Väčšina ľudí vie, že nákup potravín nalačno nevedie k ničomu dobrému. Podľa novej štúdie z britskej University of Dundee môže akékoľvek rozhodnutie s prázdnym žalúdkom viesť v dlhodobom horizonte k horším výsledkom. A to by mohlo mať vážne následky pre ľudí, ktorí sú často a chronicky hladní.
Štúdia bola uverejnená v septembrovom časopise Psychonomic Bulletin & Review. „Táto práca je súčasťou väčšieho úsilia v psychológii a behaviorálnej ekonómii. Jej cieľom je zmapovať faktory, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie,“ uvádza vo vyhlásení autor štúdie Benjamin Vincent. „Potenciálne to ľuďom dáva moc, pretože môžu predvídať a zmierňovať účinky hladu. Napríklad také, ktoré by mohli ovplyvňovať ich rozhodovanie v prípade dlhodobých cieľov.“
Neviete sa rozhodovať? 5 vecí, s ktorými vám vie pomôcť profesionálny koučing
Vincent sa s tímom odborníkov zaujímal o javy ako oneskorené odmeňovanie. Je to fenomén, podľa ktorého majú ľudia tendenciu uprednostňovať menšie odmeny v súčasnosti pred tými väčšími v budúcnosti. Napríklad, veľa ľudí by si radšej zobralo euro teraz ako dve eurá neskôr.
Naučte sa hovoriť nie. Slovíčko, ktoré vám pomôže v práci aj živote
A tiež existuje známy marshmallow test, ktorého úlohou je zmerať impulzivitu u detí. Preto sa ich odborník opýta, či by radšej chceli jeden marshmallow teraz alebo dve o 15 minút. Podobne sa autori štúdie zaujímali o to, či hlad u človeka ovplyvní jeho rozhodovanie o tom, čo bude teraz a neskôr. A nemalo sa to týkať len jedla. Chceli zistiť, či by sa to u hladného človeka previedlo aj do iných oblastí, napríklad financií alebo dokonca hudby.
Hlad má širšie účinky
Tím odborníkov sa pýtal účastníkov, ktorí boli buď nasýtení, alebo hladní (nalačno 10 hodín), či uprednostnia jedlo, peniaze alebo hudbu teraz alebo ich väčšie množstvo až neskôr. Tím skutočne zistil, že hlad zasiahol tiež do iných oblastí. Napríklad čas, počas ktorého boli ľudia ochotní počkať na zdvojnásobenie jedla v budúcnosti, predstavoval u sýtych ľudí 35 dní a u hladných len tri. Pokiaľ ide o peniaze, tak výsledok bol 90 dní u nasýtených a 40 dní u hladných a pri sťahovaní hudby to bolo približne 40 a 12 dní.
Vďaka tomu tím odborníkov dospel k nasledovnému: vplyv hladu na rozhodnutia o jedle bol veľmi silný, zatiaľ čo jeho účinky na oblasť financií a hudby boli mierne silné. Pointou však je, že hladní ľudia sa zameriavajú na krátkodobé odmeny vo viacerých oblastiach.
„Chceli sme vedieť, či má hlad konkrétny vplyv na to, ako sa rozhodujete iba v súvislosti s jedlom, alebo či má širšie účinky. Tento výskum naznačuje, že hladní ľudia sa zameriavajú viac na prítomnosť,“ vysvetľuje Vincent. Taktiež dodáva, že tieto zistenia môžu mať dôsledky v reálnom živote.
Napríklad finančné rozhodnutia s prázdnym žalúdkom môžu viesť ku krátkozrakým voľbám. „Povedzme, že ste sa chystali stretnúť a porozprávať s dôchodkovým alebo hypotekárnym poradcom. Ak by ste to urobili nalačno, tak by vás mohlo viac zaujímať okamžité uspokojenie na úkor potenciálne ružovej budúcnosti,“ dopĺňa Vincent.
Obzvlášť zraniteľní môžu byť ľudia, ktorí sú chronicky podvýživení. Predchádzajúci výskum ukázal, že stres zo života v chudobe môže viesť k horším finančným rozhodnutiam. A hlad môže tento problém len prehĺbiť. I ľudia, ktorí sa zámerne postia, môžu robiť horšie dlhodobé rozhodnutia v oblastiach, ktoré sa netýkajú jedla, potravín či nákupov.
„Počúvame o deťoch, ktoré chodia do školy bez raňajok, veľa ľudí má diétu s obmedzeným obsahom kalórií a veľa ľudí sa postí z náboženských dôvodov,“ vraví Vincent. „Hlad je taký bežný, že je dôležité porozumieť neobvyklým spôsobom, ako môže ovplyvniť naše preferencie a rozhodnutia,“ uzatvára.
Prispievateľka Alice G.Walton píše pre Forbes.com o zdravotnej starostlivosti.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk