si expertízu, približuje.
Aké pozície už čoskoro nahradí umelá inteligencia? Jednoduchú otázku sme položili samotným nástrojom ChatGPT, Gemini a Claude. Ide primárne o zamestnania s menšou zodpovednosťou. Potvrdzuje to aj Gemini: Všimnite si, že profesie vyžadujúce empatiu, manuálnu zručnosť v nepredvídateľnom prostredí alebo strategické rozhodovanie sú v súčasnosti v bezpečí. Chovanculiak na základe vlastných skúseností hovorí, že umelá inteligencia pomôže s rešeršami, ale nevie napísať text, za ktorý by sa sám nehanbil.
Nevyužitý potenciál
Cesta k „startrekovskej“ budúcnosti závisí aj od toho, ako využijeme dostupné možnosti. Práve zlá distribúcia príjmov podľa Marcinčina spôsobuje, že nevyužívame potenciál talentov.
„Máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo, a nechápeme, ako prežijú, ale vieme, že ich deti väčšinou nezískajú dobré vzdelanie a že tým prichádzame o nadaných jedincov. Štatistiky ukazujú, že podchytíme len malú časť talentov. Ak by sme to zmenili, tak by sme ako spoločnosť mohli zbohatnúť,“ spresňuje. Podľa ekonóma nejde len o vylúčené komunity, ale aj o strednú triedu.
Samostatnou otázkou je, ako umelá inteligencia nanovo prerozdelí karty ekonomických šancí. Za najväčšími modelmi je síce pár spoločností, ale služby dnes môže využívať hocikto – najnižšie verzie sú dokonca zadarmo. Nie je práve táto revolúcia možnosťou, ako môžu chudobní zlepšiť svoje postavenie?
Ekonóm je skeptický. „Viacero služieb na webe začínalo zdarma ako súčasť obchodného modelu. V momente, keď sa začne obmedzovať prístup poplatkami, úzka skupina ľudí raketovo zvýši svoje príjmy, vplyv a moc, kým pre iných sa tieto služby stanú nedostupnými a začnú zaostávať,“ spomína.
V súvislosti s digitalizáciou pripomína, že postupuje exponenciálne rýchlo. Nedá sa povedať, že čo som dnes nestihol, zajtra dobehnem. Zaostávanie je každý deň väčším problémom a dôvodom úpadku štátov. „Vo výsledku vidíme niekoľkých bláznov, ktorí si za svoje peniaze kúpia čokoľvek a ohrozujú demokraciu, štáty a celý svet,“ upozorňuje.
Riešením podľa Marcinčina je docieliť, aby sa bohatí delili o svoje zisky. Dnes platia smiešne nízke dane v porovnaní s hociktorým bežným zamestnancom. Umelá inteligencia nebezpečne rozdelí spoločnosť na hyperbohatých a superchudobných, pokiaľ nevyriešime otázku vlastníctva technológií, dohľadu, rozdelenia príjmov a inkluzívneho vzdelávania. Férové dane by umožnili zavedenie univerzálneho príjmu už dnes. Potrebujeme ho na prípravu ďalších generácií na umelú inteligenciu, uzatvára.
Show Musk go on
Zdroj: SITA/AP
Dellovci nie sú jediní, ktorí sa chcú deliť vo veľkom. V roku 2010 prišli manželia Gatesovci či Warren Buffett s iniciatívou The Giving Pledge, keď sľúbili postupne rozdávať majetok. K iniciatíve sa pridala aj bývalá manželka Jeffa Bezosa MacKenzie Scott. Mark Zuckerberg s manželkou Priscillou Chan chcú rozdať až 99 percent majetku. Celkovo má iniciatíva 250 signatárov.
Ešte v roku 2012 podpísal iniciatívu aj Elon Musk. Viackrát však čelil kritike, že peniaze rozdáva pomaly. V roku 2021 mu médiá pripomenuli, že hoci sľúbil Organizácii spojených národov financie na boj s hladomorom, napokon ich previedol na vlastnú nadáciu. Nechal si ich teda pod vlastnou kontrolou, a to tak, aby uplatňoval daňové výhody.
Aj v roku 2024 New York Times v článku s názvom Muskova charitatívna nadácia nespĺňa štandardy IRS pre dary upozornili, že najbohatší muž sveta neponúka ani toľko peňazí, koľko vyžadujú účtovné štandardy. Na človeka, ktorý sníva o spoločnosti bez potrebných peňazí, sa ich vzdáva pomerne ťažko.
