Nová štúdia výskumníkov z Harvardovej univerzity potvrdila, že pohyb má priaznivé účinky na duševné zdravie a vďaka nemu sa dá predchádzať depresii. Jedným z najzaujímavejších zistení spomínanej publikácie je 17-percentné zníženie pravdepodobnosti depresívnej epizódy u ľudí, pri vykonávaní štyroch hodín fyzickej aktivity týždenne. Platilo to aj pri pacientoch s najvyššou genetickou predispozíciou k rozvoju duševného ochorenia.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí depresiou viac ako 300 miliónov ľudí na celom svete. Okrem priamych vplyvov na ľudí bojujúcich s touto chorobou a na ich blízke okolie má psychické ochorenie aj veľký celospoločenský dosah.
Posledné štúdie ukázali, že celkové ročné náklady, ktoré sú spojené s liečbou depresie, presahujú iba v Európe 90 miliárd eur ročne, čo z nej robí jedno z najnákladnejších duševných ochorení. Štúdia, ktorá bola uverejnená na začiatku novembra v magazíne Depression and Anxiety, zisťovala, ako môžeme znížiť riziko jej výskytu.
Genetika a cvičenie
Výskumníci sledovali takmer 8-tisíc ľudí zapísaných v Partners Healthcare Biobank, čo je dlhodobý program, ktorý pomáha vedcom pochopiť vplyv génov a iných faktorov na naše zdravie. Účastníci vypĺňali dotazník o svojom životnom štýle a počas nasledujúcich dvoch rokov vedci sledovali ich zdravotný stav a akékoľvek diagnózy súvisiace s depresiou.
Pohyb ako životný štýl:
Trénerka roka a jej 7 zásad, ako pristupovať k športu
Ukázalo sa, že tí, ktorí boli fyzicky aktívnejší na začiatku štúdie, boli menej náchylní na rozvoj tohto ochorenia, a to aj v prípade veľkého genetického rizika. „Naše zistenia dokazujú, že ak ide o depresiu, gény nie sú osudom. Fyzická aktivita má potenciál zabrániť depresívnym poruchám aj u ľudí, ktorí majú na ňu genetickú predispozíciu,“ povedala vedúca autorka štúdie Karmel Choi z Harvardu.
Pred šiestimi rokmi zozbierala skupina vedcov stovky výskumov a štúdií na túto tému od osemdesiatych rokov po súčasnosť, z ktorých vybrala 30 tých najlepšie spracovaných. Dvadsaťpäť z nich sa zhodlo na tom, že cvičenie chráni pred depresiou.
Podľa Choi môže ľudí chrániť už 35 minút fyzickej aktivity denne, pričom na type športu v tomto prípade až tak nezáležalo. Pomáhali vysoko intenzívne cvičenia, akými sú beh či posilňovanie, ale aj menej intenzívna joga či strečing. Každé štyri hodiny športovej aktivity navyše znížili riziko vzniku depresie o 17 percent.
Ak po lete prestanete behať, na jar akoby ste začínali zas.
Nevzdávajte to, hovorí zakladateľka športového portálu
Pri tejto téme je dôležité zdôrazniť, že samotná fyzická aktivita nedokáže vyliečiť depresiu a ochorenie samotné môže byť prekážkou pri jej vykonávaní. Ako však ukazuje tento a mnohé ďalšie výskumy, šport je významným prostriedkom pri prevencii ochorenia v budúcnosti.
Vybehanie úzkosti
Známy psychiater Anders Hansen opisuje vo svojej knihe Dobehni svoj mozog štúdiu amerických študentov, ktorí trpeli úzkostnou poruchou. Študenti sa rozdelili na dve skupiny, z ktorých jedna sa nasledujúce týždne venovala behu a tá druhá prechádzkam. Výsledkom bol pokles úrovne úzkosti v oboch skupinách, no najefektívnejšie zmeny nastali u „bežcov“. „Vďaka fyzickej aktivite sa mozog naučí, že zrýchlený pulz sa automaticky nespája s úzkosťou a panikou, ale vyústi do pozitívneho stavu,“ píše autor. Je však dôležité začať s tým postupne, a tak zabrániť situácii, keď mozog vyhodnotí cvičenie ako hrozbu a pod jeho vplyvom nastane úzkostný stav.
Vďaka fyzickej aktivite sa cítime lepšie, zlepšujeme si pamäť, zvyšujeme schopnosť sústrediť sa a budujeme si väčšiu odolnosť voči stresu. Anders sa význam pohybu pri predchádzaní stresu snaží vysvetliť na príklade pravekého človeka, ktorému stresový systém pomáhal plánovať budúcnosť a tým zvyšoval jeho šance na prežitie. Vďaka nemu napríklad premýšľal nad zásobami na horšie časy či potenciálnou zmenou počasia.
Pohyb vtedy znamenal zháňanie potravy alebo útek pred nebezpečenstvom a tento stresový mechanizmus v nás prežil až doposiaľ. Beh na bežiacom páse po práci teda náš mozog v súčasnosti vyhodnotí ako útek do bezpečia, a preto sa hladina úzkosti a stresu zníži. „Naši predkovia nebehali pre zábavu alebo udržanie váhy, ale preto, že beh zvyšoval ich šance na prežitie. A preto sa naše telo cíti pri pohybe dobre,“ hovorí psychiater.
Ako však pripomínajú odborníci a štúdie, znižovanie rizika mnohých chorôb ovplyvňuje nielen samotné množstvo pohybu, ale i jeho rozloženie počas dňa. Okrem pravidelnej športovej aktivity po práci je preto dôležité vyčleniť si v sedavom zamestnaní čas na niekoľko prestávok, ktoré zamestnanec venuje aspoň nízkej pohybovej aktivite.
Našli ste chybu? Napíšte na nám editori@forbes.sk
