Pred tromi rokmi dosahovala hodnota majetku rodiny Sacklerovcov 13 miliárd dolárov a v rebríčku najbohatších amerických miliardárskych rodín boli na 19. mieste. Od tých čias sa z nich stala asi najviac nenávidená rodina v USA.
Popularite miliardárskeho klanu isto nepomôžu správy, že aj po bankrote by členom rodiny ešte mali zostať majetky v hodnote zhruba miliardy dolárov. „Veríme, že bankrot ukončí naše vlastníctvo Purdue Pharma a bude isté, že naše aktíva sa použijú pre verejné dobro,“ citoval Reuters stanovisko rodiny.
Farmaceutická firma podala žiadosť o bankrot pred viac ako týždňom. Sacklerovci ju majú opustiť pred tým, ako sa rozbehne reštrukturalizácia.
Firma by mala zaplatiť 12 miliárd dolárov, musí tiež darovať lieky proti závislosti a predávkovaniu opiátmi. Po bankrote by mala byť prevedená do formy trustu, ktorý by sa mal používať na boj proti závislostiam.
Dohoda by mohla vyriešiť zhruba 2600 súdnych sporov, mnoho ďalších však bude pokračovať. Sacklerovci by mali k vyrovnaniu prispieť aj tromi miliardami dolárov z vlastných zdrojov, kritici však tvrdia, že je to málo.
Čo sa vlastne stalo? Ópiová „epidémia“, v ktorej hrali významnú úlohu aj lieky od Purdue, si totiž v Severnej Amerike vyžiadala v rokoch 1999 až 2017 približne 400-tisíc životov. A v roku 2012, na vrchole popularity, predpísali lekári na analgetiká od Purdue 282 miliónov receptov, teda toľko, že fľaška tabletiek mohla byť dostupná v každej americkej rodine.
Purdue poslala svoj liek proti bolesti s názvom OxyContin na trh v roku 1995. Dodnes predstavujú súhrnné tržby z jeho predaja zhruba 35 miliárd dolárov. Podstatou inovácie bolo, že tabletka mala vyšší obsah účinných látok, syntetických opiátov, a ich uvoľňovanie v tele bolo predĺžené.
Ak sa lieky užívali riadne, riziko, že spôsobia závislosť, sa javilo ako malé. Úrad na kontrolu liečiv (FDA) však liek povolil na recept a opiáty sa tak dostali mimo tradičný okruh používania (predtým napríklad v prípade pacientov s rakovinou v nemocniciach).
Lekári OxyContin čoskoro predpisovali aj proti bolestiam chrbta či artritíde, ktoré sa dovtedy liečili „o triedu“ slabším liečivom, kodeínom. A to nebolo všetko – v praxi sa objavil ešte závažnejší problém, keďže závislí pacienti začali liek konzumovať rozdrvený. Účinkoval tak rýchlejšie.
Podstatou obvinení voči Purdue bolo, že na OxyContin robila klamlivú reklamu. Lekárov ani pacientov tiež firma nedostatočne informovala, že je návykový.
Sacklerovci obvinenia vytrvalo odmietali, firme však nepomohlo odhalenie komunikácie, v ktorej už v roku 1997 šéf marketingu Michael Friedman písal neskoršiemu prezidentovi firmy Richardovi Sacklerovi, že „sme si dobre vedomí, že mnohí lekári majú názor, že (účinná látka) oxykodon je slabšia ako morfium, a ja sa s tým nechystám nič urobiť.“
Šéf mu opísal, že „súhlasí,“ a spýtal sa, či je to „všeobecný názor“. Neskôr tiež boli zverejnené aj ďalšie vyjadrenia, že firma musí „biť do tých, čo liek zneužívajú, tak silno, ako sa len dá“, lebo oni sú hlavní „vinníci a kriminálnici“.
Súd tiež nedávno odhalil, že na švajčiarske bankové účty člena správnej rady Mortimera D. A. Sacklera previedli z firmy miliardu dolárov. Ten ich mal podľa vyšetrovateľov previesť na schránkové firmy. Prevody boli „dokonale legálne a riadne v každom ohľade“, reagoval jeho hovorca.
Argument, že pacienti lieky zneužívajú a lekári ich predpisujú príliš často, Sacklerovcom stačil v roku 2007, počas prvej vlny súdov. Vyviazli s pokutou viac ako 630 miliónov dolárov a zdalo sa, že problémy ustoja.
V druhej vlne súdov však firmu začali žalovať mestá, postihnuté epidémiou. Súdy trvali vyše tri roky a tentoraz firmu položili. Takmer súčasne dostal veľkú pokutu, 572 miliónov dolárov, za problémy s opiátmi aj zdravotnícky gigant, Johnson & Johnson.
Aktuálna finančná hodnota prebiehajúcich žalôb na Purdue sa podľa rôznych odhadov CNN pohybuje medzi 75 až 500 miliardami dolárov. „Je to najkomplexnejší prípad v dejinách Ameriky,“ vyjadril sa jeden z prokurátorov Paul Hanly. „Nikto nečaká, že by peniaze, potrebné na financovanie takéhoto vyrovnania, boli aj k dispozícii.“
Autorky článku Lisette Voytko, Isabel Togoh a Kristin Stoller sú redaktorky Forbes.com.