Zaspomínajte si na udalosti uplynulých 30 rokov budovania slovenského kapitalizmu: na dekádu podivných privatizačných metód, desaťročnicu ekonomických reforiem a nakoniec na roky vyrovnávania sa s globálnou ekonomickou i domácou spoločenskou krízou.
Divoké 90. roky
1990
Vlády na Slovensku sa ujíma Vladimír Mečiar (budúci trojnásobný premiér), ktorý výrazne ovplyvnil krajinu počas 90. rokov – netransparentným spôsobom privatizácie i nedemokratickými krokmi, ktoré zhoršili vnímanie Slovenska v zahraničí a spomalili zapojenie krajiny do európskych štruktúr.
1991
Na Slovensko prišiel Volkswagen, v hlavnom meste vytvoril spoločný podnik s Bratislavskými automobilovými závodmi (neskôr podiel BAZ odkúpil). Dnes je s prehľadom najväčšou firmou Slovenska.
Tlačová beseda V. Mečiara po posledných parlamentných voľbách v spoločnej federatívnej republike. Po nich nastalo jej delenie. Snímka je zo 7. júna 1992. Foto: TASR/Vladimír Benko
1992
Začala sa prvá vlna takzvanej kupónovej privatizácie, ktorá mala umožniť občanom získať podiely v predtým štátnych firmách. Zúčastniť sa na nej mohli všetci dospelí, ktorí za kupóny zaplatili tisíc korún. Najväčší úspech dosiahli investičné fondy, ktoré sľubovali vyplatiť desať- a viacnásobky poplatku. Tieto fondy sa neskôr stali základom budovania majetku viacerých finančných skupín – napríklad VÚB Kupón v prípade Penty či fond Creditanstalt v prípade J&T.
Vláda a biznis.
Čo urobila pre jeho zlepšenie a ako to hodnotia podnikatelia
1993
Vznikla samostatná Slovenská republika, a to prinieslo aj vlastnú menu, slovenskú korunu. Spočiatku bol jej kurz fixný, neskôr dostala fluktuačné pásmo, ktoré sa postupne rozširovalo, až sa prešlo na voľný kurz. Korunu sme používali až do prijatia eura.
Slovenská koruna bola v obehu 16 rokov. Foto: SITA/Tomáš Benedikovič
1994
Mečiar stihol predať 10 percent železiarní VSŽ neznámej firme Manager. Spoluvlastnil ju člen jeho strany Alexander Rezeš.
Po odvolaní Mečiarovej vlády v marci sa na post premiéra nakrátko dostal Jozef Moravčík. Jeho vláda chcela stransparentniť privatizáciu a rozbehnúť druhú vlnu jej kupónovej verzie. Všetko zmenil návrat Mečiara k moci. Parlament na „nočnej“ schôdzi (3. novembra) okrem iného preniesol mnohé privatizačné právomoci na ťažšie kontrolovateľný Fond národného majetku (FNM).
1995
Rezeš, už ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, vyhlásil, že do roku 2005 plánuje vybudovať 444 km diaľnic a spojiť nimi Bratislavu s Košicami.
FNM rozhodol, že 39 percent akcií Slovnaftu predá spoločnosti Slovintegra (založená bola manažérmi Slovnaftu, najväčší podiel v nej mal Slavomír Hatina) za 6,4 mld. Sk.
1996
FNM schválil zásadné privatizačné predaje, napríklad priamy predaj 45,9 percenta akcií Nafta Gbely. Kupujúcim bola Druhá obchodná, a.s. (kontrolovaná podnikateľom Vladimírom Poórom), ktorej sídlom bol polorozpadnutý dom, a akcie získala za 500 mil. Sk. V deň rozhodnutia bola cena balíku akcií na Burze cenných papierov 3,4 mld. Sk.
1997
Národná banka Slovenska zaviedla nútenú správu v slovenskej Investičnej a rozvojovej banke (IRB), ktorá vyprodukovala nadmerné množstvo nesplácaných úverov. Do začiatku roka 1997 ju viedol Jozef Tkáč, neskôr spolumajiteľ skupiny J&T Finance Group.
1998
Vo voľbách sa presadila opozícia, premiérom sa stal prvýkrát Mikuláš Dzurinda. Spustil ekonomické reformy a privatizáciu veľkých bánk a podnikov. Ekonomika v ďalších 10 rokoch profitovala z prílevu zahraničných investícií, najmä v automobilovom priemysle, stala sa najrýchlejšie rastúcou v EÚ.
Premiér Mikuláš Dzurinda na fotografii z 10. novembra 1998. Foto: TASR/Pavel Neubauer
1999
Druhá obchodná sa dohodla s FNM, že 40,9 % akcií Nafty Gbely prevedie späť na fond.
Vláda uvoľnila privatizáciu strategických podnikov.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka rozhodol o licenciách pre operátorov modernej telefónnej siete GSM 1800. Rozdelili si ich firmy Globtel GSM (neskôr Orange) a EuroTel (neskôr Slovak Telekom).
Po roku 2000
2000
Rozbehla sa naozaj veľká privatizácia. Slovnaft podpísal zmluvu o strategickom partnerstve s maďarskou spoločnosťou MOL, vláda rozhodla o predaji 51 % akcií Slovenských telekomunikácií nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom AG za 1 miliardu eur. A Východoslovenské železiarne Košice získal americký koncern The United Steel Corporation.
Pracovala v Svetovej banke, patrí k špičke Bruselu.
Slováci nie sú takí euroskeptickí, ako si myslia, tvrdí
2001
Na rad prišiel predaj veľkých štátnych bánk. Slovenskú sporiteľňu kúpila rakúska Erste Bank. Nasledovali predaje VÚB a Banky Slovakia.
Skrachovala Devín banka.
2002
Nemecký Allianz kúpil Slovenskú poisťovňu, 49 percent SPP získalo konzorcium nemeckého Ruhrgasu a francúzskeho Gaz de France, ktoré za akcie zaplatili 2,7 miliardy USD. Opciu na tretinu predávaných akcií získal ruský Gazprom.
Horizont Slovakia a jej dcérska firma B.M.G. Invest uzavreli pobočky a prestali vyplácať vklady. Klientom, ktorým sľubovali výnosy aj 40 percent, vo firme zostali vklady 20 miliárd korún.
2003
Trnava vyhrala medzinárodnú súťaž o umiestnenie a výstavbu nového závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v hodnote 28 miliárd Sk. Vyrábať začali v roku 2006.
2004
Prišla rovná daň. Jednotná sadzba 19 percent na príjmy fyzických aj právnických osôb a dane z pridanej hodnoty bola zavedená v roku 2004. Jej hlavným strojcom bol minister financií druhej vlády Mikuláša Dzurindu Ivan Mikloš.
1. mája vstúpila Slovenská republika do Európskej únie.
V blízkosti Žiliny sa začala výstavba automobilky Kia/Hyundai. Do výstavby stredoeurópskeho závodu investovali 28 miliárd Sk. Sériovo vyrábať autá začali v roku 2007.
2005
Talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií Slovenských elektrární (SE). Zmluvu za Slovensko podpisoval vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko, Taliani zaplatili 840 miliónov eur.
Slovensko 17. februára 2005 v Bratislave oficiálne podpísalo s talianskou spoločnosťou Enel transakčné dokumenty týkajúce sa privatizácie Slovenských elektrární. Foto: TASR/Daniel Veselský
2006
K moci sa dostal Robert Fico (budúci trojnásobný premiér).
2007
Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru.
Komerčnú prevádzku spustil tretí mobilný operátor, spoločnosť Telefónica O2 Slovakia.
2008
Prepukla kauza „jachta“. Vtedajší minister financií Ján Počiatek sa v Monaku stretol na lodi s predstaviteľmi finančných skupín J&T a Istrokapital. Špekulovalo sa, že im mohol prezradiť chystaný konverzný kurz koruny k euru. Počiatek aj finančné skupiny to odmietli, Fico dal Počiatkovi len „žltú kartu“.
2009
Prijatie eura. Slovensko sa stalo 16. členom eurozóny. Euro nahradilo slovenskú korunu pri výmennom kurze 30,126 Sk za euro.
Moskva v januári zastavila dodávky plynu cez plynovod Družba. Veľké podniky museli zastaviť výrobu, vláda rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
Prepukla kauza „nástenkový tender“. Slovensko prišlo približne o 75 miliónov eur pri predaji 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group z USA. O kreslo prišli dvaja ministri životného prostredia za SNS. Švajčiarska nástupkyňa americkej firmy Interblue sa so štátom doteraz súdi, chce desiatky miliónov.
2010
Vládu Ficovho Smeru prerušili voľby. V tomto roku sa stala premiérkou sociologička Iveta Radičová. Stala sa prvou ženou na tomto poste. Zrušila napríklad tendre na výstavbu viacerých úsekov diaľnic, ktoré rozbehla ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica pre ich predraženosť (v miliardách).
Iveta Radičová (uprostred), volebná líderka strany SDKÚ-DS počas volebnej noci v centrále SDKÚ-DS v Bratislave. Fotografia je z 12. jún 2010. Foto: SITA/Peter Kičák
2011
Novela zákona o zdravotných poisťovniach umožnila zdravotným poisťovniam opäť tvoriť zisk. Zakázala im to prvá Ficova vláda v roku 2007. Súdne spory poisťovní žiadajúcich odškodnenie od štátu sa ťahajú doteraz. Žalobu Penty súd odmietol v lete 2019, Union sa ešte súdi.
Nemecko a Rakúsko ako posledné z krajín Európskej únie sprístupnili v máji svoj pracovný trh občanom Slovenska a ďalším novým členským krajinám zo strednej a z východnej Európy.
Na verejnosť sa dostali prepisy údajného spisu SIS Gorila. Mapoval stretnutia hlavného partnera Penty Jaroslava Haščáka s politikmi a naznačoval korupciu obrovských rozmerov. V roku 2019 sa na verejnosť dostala aj nahrávka. Penta obvinenia z korupčného správania odmieta. Polícia doteraz nikoho neobvinila.
Lídri 99% – občiansky hlas doručili spis Gorila na Rakúske veľvyslanectvo v Bratislave, aby aj v zahraničí vyšetrili firmy podozrivé z korupcie a prania špinavých peňazí. Foto: SITA/Diana Černáková
2012
Americké železiarne U. S. Steel oznámili, že uvažujú o predaji svojho podniku v Košiciach. Vláda R. Fica im následne poskytla investičné a energetické výhody (päťročné memorandum podpísali v marci 2013), Američania si odchod rozmysleli a sľúbili udržať zamestnanosť.
Vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Má nezávisle hodnotiť vývoj hospodárenia krajiny.
2013
Zrušenie rovnej dane od januára 2013 bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Živnostníkom sa zásadne oklieštili paušálne výdavky a rodinám nezdaniteľná suma.
Veľká privatizácia ešte raz. EPH, holding vlastnený Danielom Křetínským, partnermi J&T a českým miliardárom Petrom Kellnerom, odkúpil od zahraničných akcionárov podiel v SPP. Následne sa EPH dohodlo so štátom na rozdelení biznisu: štát si ponechal stratové dodávky plynu domácnostiam, holding získal ziskový tranzit plynu a jeho distribúciu zákazníkom.
2014
Od roku 2014 sa daň firmám znížila na 22 percent, zaviedli sa však daňové licencie, teda daň zo straty.
2015
Prišla štvrtá automobilka. Predstavitelia vlády podpísali koncom roka investičnú zmluvu s koncernom Jaguar Land Rover. Firma začala závod pri Nitre stavať v roku 2016, sériovú výrobu spustili koncom vlaňajška.
2016
Účinnosť nadobudla novela zákona o úveroch na bývanie, ktorá bankám nariadila znížiť poplatok za predčasné splatenie hypotéky na maximálne 1 percento zo zostatku úveru. Právna norma, ktorá nahnevala bankárov, priniesla viacero ďalších zmien v prospech spotrebiteľov. Povzbudila chuť meniť úverujúcu banku, a zatlačila tak na cenu úverov. Tie sa dostali postupne na jednu z najnižších úrovní v EÚ.
Prijali zákon o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon), ktorý výrazne stransparentnil vlastníctvo firiem obchodujúcich so štátom.
2017
Amazon otvoril v Seredi obrovské logistické centrum. K zhruba 850 ľuďom pracujúcim pre americký gigant v Bratislave pribudlo tisíc nových pracovných miest.
2018
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky spustila v spoločnosti veľké protesty. Spôsobili odchod premiéra Roberta Fica, jeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a ďalších. Prepojenia obžalovaného Mariana Kočnera, ktorý si mal vraždu objednať, s politikmi, podnikateľmi aj predstaviteľmi justície a polície postupne odkrývajú obrovskú korupčnú sieť.
Účastníci zapaľujú sviečky pri piete pre zavraždených Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú počas zhromaždenia Za spravodlivé Slovensko pred Národnou radou SR. Foto: SITA/Jana Birošová
2019
Slovensko si zvolilo prvú prezidentku. Stala sa ňou Zuzana Čaputová. Krajina tiež čaká, ako dopadne brexit, odchod Veľkej Británie z EÚ, a ako nás ovplyvní stagnujúca ekonomika Nemecka.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
