Kde niekto vidí odpad, iný zasa pridanú hodnotu. Takto sa na textilné zvyšky, reklamné banery alebo staré stany pozerá Dominika Podolanová. Vo svojej značke WakiVaky, s ktorou sa usadila v pezinskom ateliéri, prináša na slovenský trh tašky i batohy z odpadového materiálu. Všetky produkty vyrába s dôrazom na udržateľnosť.
Do podnikania sa Dominika Podolanová pustila v roku 2014. Vtedy ešte študovala na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave a prihlásila sa na voliteľný predmet. Mala tam spolu so spolužiakmi vymyslieť a zrealizovať vlastný podnikateľský nápad. „Boli sme rozdelení do medzigeneračných tímov so študentmi, ktorí navštevovali univerzitu tretieho veku. My sme mali v skupine pani Valériu Reháčkovú, ktorá sa venovala šitiu,“ spomína. V tomto období sa podľa Dominiky vracal trend klasických zaťahovacích vakov na chrbát.
Preto sa skupina študentov rozhodla, že v tomto voliteľnom predmete vytvorí práve vaky. Do školy priniesol každý zvyšky látok z domu, vyzbierali 60 eur na doplnkové materiály, tlač marketingových podkladov a zvyšné peniaze vyplatili ako symbolickú mzdu pani Valike, ktorá im tieto produkty ušila. „Už počas semestra sa nám podarilo predať všetky vaky, takže sme mali kapitál na ďalšiu výrobu,“ vysvetľuje Dominika.
Po skončení predmetu sa ale tím študentov rozpadol. Iba ona sa rozhodla, že tento nápad udrží nažive a bude pokračovať. Na vlastnú päsť. Keď Dominika absolvovala vysokoškolské štúdium, začala sa naplno venovať vlastnej značke WakiVaky. Tá jej ale po čase prerástla cez hlavu. „Pracovala som z domu, nemala som režim, ani dostatok financií,“ vraví. Preto si popri budovaní vlastného biznisu našla prácu na polovičný úväzok ako asistentka v realitnej kancelárii.
Toto rozhodnutie pri spätnom pohľade vôbec neľutuje. Vďaka nemu totiž dokázala prísť na iné myšlienky a zároveň jej zostalo dosť času a energie na to, aby sa venovala svojmu konceptu. Dnes sa však opäť venuje značke WakiVaky naplno.
Odpadový materiál ľudia stále nechápu
Práca na značke WakiVaky sa pre ňu stala životným štýlom. Spočiatku ju brala len ako nácvik podnikania, nechcela do nej veľa investovať a zadlžovať sa. Radšej všetko, čo zarobila, investovala späť do konceptu a tak to išlo niekoľko rokov. Chcela byť opatrná. „S väčšou investíciou hneď na začiatku by sa úspech možno dostavil skôr, no ja som nechcela nafukovať bublinu, ktorá môže rýchlo spľasnúť,“ priznáva.
V crowdfundingovej kampani potrebovala Dominika vyzbierať peniaze napríklad na priemyselné šijacie stroje a kurzy pre krajčírky. Foto: Patrik Gubiš
Dominika sa postupne dostávala k témam ako udržateľnosť, recyklácia a slow fashion (pomalá móda). Všetky tieto oblasti ju zaujali, videla v nich pridanú hodnotu, a tak jej pomohli vyformovať značku WakiVaky. Okrem toho sa vďaka nim chcela odlíšiť od konkurencie. „V prvom rade chceme ľuďom ukázať, že aj odpad je materiál, z ktorého sa dá tvoriť a ktorý je úplne využiteľný a funkčný,“ prezrádza.
Podľa nej totiž ešte stále mnoho ľudí chápe odpadový materiál nesprávne. Ako niečo špinavé. Niečo, čo bolo vytiahnuté z koša. Tam, kde iní vidia toto, vidí tím značky WakiVaky originalitu. Dominika pracuje napríklad s ľanovými ručne tkanými látkami, ktoré majú viac ako 60 rokov a nestratili svoje vlastnosti. „Takúto kvalitu dnes v bežných obchodoch veru nenájdete,“ konštatuje.
Táto peňaženka WakiVaky je vyrobená z reklamných banerov z podujatia Tattoo Wars Bratislava. Foto: Patrik Gubiš
Pôvodne v biznise začínala spracovaním nepotrebného oblečenia a látok z domácností. Dnes ale Dominika spolupracuje s firmami, od ktorých si berie textilný odpad či iné zvyšky priamo z ich výroby. „Často sa stane, že z rôznych dôvodov vyraďujú celú veľkú rolku úplne nového materiálu, ktorá by inak skončila na skládke alebo v spaľovni,“ hovorí. U nej ale dostane druhú šancu.
Vďaka tomuto postupu sa Dominika so značkou WakiVaky dokáže dostať k veľmi kvalitným materiálom. Napríklad takým, ktoré sa využívajú v armáde či automobilovom priemysle. Okrem toho spolu s tímom šije veci z nepotrebných reklamných banerov. Jej ateliér sídli v Pezinku, kamarátka a jej pravá ruka Mária Demáčková vybavuje veci v Bratislave a tiež spolupracuje s krajčírkami v iných mestách či krízových centrách.
WakiVaky s crowdfundingovou kampaňou
Tímu, ktorý v značke WakiVaky šije produkty zo zvyškového materiálu, po procese výroby tiež ešte nejaký odpad ostáva. Dominika ale hovorí, že sa snažia spotrebovať všetko, čo sa dá. Napríklad strihy prispôsobujú tak, aby im ostalo čo najviac látky a čo najmenej odpadu. „Z menších kusov, šijeme napríklad ľadvinky či tabatierky,“ vysvetľuje. Hneď ale dopĺňa, že najviac odpadu ostane jej tímu po výrobe produktov zo stanov. Ten sa snažia posunúť ďalej alebo priamo na recykláciu, ak je to možné.
Tento rok má za sebou značka WakiVaky úspešnú crowdfundingovú kampaň na Startlabe. Dominike sa podarilo vyzbierať 6494 eur na zefektívnenie celej výroby produktov. „Za tieto peniaze plánujeme kúpiť nové stroje, ktoré budú slúžiť na spracovanie hrubých materiálov ako napríklad koberce, guma či PVC,“ ozrejmuje. V kampani uviedla, že tieto technológie pomôžu jej tímu spracovať ročne o 100 až 150 kilogramov textilného odpadu viac. A nezabúda ani na svoje krajčírky, ktorým chce zo získaných peňazí zabezpečiť ďalšie školenia.
Takto vyzerá ateliér WakiVaky v Pezinku. Na fotografii sú krajčírky Jarka Michalcová a Valéria Fuleová. Foto: archív WakiVaky
Okrem toho pripravuje Dominika i nové strihy batohov, ktoré uzrú svetlo sveta už tento mesiac a postupne budú pribúdať až do Vianoc. Do portfólia preto zaraďuje nové produkty, napríklad obaly na notebooky či peňaženky. „Ak to mám zhrnúť, naším aktuálnym projektom je skvalitňovanie výroby a inovácia nových produktov,“ dopĺňa.
Upcyklácii sa chce v biznise venovať naďalej. Medzi klientov značky WakiVaky patrí stále viac firiem, napríklad Pohoda Festival, DM drogerie markt, Pán Králiček, Cyklopoint Bratislava, PureNuts, ktorým sa Dominika s tímom snaží vytvoriť produkty na mieru pre zamestnancov, klientov alebo obchodných partnerov. „Momentálne pracujeme na novej webovej stránke, ktorá by mala odštartovať predaj aj do zahraničia,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
