Ak z niektorej ekonomiky začnú zahraniční investori sťahovať svoje peniaze, následkom toho sa národná mena obvykle dostane pod tlak a jej hodnota voči iným menám začne klesať. Aspoň tak hovoria ekonomické učebnice a teória. V praxi to v dnešných dňoch na vlastnej koži zažívajú Argentína a Brazília.
Nájdu sa však aj ľudia, ktorí za poklesom meny nevidia nepriazeň investorov či nezodpovednosť vlád. Zmenu kurzu skôr považujú za úmyselný útok proti ich záujmom. Tak to aspoň číta Donald Trump, ktorý obom vyššie spomínaným krajinám teraz hrozí zavedením ciel na hliník a oceľ. S odôvodnením, že medzi priateľmi sa nepoužívajú menové devalvácie na získanie výhod, hodlá znovu uvaliť dovozné clá na kovy dovážané z oboch štátov.
Ako píše portál Bloomberg.com, „nikto si nemôže byť istý pred tariff manom“ (ako prezýva Tramp samého seba, pozn. red.) a hrozba odvetných ciel nevisí len nad Argentínou a Brazíliou, ale napríklad aj nad Tureckom, ktorého mena tiež stráca na hodnote.
Alibaba chystá predaj akcií v Hongkongu.
Posilní finančné trhy mesta, ktoré sa zmieta v nepokojoch
Posúvame sa od obchodnej vojny k vojne menovej? Ak áno, Európska únia bude možno ostrovom stability. Ostatné krajiny vrátane USA si môžu povedať, že zlacníme naše tovary zmenou kurzu našej meny voči okoliu. Spomínané prípady Brazílie a Argentíny nehovoria o ich „cielenom zdevalvovaní“ meny. Je to skôr prípad klasickej reakcie investorov na ekonomický vývoj v týchto latinskoamerických krajinách.
Investori sú obozretní v brazílskych aktívach
Brazília prechádza turbulentnými časmi. Od vypuknutia škandálu okolo úplatkov v štátnom petrolejárskom koncerne Petrobras sú veľké stavebné kontrakty zmrazené a sú predmetom rozsiahleho vyšetrovania.
Rast tamojšej ekonomiky sa v porovnaní s rokom 2010 hlboko prepadol a pohybuje sa niekde na 1,1 % ročne. V rokoch 2015 a 2016 sa brazílska ekonomika dokonca zmenšovala o viac ako 3 %. Nezamestnanosť sa oficiálne hýbe niekde nad 12 % a ako píše portál BBC, samotný prezident Jair Bolsonaro považuje štatistiku za podhodnotenú.
Od študentov po Apple. Firma z Marianky má zákazníkov po celom svete
Dlhé roky vládnutia ľavicových prezidentov (aj prezidentky) znamenali pre krajinu expanziu infraštruktúrnych projektov, no zároveň rast zadlžovania krajiny. Navyše krajina potrebuje urgentne zaviesť dôchodkovú a daňovú reformu. Brazílčania idú do dôchodku príliš skoro a so štedrými benefitmi (najmä zamestnanci verejného sektora). To sa koncom októbra podarilo zmeniť a parlament schválil dlho plánovanú a diskutovanú dôchodkovú reformu na čílsky spôsob, čím sa zvýši vek odchodu do dôchodku. Muži naň budú môcť odísť v 65. rokoch, ženy v 62.
Reforma a jej schválenie v Brazílii neboli ľahké, pretože si vyžaduje zmenu ústavy a musí za ňu hlasovať dvojtretinová väčšina poslancov. Ak sa podarí zredukovať sociálne výdavky, bude to zároveň cesta k zníženiu zadlženosti krajiny, ktorá patrí medzi najvyššie v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Na to však investori ešte len čakajú a vzhľadom na nízky rast HDP v Brazílii, mnohí vyťahujú svoje zdroje z miestnych trhov. To, spolu s obavami z colných vojen a krízou v susednej Argentíne, tlačí na kurz brazílskeho realu, ako uvádza Reuters.
Americký prezident Donald Trump hrozí Argentíne a Brazílii zavedením ciel na hliník a oceľ. Foto: SITA/AP
Argentína má vplyv na svoje okolie
Chronické a opakujúce sa krízy či dokonca defaulty na štátne dlhopisy sú pre Argentínu žiaľ typické. Od roku 1950 strávila Argentína 33 % z tohto času v kríze. Podľa štatistík Svetovej banky na tom horšie bola len Demokratická republika Kongo. Dnes platí v Argentíne menová regulácia a akákoľvek prevody cudzej meny do zahraničia podliehajú zákazu, čo znamená, že zahraniční investori nedostávajú zaplatené úroky z ich investovaných peňazí, nie sú uhrádzané istiny dlhopisov denominovaných v cudzej mene a podobne. To samozrejme vedie k ústupu investorov z lokálnej ekonomiky a k znehodnocovaniu meny.
Trumpovo chápanie ekonomických súvislostí je iné. V jeho očiach obe krajiny ťažia z poklesu ich mien, čo vedie k lepšiemu odbytu ich výrobkov v zahraničí. Brazílske a argentínske sójové bôby majú totiž úspech na trhoch, ktoré sa bránia protiopatreniami voči americkým clám. Nie je to však primárne pre pokles ich menového kurzu, príčina tkvie aj v colnej vojne medzi veľkými hráčmi na trhu s farmárskymi plodinami. Ak administratíva kladie prekážky voľnému obchodu, trh si nájde v čase globálneho obchodu svoje alternatívne cesty.
Zostáva len počkať na ďalšie tweety 45. prezidenta, ktorý už naznačuje, že aj americký dolár sa mu zdá príliš nadhodnotený a bolo by načase ho trochu zdevalvovať.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
