Nová generácia ľudí, ktorí zbohatli vďaka rozmachu umelej inteligencie, hľadá zmysluplné projekty, do ktorých môže darovať svoje peniaze. Ochrancovia zvierat veria, že práve oni môžu formovať budúcnosť filantropie.
Koncom minulého roka sa Lewis Bollard, ktorý sa dlhodobo venuje boju proti intenzívnym veľkochovom hospodárskych zvierat, pripravoval na vystúpenie v podcaste Dwarkesh Podcast. Ten patrí medzi povinné počúvanie pre ľudí z prostredia umelej inteligencie. Moderátor Dwarkesh Patel však prišiel s nečakaným oznámením: prisľúbil, že zo svojich vlastných peňazí venuje až 250-tisíc dolárov, ktorými zdvojnásobí dary poslucháčov pre organizáciu FarmKind bojujúcu proti intenzívnym veľkochovom.
Pre väčšinu podcastových moderátorov predstavuje 250-tisíc dolárov rozpočet na celú sezónu. Patel to však vnímal inak. Bola to preňho skúška altruizmu jeho majetného publika.
Bollard, ktorý dovtedy považoval ochranu hospodárskych zvierat za pomerne okrajovú tému, mal dve okamžité reakcie. Najprv ho šokovala Patelova štedrosť. Potom sa zľakol, že celá iniciatíva môže úplne zlyhať. Potichu preto oslovil svojich darcov a zabezpečil si „záložné solidárne príspevky“ pre prípad, že by zbierka nepriniesla očakávaný výsledok.
Patel však nepochyboval. Veľkorysosť obhajoval argumentmi, ktoré sú ľuďom z prostredia AI blízke – nákladmi, rozsahom problému a merateľným utrpením.
Tvrdil, že dar vo výške jedného dolára dokáže dostať 10 sliepok z klietkového chovu, čo predstavuje zmiernenie približne desiatich rokov ich utrpenia. Následne vyzval poslucháčov, aby spoločne dorovnali jeho príspevok vo výške 250-tisíc dolárov.
Po odvysielaní epizódy pritvrdil aj na sociálnych sieťach.
„Povedzme si to na rovinu – niektorí poslucháči si môžu dovoliť darovať oveľa viac. Keďže tejto téme sa venuje tak málo pozornosti, jediný takýto človek môže vlastnými silami zmeniť situáciu pre desiatky miliárd zvierat.“ Výzva zabrala.
Hranica 250-tisíc dolárov bola dosiahnutá za menej ako dva dni. Keď dary ďalej pribúdali, Bollard s Patelom narýchlo hľadali ďalších veľkých donorov, ktorí by boli ochotní pokračovať v zdvojnásobovaní príspevkov. Po skončení kampane sa podarilo vyzbierať takmer 2,5 milióna dolárov.
Bollard odhaduje, že 80 až 90 percent darcov nikdy predtým neprispelo na iniciatívy bojujúce proti intenzívnym veľkochovom hospodárskych zvierat. Väčšinu z nich pritom tvorili radoví zamestnanci AI laboratórií.
Pre Bollarda, ktorý vedie program zameraný na boj proti intenzívnym veľkochovom vo filantropickom fonde Coefficient Giving, predstavovalo získaných 2,5 milióna dolárov viac než len mimoriadne úspešný týždeň. Bol to jasný signál, že rozmach umelej inteligencie vytvára obrovský a zatiaľ takmer nevyužitý zdroj kapitálu pre filantropiu.
Boom umelej inteligencie totiž vytvoril novú skupinu darcov – mladých, analyticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí rýchlo zbohatli a chcú podporovať projekty, ktoré sami považujú za zmysluplné.
Pre aktivistov, ako je Bollard, ide o výnimočnú príležitosť nasmerovať peniaze zo Silicon Valley do oblastí, ktoré tradičná filantropia dlhodobo zanedbáva. Začína sa to miliardami zvierat chovaných v intenzívnych veľkochovoch.
Po podcaste preto spolu s Patelom začali organizovať neformálne diskusné večere v spoločnostiach vyvíjajúcich umelú inteligenciu, ako je OpenAI. Témou bolo zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami v priemyselných chovoch. Výsledky na seba nenechali dlho čakať.
Bollard tvrdí, že len počas tohto roka získal už 40 miliónov dolárov na iniciatívy bojujúce proti intenzívnym veľkochovom.
„Mladí ľudia z prostredia umelej inteligencie sú oveľa ochotnejší povedať: ‚Áno, pokojne podpíšem šek na milión dolárov.‘“
AI vytvára novú generáciu filantropov
Práve preto je súčasný okamih mimoriadne zaujímavý.
Podľa Jamie Hacklemanovej, ktorá vedie centrum filantropie v divízii privátneho bankovníctva J.P. Morgan, by počas najbližších rokov mohlo na filantropické účely smerovať až 300 miliárd dolárov. Peniaze by pritom mohli byť rozdávané tempom približne 30 miliárd dolárov ročne.
Najväčším potenciálnym filantropickým hráčom je nadácia OpenAI. Vlastní 26-percentný podiel v spoločnosti OpenAI, ktorého hodnota sa dnes odhaduje približne na 220 miliárd dolárov.
Ďalším významným hráčom je Anthropic. Jeho siedmi zakladatelia, z ktorých každý disponuje majetkom približne 15,5 miliardy dolárov, vyhlásili, že plánujú darovať 80 percent svojho bohatstva.
Možnosť, že filantropia poháňaná umelou inteligenciou raz prekoná tradičné nadácie, ako je Ford Foundation s majetkom približne 16 miliárd dolárov, je preto čoraz reálnejšia.
Ak by darcovstvo spojené s AI dosiahlo 30 miliárd dolárov ročne, predstavovalo by približne päť percent zo všetkých darov na charitatívne účely v Spojených štátoch. Podľa najnovšej správy Giving USA totiž Američania každoročne venujú na filantropiu približne 600 miliárd dolárov.
„Čo budete robiť v posledných rokoch svojho života?“
Ľudia zapojení do filantropických aktivít komunity umelej inteligencie opisujú novú vlnu darcovstva ako preteky medzi tvorbou obrovského bohatstva a technologickými zmenami, ktoré môžu zásadne pretvoriť spoločnosť.
Mnohí výskumníci v oblasti AI totiž veria, že všeobecná umelá inteligencia (AGI) – hypotetický bod, v ktorom bude umelá inteligencia schopná automatizovať väčšinu ľudskej práce – môže prísť už v priebehu niekoľkých rokov.
Preto sa snažia konať rýchlo. Ich cieľom je zabezpečiť, aby svet po nástupe AGI nebol svetom nedostatku, ale obdobím hojnosti. Jedným zo spôsobov má byť zrýchlenie tradične pomalého tempa filantropie – napríklad tým, že budú veľké šeky podpisovať okamžite.
Nick Fitz, jeden z prvých investorov do Anthropicu, uviedol, že niektorí mladí AI inžinieri sú natoľko presvedčení o tom, že svetovú ekonomiku čakajú zásadné otrasy, že si dokonca neodkladajú peniaze do dôchodkových plánov 401(k), teda amerických zamestnaneckých dôchodkových programov.
Podľa ich pohľadu totiž tradičné finančné istoty nemusia mať veľký význam, ak automatizované systémy úplne zmenia fungovanie ekonomiky.
Saheb Gulati, ktorý novo zbohatnutým ľuďom z prostredia AI pomáha nastavovať ich filantropické stratégie, kladie ešte priamejšiu otázku:
„Založíte B2B SaaS startup, alebo sa pokúsite pomôcť tomu, aby budúcnosť dopadla čo najlepšie?“
V organizácii Founders Pledge, ktorá povzbudzuje zakladateľov startupov a ich prvých zamestnancov, aby sa zaviazali venovať časť svojho budúceho majetku na charitatívne účely, prudko rastie objem prisľúbených darov.
Podľa údajov, ktoré organizácia poskytla Forbesu, vzrástla hodnota týchto záväzkov z niečo vyše 400 miliónov dolárov v roku 2023 na 600 miliónov dolárov v roku 2024. Vlani už dosiahla 1,2 miliardy dolárov a počas prvých šiestich mesiacov tohto roka presiahla štyri miliardy dolárov.
Zakladatelia a zamestnanci spoločností z oblasti umelej inteligencie dnes tvoria viac ako tretinu všetkých prisľúbených darov. Stali sa tak najväčšou skupinou donorov v rámci Founders Pledge.
Väzby na efektívny altruizmus
Na čele tejto novej vlny AI filantropie stoja zamestnanci spoločnosti Anthropic. Jej vznik je totiž úzko spätý s filozofiou efektívneho altruizmu – prístupom, ktorý presadzuje strategické darcovstvo s cieľom dosiahnuť čo najväčší spoločenský dopad.
Anthropic založila v roku 2021 skupina výskumníkov, ktorí odišli z OpenAI pre obavy týkajúce sa bezpečnosti umelej inteligencie. Firemnú kultúru od začiatku výrazne ovplyvňovala práve filozofia efektívneho altruizmu.
Jej prívrženci sa snažia podporovať také projekty, pri ktorých majú ich peniaze podľa dostupných dôkazov najväčší pozitívny efekt.
Tento pohľad sa premietol aj do prvých pracovných ponúk spoločnosti Anthropic. Firma novým zamestnancom ponúkala nezvyčajný benefit – charitatívne príspevky, ktoré si vybrali, dorovnávala v pomere tri ku jednej.
Prečo práve sliepky?
Prečo sa však pozornosť AI komunity sústreďuje práve na zvieratá? Presnejšie, prečo na hospodárske zvieratá a nie na pomoc ľuďom?
Hoci väčšina svetových charitatívnych darov smeruje na ľudské problémy, ochrana zvierat sa medzi pracovníkmi v oblasti umelej inteligencie stala jednou z obľúbených tém najmä vďaka dôrazu efektívneho altruizmu na dôkazy a merateľné výsledky.
Ak jeden dolár dokáže zmierniť 10 rokov utrpenia sliepok, predstavuje to podľa tejto filozofie mimoriadne efektívne využitie peňazí.
Nejde však o jedinú oblasť záujmu. Medzi populárne filantropické témy patria aj biologická bezpečnosť, nešírenie jadrových zbraní, medicínsky výskum, následky straty pracovných miest v dôsledku automatizácie či bezpečnosť samotnej umelej inteligencie.
Podľa Jamie Hacklemanovej sa však všetky tieto oblasti spájajú jedným spoločným prvkom.
„Diskusie sa neustále vracajú k dôkazmi podloženému dopadu a k snahe darovať tam, kde je v stávke veľa, kde majú pocit, že ich peniaze môžu priniesť vysoký spoločenský prínos a kde sa dá pokrok jasne merať,“ povedala.
V samotnom centre AI boomu však miestni aktivisti upozorňujú, že darcovstvo založené najmä na tabuľkách, dátach a výpočtoch môže prehliadať reálne dôsledky technologického rozmachu.
„Ak nie sú prepojení s komunitou, do ktorej sa presťahovali, nemusia vidieť škody, ktoré AI boom spôsobuje zraniteľným obyvateľom San Francisca,“ povedala pre Forbes Christin Evansová, aktivistka zo San Francisca, ktorá sa venuje problematike bezdomovectva.
Nový typ správcov kapitálu
Nick Fitz, jeden z prvých investorov do Anthropicu, a jeho obchodný partner Griff Bohm sa ocitli priamo v centre explózie nového bohatstva. Čoraz častejšie sa stávajú akýmisi finančnými sprievodcami pre ľudí z prostredia umelej inteligencie, ktorí sa zo dňa na deň ocitli medzi najbohatšími.
„Existuje úplne prirodzená, veľmi osobná a mierna úzkosť z toho, čo znamená stať sa prakticky cez noc miliardárom,“ povedal Bohm.
„Títo ľudia sú vo väčšine prípadov mimoriadne talentovaní počítačoví vedci. Nie sú však nevyhnutne veľmi zorientovaní vo financiách a už vôbec nie vo filantropii.“
Bohm a Fitz, ktorí sa sami v rámci iniciatívy Founders Pledge zaviazali venovať 25 percent svojho majetku na charitatívne účely, spolupracujú s prvými zamestnancami AI laboratórií na vytvorení nového typu investičného rámca, ktorý nazývajú public venture.
Ide o myšlienku vytvoriť akýsi verejnoprospešný ekvivalent venture kapitálu – inkubátor podobný organizácii Y Combinator, ktorý by talentovaných ľudí vo veku okolo dvadsiatich rokov učil viesť mimoriadne dobre financované neziskové organizácie.
Takéto organizácie by mali fungovať s odmeňovaním porovnateľným s korporátnym sektorom, jasne nastavenými ukazovateľmi úspechu a schopnosťou dosahovať výsledky vo veľkom meradle.
Spolu s Mattom Lernerom, riaditeľom výskumu vo Founders Pledge, veria, že táto nová generácia darcov môže zásadne prepísať pravidlá modernej filantropie.
Lernerov 16-členný tím skúma, ako sa môže filantropický sektor čo najefektívnejšie pripraviť na náhly 10-násobný nárast objemu financií.
To je optimistický scenár. Existuje však aj oveľa prozaickejšia možnosť: ľudia síce hovoria, že rozdajú svoje bohatstvo, no napokon si zaň kupujú luxusné domy.
Jeden z odborníkov, ktorý pracuje s novo zbohatnutými ľuďmi, uviedol, že zatiaľ pozoruje známy vzorec správania. Ľudia si kupujú drahé a okázalé nehnuteľnosti za hotovosť namiesto toho, aby peniaze venovali na charitu.
„Sme stále len v úplne ranej fáze tohto procesu,“ povedal Stephen Goldbart, spoluzakladateľ inštitútu Money, Meaning and Choices v severnej Kalifornii.
„Celý tento príbeh sa ešte len začína odvíjať. Ešte veľa ďalších častí z neho len uvidíme.“
Pre neziskové organizácie to znamená, že príležitosť je obrovská, no rozhodne nie istá. Rozmach umelej inteligencie môže vytvoriť jeden z najväčších nových zdrojov filantropického bohatstva v modernej histórii. Premeniť toto bohatstvo, ktoré dnes často existuje najmä v podobe hodnoty akcií a podielov, na skutočný spoločenský prínos však nebude automatické.
Článok vyšiel na forbes.com.
