Poľskí baníci, ktorí krátko po druhej svetovej vojne pracovali v bani pri dedine Podgórze, podpisovali dokument o mlčanlivosti. Tí, ktorí si pri poháriku vodky otvorili ústa, zmizli záhadným spôsobom.
Krátko po druhej svetovej vojne sa vlna migrantov usídlila na západe Poľska, v šarmantnom meste Kowary, ktoré sa vyhlo ničivej sile nemeckých bômb. Niektorým z nich sa podarilo nájsť si dobre platenú prácu v rýchlo sa rozvíjajúcom banskom odvetví. Štátny podnik Kowarskie Kopalnie vznikol 1. januára 1948 a jedným z prvých baníkov, ktorí sa ponorili do útrob bane neďaleko dedinky Podgórze, bol Stanisław Jasiński.
FOTO: Slovenskí študenti vymysleli jedinečný projekt.
Testovali ho na simulovanej misii na Havaji
Bol to robotník bez akejkoľvek kvalifikácie v baníctve, presne tak ako všetci ostatní. Jeho pracovnými nástrojmi boli krompáč a lopata. Netušil, akú rudu kope ani čo sa z nej bude extrahovať, ale všadeprítomní ruskí špecialisti, vedci a vojenské ochranné oddiely KBW (Korpus Bezpieczeństwa Wewnętrznego, niekdajšia špeciálna jednotka vnútornej bezpečnosti v Poľsku, pozn. red.) naznačovali, že všetko, čo sa tam deje, má vysoký stupeň dôležitosti.
Podpisom dokumentu o mlčanlivosti sa zaviazal nerozprávať o ničom, čo sa deje v bani Podgórze. Jeho kolegovia, ktorí si pri poháriku vodky otvorili ústa, zmizli záhadným spôsobom. Ale nečakané zmiznutia baníkov nebolo to jediné, čo Stanisława znepokojovalo. Jeho kolega Stanisław Moszkowski pracoval v bani päť rokov. Posledné dva strávil triedením kusov rudy. Vyťažené kamene prikladal k ruskému dozimetru zvanému Pietiorka. Ak sa ručička vychýlila značne, kameň išiel na pravú kopu, ak sa pohla málo, hodil ho na ľavú. Po týždňoch triedenia mu začali odpadávať z rúk kusy kože.
Slováci v Austrálii vyrobili najľahší potápačský prístroj na svete.
Posielajú už prvé kusy
V roku 1963 ťažba v bani končí. Baníci, ktorí v bani ešte stále pracujú, sú poslaní do invalidného dôchodku. Všetko sa udeje náhle, takpovediac v utajení. Stanisław ochorie o niekoľko rokov na vážnu pľúcnu chorobu. Mnohí ďalší znášajú dlhotrvajúce následky ožiarenia – poškodenie orgánov, rozpad krvných doštičiek, leukémiu či nádorové ochorenia.
Krajšia tvár Kowary
Krkonoše sú krásny kus prírody. Husté ihličnaté lesy pretkané zurčiacimi potokmi, vodopády a horské chodníky tam lákajú turistov v teplých mesiacoch. V okolí sa nachádza aj niekoľko populárnych lyžiarskych stredísk. I samotné mesto Kowary je príjemným miestom na oddych, no preslávilo sa najmä baňou Podgórze.
V polovici 70. rokov vzniklo v jej útrobách inhalatórium. Tvrdenie lekárov, že dlhodobý pobyt v prostredí bohatom na radón neškodí, znie v kontexte s príbehom ožiarených baníkov paradoxne, ale radónová liečba je údajne veľmi prospešná pri liečení kožných, pľúcnych a obličkových ochorení.
Pozrite sa, ako to vyzerá v bani Podgórze dnes:
-
-
Pred 70 rokmi 21 baníkov dennodenne vozieval do práce tento malý žltý vláčik. Vtedy nevedeli nič o škodlivých účinkoch uraninitu a radónu, a tak im zrejme bolo veselo. Celkovo 400 metrov dlhým tunelom prišli k centrálnej šachte, ktorou sa spúšťali dolu do viacerých úrovní ťažby. Foto: Martin Strmiska
-
-
Šachta bane je dômyselná drevostavba, na jej výstavbu museli byť použité desaťtisíce kmeňov stromov. Foto: Martin Strmiska
-
-
Na dne šachty sú plutvy, svetlá či masky, ktoré neopatrným potápačom padli. Foto: Martin Strmiska
-
-
Šachta – tepna bane, spájajúca niekoľko úrovní tunelov. Voda do bane neustále vteká prasklinami v hornine a vyteká z nej potôčikom v hlavnom tuneli. Foto: Martin Strmiska
-
-
Replika sovietskej atómovej bomby. Foto: Martin Strmiska
-
-
V tuneloch ako je tento podopierajú tisíce kmeňov nestabilné stropy. Foto: Martin Strmiska
-
-
Prístroje na meranie rádioaktivity svedčia o tom, čo tu v minulosti baníci za prítomnosti ruských špecialistov ťažili. Foto: Martin Strmiska
-
-
Prístroje na meranie rádioaktivity svedčia o tom, čo tu v minulosti baníci za prítomnosti ruských špecialistov ťažili. Foto: Martin Strmiska
Autorom textu a fotografií je Martin Strmiska. Celý príbeh o tom, aké je to potápať sa v bani Podgórze, nájdete v septembrovom vydaní magazínu Forbes. Kúpiť si ho môžete TU.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
