Robert Hromec, jeden z najúspešnejších súčasných slovenských maliarov, vystavuje od budúceho týždňa svoje obrazy v newyorskej centrále OSN. Výstava sa koná na počesť slovenských filantropov a mecenášov umenia Jána a Marice Vilčekovcov, ktorí umelcovi na začiatku kariéry výrazne pomohli a ktorí sa tento rok objavili aj na marcovej titulke magazínu Forbes.
Pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie a na počesť československých migrantov manželov Vilčekovcov, z ktorých sa počas ich života v USA stali jedni z najväčších amerických filantropov, sa koncom týždňa v New Yorku koná výstava obrazov slovenského maliara Roberta Hromca.
Robert Hromec navrhoval skrinku Silenzio pre limitovanú edíciu talianskeho nábytkárskeho domu Laura Meroni. Na svete je jej iba pár kusov. Foto: Robert Hromec (archív)
Najprv sa výstava koná v priestoroch rezidencie slovenského veľvyslanca v New Yorku. No už začiatkom budúceho týždňa sa presunie do sídla OSN. Výstava nesie názov In Search for Love and Truth (Pátranie po láske a pravde). Názov je odkazom na autobiografické dielo Láska a veda, ktoré napísal vedec Ján Vilček o svojom živote po príchode do USA.
Robert Hromec je jedným z mnohých Slovákov, ktorým manželia Vilčekovci pomohli postaviť sa v USA na nohy. Hromec strávil štúdiom a tvorbou v USA takmer celé 90. roky. Na začiatku to však nebolo ľahké. Žil v Brooklyne a na to, aby si zarobil na život, sa musel obracať. Pracoval napríklad aj ako čašník. Vilčekovci mu na začiatok ponúkli prácu u nich doma.
Spoznajte najdrahšie hodinky na svete:
Patek Philippe za 31 miliónov frankov
„Nechceli mi peniaze iba dať, chceli, aby som si ich zarobil. Najprv som im varil, ale rýchlo zistili, že variť neviem,“ smeje sa Hromec pri spätnom pohľade na svoje začiatky u Vilčekovcov. „Tak som im pomáhal s chodom domácnosti, upratoval som. Museli mať vo mňa obrovskú dôveru, hoci vtedy ešte neboli takí zámožní ako teraz, už vtedy zbierali drahé umenie, najmä z predkolumbovského obdobia,“ spomína maliar.
Marica Vilček mu ako kunsthistorička Metropolitného múzea umenia v New Yorku zohnala aj prácu v muzeálnom archíve. Vilčekovci ho podporili aj kúpou jeho prvých obrazov a neskôr pozorne sledovali, ako sa mladému maliarovi zo Slovenska začínalo dariť. V roku 1997 sa dokonca jeden jeho obraz s názvom Apollo dostal na skupinovú výstavu v slávnom newyorskom Metropolitnom múzeu.
Manželia Vilčekovci na titulnej strane marcového vydania magazínu Forbes Slovensko. Foto: Ondřej Pýcha, grafický dizajn: Lukáš Krippel
Robert Hromec sa koncom 90. rokov presťahoval späť na Slovensko, odkiaľ tvorí obrazy, ktoré vystavuje v USA aj vo viacerých krajinách Európy. Doposiaľ mal viac ako 70 vernisáží a jeho obrazy sa predávajú za tisícky eur.
V kontakte s Vilčekovcami zostal aj naďalej, najmä elektronicky im stále posiela informácie o svojej tvorbe a oni mu zakaždým odpíšu povzbudivé slová. Na niektoré jeho vernisáže sa prišli aj osobne pozrieť a pred dvoma rokmi, keď sa nachádzali v Bratislave, prišli aj do jeho ateliéru na Trnavskom mýte a kúpili si dva obrazy.
Erik Šille: Chcel som pôsobiť ako reklamný pútač. Ako blikajúci obrázok
Hromec dodáva, že podobne ako jemu, pomohli Vilčekovci ďalším slovenským študentom, ktorí prišli do New Yorku. To je pritom iba časť ich pomoci mladým ľuďom, umelcom alebo vedcom. Ďalším desiatkam pomáhajú prostredníctvom ich nadácie Vilcek Foundation, cez ktorú každoročne oceňujú a finančne podporujú nádejné talenty v oblasti vedy a umenia.
Marica Vilček s knihou o tvorbe Roberta Hromca, ktorá vyšla v USA. Hromec je prvý slovenský výtvarník, ktorému vyšla kniha v prestížnom americkom vydavateľstve Cantor Art Press. Kniha je dnes súčasťou knižných zbierok v 50 najdôležitejších galériách a múzeách v USA a po celom svete a nachádza sa aj v Kongresovej knižnici vo Washingtone, D.C. Foto: Robert Hromec (archív)
Vilčekovci patria medzi najväčších filantropov v USA. Po tom, ako Ján Vilček spolu s kolegami vynašiel liek Remicade na autoimunitné ochorenia, zarobil z tantiém desiatky miliónov dolárov. Newyorskej univerzite, na ktorej Vilček dodnes pôsobí, mal dokonca liek priniesť viac ako miliardu dolárov. Ján Vilček navyše univerzite daroval zo svojho podielu z predaja lieku cez 200 miliónov dolárov.
„Jano mal veľmi silný pocit, že musí vrátiť späť to, čo mu dala táto krajina. Niekto iný by si možno kúpil privátne lietadlo. Je obdivuhodné, ako bol vždy ochotný pomôcť, keď bol niekto v ťažkej situácii,“ povedala Marica Vilček v rozhovore pre marcové číslo Forbesu.
Celý príbeh slovenského maliara Roberta Hromca si prečítate onedlho v decembrovom vydaní magazínu Forbes.
