Ukazuje sa, že čím je človek vzdelanejší, tým viac potravinového odpadu vytvorí. Zatiaľ čo vyše desatina ľudí vo svete hladuje, v Európskej únii sa vyhodí 89 miliónov ton potravín ročne. To sú asi 4 jedlá týždenne na každého z nás. Dôvodom je najmä nadmerné nakupovanie, ktoré hrozí práve pred sviatkami.
Prieskum Poštovej bany ukázal, že ich klienti mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb pritom evidujú každoročne v decembri. Napriek tomu, že potraviny patria, spolu s bývaním, medzi najnákladnejšie položky, ktoré odkrajujú najväčšiu časť zárobkov, nevážime si ich.
Na Slovensku skončí v koši od 35 do 168 kilogramov potravinového odpadu na osobu ročne, odhaduje občianske združenie Free Food. Podľa ich údajov plytváme najviac ovocím, zeleninou či pečivom, a problémom býva aj varené jedlo. Zvykneme totiž variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. V spomínanom prieskume sa k tomu priznali najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov.
Ekologický život: Tatiana Kapitánová radí, ako fungovať na Slovensku bez plastu
„Slovensko nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Free Food a dodáva, že za posledných päť rokov sa v Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 %.
Zaujímavé však je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. „Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si, aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť, sa dá naložiť aj inak – mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie,“ radí Kolarik.
Príklad z Česka
Čiastočne by mohla pomôcť aj novela zákona o potravinách, podľa ktorej budú musieť tie najväčšie obchody darovať trvanlivé potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám. Len nedávno ju prijali slovenskí poslanci, no aj kvôli nepripravenosti obchodov a štátu na takúto zmenu má vojsť do platnosti až v roku 2024. Budeme tak nasledovať Česko, kde majú obchody zákaz vyhadzovať nepredané potraviny od minulého roka. V roku 2018 vďaka tomu podľa Euractivu zachránili jedlo v hodnote 282 miliónov českých korún.
Dajte zelenú ekologickému životu doma, v komunite aj meste. Tu je 15 tipov od slovenských iniciatív
Voči návrhu z dielne SNS je skeptická aj organizácia Free Food, poukazujúca na to, že v susednom Česku je vypracovaný systém potravinových bánk, ktorý u nás chýba. Otázne je podľa nej aj to, aké sú kapacity charít. „Ak sa z nepovinného darovania stane zákonná povinnosť, môže sa stať, že obchody sa z princípu budú držať zákonného minima, pričom pre darovanie potravín neurobia nič naviac,“ napísalo Free Food vo svojej reakcii a dodalo: „Treba začať podporou distribučného systému darovaných potravín, odstraňovaní bariér na strane obchodníkov a ich motiváciou.“
Tesco daruje potraviny
Prvým reťazcom na Slovensku, ktorého 150 predajní sa zaviazalo k darovaniu potravín ľuďom v núdzi, je Tesco. „Bez ohľadu na veľkosť či lokalitu obchodu, každý z nich dokáže pomôcť nepredanými čerstvými aj trvanlivými potravinami,“ hovorí Veronika Bush, riaditeľka komunikácie Tesca na Slovensku. Od roku 2015 už darovalo viac ako 3 000 ton potravín organizáciám, ako sú napríklad Depaul alebo Vagus, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova v Bratislave, či občianskemu združeniu Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom, ktoré vedie sebestačný útulok na pomoc viac ako 600 ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
