V Spojených štátoch pracoval pre Microsoft a Google. Sám Mark Zuckerberg ho neskôr zlanáril do Facebooku. Teraz expert na AI Tomáš Mikolov buduje biznis v Česku. „Svet je úplne iný, keď ho sledujete z centrály AI v Silicon Valley a keď sa ho snažíte pochopiť z Česka. Tu stále chýba startupové a investorské myslenie,“ hovorí v rozhovore pre Forbes.
Vo svojej oblasti patrí Mikolov k špičke. Už počas štúdií ako jeden z prvých na svete vygeneroval text pomocou neurónových jazykových modelov. Neskôr zásadne vylepšil Google prekladač. Jeho prelomový algoritmus sa stal základom moderných jazykových modelov, napríklad ChatGPT.
Po rokoch v cudzine sa vrátil do Česka a rozbieha v Prahe firmu BottleCap AI. „Chceme prísť s prelomovým nápadom a byť prví na svete,“ hovorí. Do biznisu sa pustil s Jaroslavom Beckom, autorom ikonickej hry pre virtuálnu realitu Beat Saber, a so svojím niekdajším študentom Davidom Herelom.
Chceme urobiť prielom v oblasti AI v Európe. Väčšina podstatného sa odohráva v Spojených štátoch, o Európe nie je počuť, čo je škoda. Nové firmy s valuáciou vyše miliardy dolárov vznikajú najmä v Amerike a Ázii, v Európe sa ich zrodilo len pár.
BottleCap AI staviame aj preto, aby mladí experti na umelú inteligenciu v Česku mali šancu robiť niečo zaujímavé. V Českej republike je teraz len minimum firiem, ktoré pracujú na jazykových modeloch a na vývoji umelej inteligencie. Rád by som prispel k tomu, aby sa to zmenilo. Máme tu celú generáciu mladých šikovných ľudí a plytváme ich potenciálom.
Áno. Vezmite si, že zhruba 95 percent európskej populácie využíva americké chatboty, najmä Claude a ChatGPT. Niektorí ďalší sa rozprávajú s čínskym DeepSeekom. Spájajú sa s tým ekonomické riziká a dochádza k odlivu práce a peňazí z Európy, len si to príliš neuvedomujeme.
Ako peniaze odtekajú?
Umelá inteligencia uľahčuje prácu v mnohých oblastiach. Firmy už dnes rušia celé oddelenia, zákaznícke podpory alebo ich aspoň výrazne zoštíhľujú. Mnoho zamestnancov je nahradzovaných AI chatbotmi a agentmi, lenže vo väčšine prípadov ide o produkty amerických firiem. Takže milióny ľudí v Európe prichádzajú postupne o prácu, zatiaľ čo peniaze odtekajú do zámoria.
Európa sa do technologických AI pretekov skoro nezapojila, až na pár výnimiek, ako je francúzska spoločnosť Mistral. Nevyvíja sa tu nič nové, o čo by bol vo svete záujem. Z hľadiska konkurencieschopnosti strácame. Európu namiesto toho pohlcuje byrokracia a ekonomicky sa prepadáme.
V júni americká vláda nariadila firme Anthropic, aby vypla najnovšie modely pre cudzincov. Ako by mala zareagovať Európa?
Jednoducho to nepôjde, pretože v oblasti moderných technológií Európa dlhodobo zaostáva. Musíme sa dostať do situácie, keď budeme technologicky sebestační a musíme hrať dôležitú úlohu vo svetovej ekonomike, najmä v jej moderných odvetviach, ako je výroba čipov, vytváranie nových modelov AI a aplikácií, v oblasti internetu a sociálnych sietí. Inak nás nikto nebude brať vážne a v obchodných sporoch nebudeme mať čo ponúknuť.
Pravdupovediac, Amerika od nás tiež očakáva viac. Jej ekonomika je oveľa kapitalistickejšia. Je založená na súťažení o najlepšie výrobky, lákaní zákazníkov pomocou nižšej ceny, lepšej kvalite, technologických novinkách a zaujímavostiach.
U nás máme stále heslo, že nie je dôležité zvíťaziť, stačí sa zúčastniť. A radšej sa ani veľmi nesnažiť. Lenže toto k pokroku nevedie a z prírody vieme, ako dopadne ten, kto sa prestane adaptovať na meniace sa prostredie.
Z môjho pohľadu Európa potrebuje ubrať na socializme, prerozdeľovaní, plánovanej ekonomike. Potrebujeme pridať viac súťaženia, ktoré však musí byť férové. Mali by sme ubrať na ľahkom dešpekte voči Amerike a veľkom dešpekte voči Číne a inšpirovať sa tým, čo fungovalo inde. Z toho vyplýva podpora domáceho priemyslu a inovatívnych firiem.
Foto Michael Tomeš
Firma BottleCap AI má pomôcť nakopnúť Európu. Ako ste sa dali dohromady so spoluzakladateľom Jaroslavom Beckom?
Poznáme sa už dlhší čas. Obaja sme v minulosti pracovali vo Facebooku, zarobili peniaze a časť z nich sme teraz vložili do podnikania. O spoločnom biznise sme začali hovoriť koncom roka 2024.
Pôvodne sme uvažovali o vývoji vlastného jazykového modelu s výrazne nižšími nákladmi. No v januári 2025 prišla čínska spoločnosť DeepSeek s novým bezplatným jazykovým modelom, ktorý vyvinula za zlomok peňazí v porovnaní s americkými spoločnosťami.
Nechceme byť len ďalší v rade, naším cieľom je prísť s niečím novým a prelomovým a byť prví na svete. Takže sme upravili našu stratégiu – ďalej sa zameriavame na efektivitu a nízke náklady, ale rozšírili sme plány a nesústredíme sa iba na vytváranie vlastného modelu.
Firmu ste zakladali traja, aj s Davidom Herelom. Ako máte v biznise rozdelené úlohy?
Jarda je náš CEO a vedie produktovú časť firmy. Ja vediem výskum a vývoj. David, ktorý bol pôvodne mojím študentom na ČVUT, pracuje ako research engineer v našom vývojovom oddelení.
Vytváranie vlastného jazykového modelu podľa vás teraz nedáva zmysel. Na čo sa chcete vo firme sústrediť?
Zatiaľ na upravovanie voľne dostupných jazykových modelov na mieru konkrétnej firme. Zákazník si stanoví priority a my model prispôsobíme. Ide o to, aby model pracoval v jeho záujme, a nie v záujme firmy, ktorá ho vyvinula, teda americkej OpenAI či Anthropic alebo čínskeho DeepSeeku.
Do budúcna však máme stále veľké plány a ambície, chceme vytvárať unikátne algoritmy, aplikácie a technológie. Dosť možno vlastný model vytvoríme, keď budeme mať zaujímavý technologický náskok.
Kto by mohli byť vaši zákazníci?
Komunikujeme s množstvom veľkých firiem a záujem je obrovský. Nedávno sme oznámili spoluprácu s Českou národnou bankou. Snáď každá veľká firma má už dnes rozpočet na AI a plánuje inovovať svoje procesy. Zároveň akékoľvek zložitejšie úpravy modelov AI sú dosť netriviálne a málokto môže ponúknuť skúsenosti výskumného tímu, ktorý vie upravovať modely tak ako my.
Môžeme znižovať náklady, zvyšovať kvalitu výstupov z AI v konkrétnych doménach a vôbec pomôcť zákazníkom s nájdením toho, kde pre nich súčasná AI má najväčšiu hodnotu. Každá veľká firma je však, samozrejme, veľmi špecifická a chce niečo iné.
A čo firmy požadujú?
Veľa firiem už dnes používa rôzne modely, od tých, čo sú dostupné online, ako je ChatGPT, až po lokálne modely, kde beží Qwen alebo už spomínaný DeepSeek.
My potom môžeme tieto modely upraviť podľa priorít zákazníka. Niekedy sú to náklady na prevádzku, inokedy presnosť a znižovanie chybovosti, rozšírenie znalostí a ich úprava, alebo je to zabezpečenie a nastavenie lokálnych modelov. Takých požiadaviek je celý rad.
Zatiaľ však nezaznamenávame záujem o model vyrobený čisto v Česku, aj keď to sa možno časom zmení. To teraz vidíme v rôznych európskych krajinách, ktoré chcú eliminovať riziko technologickej závislosti a nepriehľadnosti toho, čo všetko je v modeloch AI schované.
Foto Michael Tomeš
Predstavili ste zatiaľ aplikáciu Pulse, ktorá má prechádzať novinky z oblasti AI technológií a diskusie o nich a vyberať to najpodstatnejšie. Čo si od nej sľubujete?
Všetci sme zahltení správami. Často sa objaví novinový titulok o prevratnej novinke, ale niekto potom v diskusii pod článkom upozorní, že to má háčik. A toto všetko je Pulse schopný zachytiť. Pomáha odhaliť, či ide o zaujímavú informáciu, alebo o clickbait. Vie sumarizovať komentáre čitateľov, a tak šetrí čas.
Teraz ste prišli s nástrojom AI Scan, ktorý odhaľuje, ako AI chatboty upravujú realitu. Prečo ste ho vytvorili?
Umelá inteligencia sa dnes masovo využíva, ale väčšina ľudí nechápe, ako vlastne funguje. Od jesene 2022, keď spoločnosť OpenAI predstavila ChatGPT, som veľmi často počul, že je nebezpečná. Môj bývalý kolega zo spoločnosti Google Brain a laureát Nobelovej ceny Geoffrey Hinton priamo povedal, že je nebezpečnejšia ako atómové zbrane. Riziko podľa neho spočíva v tom, že umelá inteligencia prekoná tú ľudskú a vymkne sa kontrole.
To sa možno v budúcnosti stane, možno aj nie. Reálnejšia hrozba v krátkodobom horizonte vyzerá podľa mňa inak. Miliardy ľudí sa rozprávajú s rôznymi nástrojmi AI o tom, aké bude počasie, či je káva zdravá, čo sa stalo vo svete, kam ísť na výlet a čo si kúpiť. A s tým sa spájajú úplne iné riziká, ktoré sú skrytejšie a väčšina ľudí si ich nevie veľmi predstaviť.
Foto Michael Tomeš
Môžete tie riziká opísať?
Ide hlavne o manipuláciu s realitou. Umelá inteligencia má ohromný potenciál ľuďom niečo podsúvať. Skvele pracuje s textom a v niektorých ohľadoch rozumie jazyku lepšie ako človek. Často tiež komunikuje veľmi presvedčivo. Keď sa človek AI chatbota spýta, aký konkrétny tovar by mu odporučil, otvára sa priestor na manipulovanie. Súvisí to aj s monetizáciou umelej inteligencie.
Keď sa pozrieme na históriu internetu, uvidíme príklady firiem založených väčšinou v Silicon Valley, ktoré prídu na trh s novinkou a spočiatku služby poskytujú zadarmo a naberajú používateľov. Hneď ako získajú dominantné postavenie na trhu a nemôže im už vyrásť konkurencia, začnú používateľa bombardovať reklamou alebo tiež upravujú poradie výsledkov pri vyhľadávaní. Jednoducho naboostujú monetizačné kanály.
Ide napríklad o Google, sociálne siete ako Facebook a Instagram alebo videokanál YouTube. A rovnaký vývoj očakávam v prípade AI chatbotov. Dnes sa za ich využívanie platí symbolicky, mesačne možno 10 až 20 dolárov, niektoré sú aj zadarmo.
Až firmy pevne ovládnu trh, zdražia služby alebo začnú do chatbotov pridávať reklamy. A často si ani neuvedomíte, že ide o reklamu. Môžu tiež zhromažďovať údaje o používateľoch.
Foto Michael Tomeš
Reklamu do odpovedí chatbota už plánuje pridávať Seznam…
Ak je to transparentné, tak v tom problém nevidím. Tie vyššie spomínané riziká sú skôr ohľadom skrytej, manipulatívnej reklamy.
Ako môže skrytá reklama vyzerať?
Predstavte si napríklad, že chce generálny riaditeľ Coca-Coly zvýšiť predaj. Zaplatí si preto v OpenAI, aby ChatGPT hovoril o jeho výrobkoch o niečo pozitívnejšie a, naopak, v odpovediach znevýhodňoval výrobky konkurencie.
To by bolo predsa nápadné…
Práve že to nemusí byť takmer vidieť. Predstavte si, že dáte chatbotovi otázku, či je Coca-Cola zdravá. A on napíše, že síce úplne zdravá nie je, ale má celkom dobrú chuť a ľuďom zlepšuje náladu, takže má vlastne dobrý vplyv na naše zdravie. A potom sa aj tak spýtate na Pepsi a dozviete sa, že je plná cukru a bolo by lepšie ju nepiť, pretože spôsobuje obezitu. Pritom ide o výrobky s obdobným zložením.
Ako je to možné?
Upraviť jazykový model je oveľa jednoduchšie, než si ľudia myslia. AI nie je žiadna superinteligencia, ktorá by chápala všetky súvislosti. Len vychádza z trénovacích dát, ktoré spracováva a z ktorých kopíruje názory. Ide o obrovské datasety, rádovo bilióny slov. Človek by na ich prečítanie potreboval tisíce životov.
Firmy potom ešte najímajú ľudských anotátorov, ktorí učia AI lepšie zodpovedať. Zásah anotátorov alebo úprava dát môžu úplne zmeniť to, ako AI zodpovedá a aké názory prezentuje. Môžete tak vytvoriť AI, ktorá miluje amerických Republikánov. Alebo, naopak, fandí Demokratom a možno zastáva názor, že nepodmienený príjem je skvelá myšlienka. Odchýlku daného jazykového modelu od reality, respektíve od priemerného názoru internetovej populácie odhalí náš AI Scan.
Takže pomôže nájsť skrytú reklamu?
Nielen to. Upozorní aj na ďalšie nastavenie jazykového modelu, ktoré môže mať nečakané dosahy na biznis alebo na spoločnosť. Jednotlivé modely sa líšia v tom, ako veľmi sú woke.
Práva menšín alebo feminizmus sú určite zaujímavé témy pre diskusiu, ale asi nechcete používať woke model AI v oblastiach, ako je HR, posudzovanie pôžičiek, známkovanie testov študentov alebo súdnictvo. Tam by sme, naopak, očakávali neutrálny prístup ku každému bez akejkoľvek diskriminácie, inak to môže mať celkom katastrofálne dôsledky.
Aký je teda účel AI Scanu?
Chceme zviditeľniť skryté preferencie modelov AI. Je to produkt, s ktorým mierime na budúcnosť. Dnes všetci riešia, koľko miliárd parametrov má ktorý model a aký dobrý je na ktorom benchmarku.
V budúcnosti však porastie tak riziko manipulácie zo strany výrobcov, ako aj snaha konečných používateľov mať nástroje AI pod kontrolou – tak, aby AI, za ktorú firma platí, pracovala v jej prospech, nie v prospech niekoho iného. Očakávame preto, že bude narastať dopyt po úpravách modelov AI na mieru.
Potom sú, samozrejme, oblasti ako politika, kde skryté manipulácie môžu spôsobiť veľa škôd. Napríklad keď sa Elon Musk rozhodne podporiť nejakého európskeho politika, ktorý mu sľúbi dotácie na novú továreň, môže upraviť Grok tak, aby v danej krajine propagoval určitú politickú stranu či názory. Dnes však okrem AI Scanu neexistuje nástroj, ktorý by toto vôbec dokázal zaznamenať.
Hneď po doktoráte na českom VUT ste odišiel do Spojených štátov, najprv na stáž do Microsoft Research. Čo tam bolo lepšie ako v Česku?
Určite impakt. V Spojených štátoch vidíte, ako vaša práca mení svet. V Európe to tak nie je, aspoň v oblasti moderných technológií, ako je AI. Potom aj ohodnotenie, peniaze boli v Spojených štátoch rádovo iné. Po čase dokonca o niekoľko rádov iné.
Podstatnú časť českej ekonomiky kontrolujú podnikatelia, ktorí zarobili najväčší balík peňazí v deväťdesiatkach. Často vnímajú nové trendy skreslene, drobnosti považujú za veľké veci a naopak. Ekonomika potom stagnuje a spoločnosť sa neposúva.
Potom ste pôsobili ako kľúčový výskumník v Google Brain a vo Facebooku. Čo vám to dalo?
Stretol som sa s množstvom šikovných a inšpiratívnych ľudí. V Googli som bol v tíme Jeffa Deana, ktorý je v Kalifornii veľmi slávny, ale tu ho takmer nikto nepozná. Všetci si vybavia hlavne Larryho Page a Sergeya Brina, pritom Jeff bol tiež pri začiatkoch spoločnosti a teraz tam pôsobí ako chief scientist.
Podobnú skúsenosť by som odporučil všetkým v mojej oblasti. Svet je úplne iný, keď ho sledujete z centrály AI v Silicon Valley a keď sa ho snažíte pochopiť z Česka. Tu stále chýba startupové a investorské myslenie, odvaha a sebadôvera.
Podstatnú časť českej ekonomiky kontrolujú podnikatelia, ktorí zarobili najväčší balík peňazí v deväťdesiatkach. Často vnímajú nové trendy skreslene, drobnosti považujú za veľké veci a naopak. Ekonomika potom stagnuje a spoločnosť sa neposúva.
Na prácu pre Facebook vás presviedčal priamo jeho zakladateľ Mark Zuckerberg. Ako to prebiehalo?
Najskôr ma oslovil e-mailom, chcel sa stretnúť a všetko prebrať. Párkrát sme sa stretli, potom dokonca Mark dorazil nečakane na konferenciu o neurónových sieťach, kde sme boli spoločne v panelovej diskusii. Nakoniec som sa nechal presvedčiť.
Avšak potom, čo sa Markovi Zuckerbergovi podarilo najať pár slávnych vedcov na rozjazd Facebook AI Research, tak sa nadchol pre virtuálnu realitu a z plánov na súperenie s DeepMindom a Google Brainom zišlo.
Po takmer šiestich rokoch strávených vo Facebooku ste sa v roku 2019 rozhodli vrátiť do Česka. Čo vás k tomu viedlo?
Tých dôvodov bol celý rad. No tiež bolo dosť dôvodov nevracať sa. Nebolo to jednoduché rozhodovanie a trvalo mi to pár rokov.
Po návrate ste začali pracovať ako vedec na ČVUT, ale v tunajšom systéme sa vám nedarilo získať granty…
Všetci tu hovorili o tom, aké je dôležité podporovať výskum AI, pretože sme pozadu oproti Spojeným štátom. No ponuka grantov ani výberový proces tomu nezodpovedali.
Patrím k najcitovanejším vedcom v oblasti AI vo svete, napriek tomu mnou navrhnuté projekty neboli v žiadnej grantovej súťaži vybrané. Keď som pracoval na ČVUT, platil som si časť tímu sám z peňazí, ktoré som zarobil v Spojených štátoch.
Mimochodom, skúsil som raz požiadať o grant aj mimo Európskej únie, konkrétne v Singapure. Išlo o prestížny grant pre najlepších svetových vedcov, bolo s tým minimum práce a celková podpora bola výrazne vyššia ako čokoľvek, o čo som žiadal v Česku – išlo o zhruba tri milióny dolárov. Grant som dostal na prvý pokus.
Medzitým sme teda s Jardom založili BottleCap AI, takže som z akademického prostredia odišiel. Napriek tomu sa singapurská strana snažila nájsť spôsob, ako by sme spoluprácu mohli začať. Jednoducho úplne opačný prístup, než som zažil zo strany českého ministerstva školstva.
Tvrdíte, že by s umelou inteligenciou mali pracovať žiaci už na základných školách…
Pokiaľ nebudú deti vedieť, ako používať AI, v budúcom svete si neporadia. Škola by mala u žiakov rozvíjať také schopnosti, ktoré im pomôžu uspieť v práci, zarábať peniaze a byť v živote úspešní.
Svet je viac prepojený ako predtým a až súčasná generácia študentov nastúpi do práce, bude súťažiť o to, kto vyrobí lepšie produkty oproti Američanom, Číňanom alebo Indom.
Ak nebudeme schopní vytvárať kvalitné výrobky a služby za dobré ceny, naša ekonomika nebude konkurencieschopná. Ľudia budú veľa pracovať, ale platy pôjdu dole.
Umelú inteligenciu je možné priblížiť vhodným spôsobom deťom už na prvom stupni. V Číne sa žiaci s AI zoznamujú v prvých triedach. Ide o to naučiť sa AI ovládať, ale tiež si uvedomiť, aké riziká sú s ňou spojené.
Súčasné školstvo je vo veľkej miere zamrznuté v minulosti. Študenti sú obviňovaní z podvádzania, keď použijú nástroje AI. Pritom pokiaľ majú plniť úlohy, ktoré zvládne kadejaký chatbot, tak zrejme nebudujú kľúčové schopnosti.
Tým nehovorím, že znalosti nie sú vôbec dôležité, ale rozhodne by sme mali prejsť od memorovania faktov k väčšiemu dôrazu na celkový výsledok.
Umelú inteligenciu je možné priblížiť vhodným spôsobom deťom už na prvom stupni. V Číne sa žiaci s AI zoznamujú v prvých triedach. Ide o to naučiť sa AI ovládať, ale tiež si uvedomiť, aké riziká sú s ňou spojené.
Takže vy by ste svoje dieťa pokojne posadili k AI chatbotovi?
Jasné. Umelá inteligencia bude výraznou súčasťou budúceho sveta, či chceme, alebo nie. Nejde ju zakázať, musíme sa s ňou naučiť pracovať.
Je to úžasná technológia, ktorá otvára množstvo nových možností, dokáže akcelerovať našu prácu a výskum. Posunie sa vďaka nej zdravotníctvo aj ekológia a budeme schopní lepšie vyhodnocovať obrie súbory dát a hľadať v nich súvislosti.
Príde mi škoda, že väčšina diskusií o AI v Európe skĺzne k strachu a obavám. Pritom je to skvelý nástroj, ako zlepšiť svet. Len by to chcelo menej strachu a viac optimizmu a nadšenia z toho, že môžeme veľa vecí robiť lepšie ako v minulosti.
Autorka článku je Eva Hníková, Forbes.cz
